Aaron Mike Oquaye

Ɛfi Wikipedia
Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu

Aaron Mike Oquaye (wɔwoo no 4 April 1944) yɛ Ghana mmaranimni ne amanyɔni a ɔyɛɛ mmrahyɛbagua no Kasafo a ɔto so asia wɔ Fourth Republic of Ghana fi afe 2017 kosi afe 2021. Ɔyɛ adesua, ɔman nanmusifo ne Baptist somfo, kan no na ɔwɔ aban mpanyimfo asomfo dwumadi ahorow a ɛhwɛ ahoɔden ne nkitahodi so na na ɔsan yɛ Ghana Ɔmanpanyin a ɔhwɛ India so (2002–04) wɔ Kufuor nniso no mu.

Mfitiase asetra[sesa]

Wɔwoo Michael Aaron Oquaye wɔ 4 Ayɛwohomumɔ 1944 wɔ Osu, Accra, Ghana (saa bere no na ɛyɛ Gold Coast), na ne maame ne E. G. N Oquaye a ofi Osu ne Felicia Awusika Abla Oquaye (wɔwoo no Azu) a ofi Odumase-Krobo . Wɔtetee no wɔ Asamankese wɔ ɔman no Apuei Fam Mantam mu, faako a ɔkɔɔ Roma Katolek Mfitiase Sukuu ne Presbyterian Mfinimfini Sukuu ansa na ɔrekɔ Presbyterian Mmarimaa Ntoaso Sukuu (PRESEC), wɔ Odumase-Krobo ne afei Apam Senior High School .

Na Oquaye papa, E. N. Oquaye, yɛ United Gold Coast Convention (UGCC) a wɔhyehyɛɛ no wɔ Asamankese . Na ɔsan nso yɛ sikakorafoɔ ne sikasɛm sohwɛfoɔ titire wɔ UGCC, Gold Coast Party (GCP), National Liberation Movement (NLM) ne United Party (UP) wɔ Asamankese. Bere a Oquaye yɛ abofra no, n’abusua gyee amammuifo ne anuonyamfo te sɛ Ɔbenfo J. B. Danquah ne Ɔbenfo. Kofi Abrefa Busia sɛ ahɔho wɔ wɔn fie. Okyenhene Nana Ofori Atta II, bere a na ɔwɔ nnommumfa mu wɔ Accra no, na ɔsan kɔ Oquaye abusua fie a ɛwɔ Asamankese no mu daa.

Nhomasua ne mmara adwuma[sesa]

Oquaye kɔɔ Presbyterian Boys' Senior Secondary School, faako a onyaa ne GCE "O"-Level Certificate, na afei Apam Secondary School maa ne "A" Level Certificates . Ɔkɔɔ Ghana Sukuupɔn mu na akyiri yi ɔkɔɔ London Sukuupɔn mu, wɔ Lincoln's Inn, London . Ɔwɔ BA (Hons. ) Amanyɔsɛm, LLB (Hons. ), BL ne PhD. Ɔyɛ mmaranimfo ne mmaranimfo a ɔfata, ne nea ɔhyehyɛɛ n’ankasa mmara adwumayɛbea ne ne yɔnko panyin. Ɔyɛ England ne Wales Asɛnnibea Kunini no mmaranimfo, Ghana Mmaranimfo Kuw no muni panyin, ne mmaranimfo ma nnwumakuw ne sikasɛm asoɛe ahorow bi a wɔagye din.

Nhomasua mu adwuma[sesa]

Oquaye yɛ Amanyɔsɛm ho ɔbenfoɔ wɔ Ghana Suapɔn, (Legon), na kan no na ɔyɛ Amanyɔsɛm Dwumadibea no Titenani ne sukuupɔn no Adesua Boayikuo no muni, tumidi a ɛkorɔn wɔ faculties no gyinabea. Onyaa ne Ph.D fii Apuei ne Afrika Adesua Sukuu a ɛwɔ London, ne Rockefeller Senior Scholar Award wɔ 1993 ne Senior Fulbright Scholar Award wɔ 1997 mu. Wayɛ ɔkyerɛkyerɛfo a ɔsrasra George Mason Sukuupɔn a ɛwɔ Virginia no mu . Efi 1997 kosi 1999 no, na ɔyɛ Afrika Amanyɔsɛm Fekuw (AAPS) a ɛwɔ Zimbabwe no titrani abadiakyiri.

Nkyerɛwee ne nsɛm a wɔka de gyina nkurɔfo akyi[sesa]

Sɛ ɔkyerɛwfo no, Oquaye ayɛ nhwehwɛmu na watintim nkyerɛwee ahorow pii a ɛfa nniso pa, ntawntawdi, amammuisɛm ho adesua, decentralization ne nkɔso, nnipa hokwan ahorow, asraafo a wɔde wɔn ho hyɛ amammuisɛm mu, NGOs, nkuraase nkɔso ne mmarima ne mmea ho nsɛm ho. Ɔkamfo hokwan ahorow a mmea wɔ, a affirmative action ka ho .

Ɔno na ɔkyerɛw nwoma a wagye abasobɔdeɛ Politics in Ghana, 1972–1979, a ɔkyerɛɛ, nea ɛka ho ne asraafoɔ sɛ Aban ne Amanyɔsɛm mu ɔhaw wɔ Afrika na ɔkaa nsɛm a ɛfa nnipa hokwan a wɔabu so, amammuisɛm a ɛko tia, sikasɛm ho asɛm adwumayɛ a ɛnteɛ ne ɔman no mu ɔsɛe. Ɔkyerɛw nhoma a ɛto so abien, Politics in Ghana, 1982–1992, a ɛfa ɔman anidan amammuisɛm, CDRs, Ɔmanfo Asɛnnibea ahorow, ɔmanfo tumi, animtiaabu pa ne nnipa hokwan ho nsɛm a na ɛwɔ hɔ saa bere no ho. Wɔatintim ne nhomanimfo nsɛm wɔ amanaman ntam nsɛmma nhoma ahorow te sɛ Human Rights Quarterly (U.S.), Journal of Commonwealth and Comparative Politics (UK), African Affairs (UK), ne Review of Human Factor Studies (Canada) mu.

Amammui mu adwuma[sesa]

Sɛ osuani wɔ Ghana Suapɔn mu no, Oquaye de ne ho bɔɔ ɔsatu no maa JB Danquah / Kofi Abrefa Busia asɛm no. Oquaye foaa Busia ɔfrɛ a ɛne sɛ wɔnsan nkɔ ɔmanfo nniso mu ntɛm na wɔasiw ɔman no asraafo a wɔde wɔn ho bɛhyɛ mu no akyi denneennen na ɔne n’abusua boa ma wɔhyehyɛɛ Nkɔso Kuw no wɔ Osu wɔ 1969 mu.

Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo[sesa]

United Party-Progress Party atetesɛm no na ɛma wɔhyehyɛɛ, wɔ afe 1992 mu, New Patriotic Party (NPP), a Oquaye yɛ ɔmannifo a ɔhyehyɛɛ no. Ɔno ne NPP Ɔmantam Ɔkyerɛwfo a odi kan ma Greater Accra wɔ afe 1992 mu, na ɔsan nso yɛ Party no Titenani a odi kan ma Ga Mantam Nkuraase Mantam, a akyiri yi ɛpaapaee yɛɛ no Ga West District ne Ga East District . Na ɔyɛ Nhwehwɛmu Boayikuw no kyerɛwfo na na ɔyɛ NPP Ɔman Ɔsatu Kuw a edi kan no muni wɔ afe 1992 bosome abiɛsa mu.

Ɔne NPP mfinimfini mpanyimfo afoforo yɛɛ adwuma, a Ɔmampanyin John Kufuor, Nana Addo Dankwa Akufo-Addo, R. R. Amponsah, Prof. Adu-Boahen, Peter Ala Adjetey, B. J. da Rocha ne Samuel Odoi-Sykes, sɛ wɔbɛbɔ NPP nkonimdi wɔ afe 2000 amansan abatow no mu yiye . Wobu dwuma a Oquaye dii wɔ akuw no nkonimdi mu a ɛfa nsɛm ho amanneɛbɔfo ntoboa ne kuw no dwumadi afoforo a ɔde ne ho hyɛɛ mu wɔ 1993 ne 2000 ntam no sɛ ɛho hia.

Ɔmanpanyin ne Ɔman Soafo[sesa]

Efi afe 2001 kosi afe 2004 no, Oquaye yɛɛ Ghana Ɔmanpanyin wɔ India . Wɔ February 2005 mu no, ɔbɛyɛɛ Ɔmanpanyin a ɔhwɛ Ahoɔden so, na akyiri yi wɔde no kɔɔ Nkitahodi Soafo dibea.

mmrahyɛbagua no muni[sesa]

Oquaye yɛ NPP mmrahyɛbagua no muni wɔ Dome-Kwabenya mfeɛ mmienu, ɛfiri afe 2004 kɔsi afe 2012. Ɔyɛɛ n’adwene sɛ ɔrennyina hɔ mma dibea foforo. Ɔboaa ne babarima, Mike Oquaye Jnr, sɛ ɔnko sɛ ɔbɛyɛ NPP mmrahyɛbagua Kandidate ama ɔmansin no. Nanso ne ba no dii nkogu wɔ Sarah Adwoa Safo, a ɔkɔɔ so nyaa nkongua no.

Efi afe 2009 kosi afe 2013 no, na Oquaye yɛ mmrahyɛbagua no Kasafo Abadiakyiri a ɔto so abien. Joe Gharte na odii n’ade wɔ afe 2013.

mmrahyɛbagua no Kasafo[sesa]

Oquaye yɛɛ mmrahyɛbagua no Kasafo wɔ Fourth Republic mmrahyɛbagua a ɛto so ason no mu. Wɔ afe 2021 mu no, New Patriotic Party no paw no sɛ ɔnyɛ mmrahyɛbagua no Kasafo a ɔdii nkogu wɔ Alban Kingsford Sumani Bagbin wɔ Ɔbɛnem 7 a National Democratic Congress paw no no anim . Alban Kingsford Sumani Bagbin de too gua wɔ mmrahyɛbagua no nhyiamu a ɛdi kan no mu sɛ wɔde abatoɔ 138 na ɛpaw no berɛ a Mike Oquaye nyaa abatoɔ 136.

Ankorankoro asetra[sesa]

Oquaye yɛ Baptist Asɔre no sɔfo . Ɔwaree Alberta Oquaye ( née Asafu-Adjaye) (Major Rtd.) a ɔyɛ ɔyarehwɛfo a ɔyɛ adwumaden. Ɔyɛ Mike Oquaye Jnr, Ghana Ɔmanpanyin a ɔwɔ India mprempren no agya.

Nneɛma a Oquaye ani gye ho ne bɔɔlbɔ, pon so tɛnis, nhoma akenkan, . retwerɛ, ne nnwom a wotie.

Nhoma ahorow a wɔahyehyɛ[sesa]

  • Amanyɔsɛm wɔ Ghana, 1982–1992 (Tornado Nwoma, 1980, 1992  .
  • Demokrasi, Amanyɔsɛm ne Ntawntawdi Ho Nsiesiei wɔ Nnɛyi Ghana (Gold-Type Publication, 1995)

Akyinnyegye ahorow[sesa]

Wɔ Ɔpɛpɔn 2020 mu no, nsɛm ho amanneɛbɔfoɔ yɛɛ basabasa wɔ amanneɛbɔ a ɛkyerɛ sɛ mmrahyɛbagua no kasamafoɔ, Aaron Mike Oquaye ahunahuna sɛ ɔbɛbara nsɛm ho amanneɛbɔfoɔ a wɔka nsɛm foforɔ a ɛsisi wɔ mmrahyɛbagua no dan mu a ɛnyɛ dan no mu.

Wɔ August 2020 mu no, ɔmaa baguam ɔkasa bi wɔ Founders' Day, a ɔkaa sɛ "Ahofadi nyɛ onipa biako ɔyɛkyerɛ, na ɛyɛ mmɔdenbɔ a wɔbom yɛ". Sɛnea Oquaye kyerɛ no, ɛnsɛ sɛ wɔhyɛ kan ɔmampanyin Kwame Nkrumah nkutoo ni na mmom ɛsɛ sɛ wɔka bom ne Ghana agyanom a wɔhyehyɛɛ no nyinaa. Oquaye nso kaa sɛ ɛnyɛ Nkrumah nko ara na ɔrepere ahofadie ɛwom sɛ ɔko maa Ghana ahofadie. Nkrumah ba Sekou Nkrumah kasa tiaa Prof. Oquaye wɔ saa nsɛm no ho, na ɔkaa sɛ, sɛ mmrahyɛbagua no kasamafoɔ pɛ sɛ ɔkasa tia n’agya a wawuo a, ɛsɛ sɛ ɔka ɔman baako nhyehyɛeɛ ne Preventive Detectionn Act (PDA) a wɔde baeɛ wɔ Nkrumah berɛ so no ho asɛm.

Nsɛm a wɔde gyinaa so[sesa]

Nneɛma a wonya fi mu[sesa]

"Ɔbenfo a ɔyɛ ɔbenfo. Mike Oquaye" . Ɔmanfoɔ asetena ho nsɛm a ɛfiri Republic of Ghana wɛbsaet hɔ