Jump to content

Sawa mu yareɛ

Ɛfi Wikipedia
Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu
Pathologic sawa bɔbeasu a ɛkyerɛ sɛ cortex no yɛ mmerɛw kɛse, a ɛne mmeae a ɛyɛ tumm a ɛwɔ medullary tissue a ɛda so te ase no bɔ abira.

Sawa mu yareɛ (brɔfo kasa mu, Kidney disease) yɛ asaabo a ɛsɛe anaa ɛnyɛ adwuma yie. Ɛyɛ ɔmanfo akwahosan ho asɛm titiriw wɔ Ghana, ɛka ankorankoro pii na ɛde adesoa kɛse to akwahosan ho nhyehyɛe no so[1][2]. Asaabo mu yare a enni sabea (CKD) ne asaabo mu opira a emu yɛ den (AKI) ne asaabo mu yare atitiriw a wohu wɔ ɔman no mu[3].

Sawa mu yareɛ a abu so wɔ Ghana no renya nkɔanim, na CKD nyarewa a akɔ soro no da no adi. Nhwehwɛmu ahorow kyerɛ sɛ ebia nnipa a wɔanyinyin no mu bɛyɛ ɔha biara mu nkyem 13 wɔ Sawa mu yare bi, ɛwom sɛ akontaabu ankasa no betumi ayɛ kɛse esiane amanneɛbɔ a ɛnteɛ ne akwahosan ho nhyehyɛe ahorow a endu nkuraase nti.

Ma ɛde ba[sesa]

Nneɛma pii na ɛma sawa mu nyareɛ dodw kɔ soro wɔ Ghana. Ebi nye;

Mmogyamoroso[sesa]

Mogya mmoroso ne ade titiriw a ɛde CKD ba wɔ Ghana, mpɛn pii no esiane sɛnea wɔhwɛ so na wɔanhu no ntɛm nsa no nti[4].

Asikyireyadeɛ[sesa]

Asikyireyadeɛ a ɛrenya nkɔanim no nso ka ho kɛse na ama sawa mu yare akɔ soro[5].

Nyaremmoawa[sesa]

Dwensɔtwaa mu yareɛ a ɛsan ba ne yaremmoawa a ɛde ɔyareɛ ba te sɛ atiridii ne berɛboɔ mu yareɛ no tumi sɛe asawaboɔ no[6].

Nhaban nnuruo[sesa]

Nnuru a wɔde nhabannuru yɛ a wɔanhyɛ ho mmara betumi ayɛ nea awuduru wɔm aber wɔde di dwuma no yɛ adeyɛ a abu so a ɛde asiane ba sawa akwahosan so[7].

Awosu mu haw[sesa]

Abusua abakɔsɛm ne awosu mu su di dwuma wɔ aSawamu yare a abu so no mu[8][9].

Sɛnkyerɛnne ahorow[sesa]

Mpɛn pii no, sawa mu yare a ɛba mfiase no enni sɛnkyerɛnne biara, na ɛma ɛyɛ den sɛ wobehu na wɔasɔ ano sɛ wɔanhwehwɛ mu a. Bere a yare no rekɔ soro no, sɛnkyerɛnne ahorow yi da adi:

  • Nan, nansoaa, ne nan a ɛho ahonhon.
  • Ɔbrɛ ne mmerɛwyɛ.
  • Ɔhome a ɛyɛ tiaa.
  • Hwenemu nsuogu ne ɔfe.
  • Ɛyɛ a ɛyɛ yaw bere nyinaa.
  • Nsakrae a ɛba sɛnea wɔdwensɔ mu.

Nsɔano[sesa]

Mpɛn pii no, sawa mu yare a wobehu no hwehwɛ sɛ wɔyɛ mogya mu nhwehwɛmu (blood test), dwensɔ mu nhwehwɛmu (urine test), ne mfoniniyɛ ho nhwehwɛmu (kidney x-ray) de hwɛ sɛnea asawa no yɛ adwuma ne sɛnea wɔahyehyɛ no[10]. Hu a wohu no ntɛm denam akwahosan mu nhwehwɛmu a wɔyɛ daa so no ho hia kɛse na ama wɔatumi adi ho dwuma yiye.

Ghana sawa mu yareɛ ayaresa[sesa]

Wɔ Ghana no, ayaresa a wobetumi apaw ama sawa mu yare no bi ne nnuru a wɔde di mmogyammoroso ne asikyireyadeɛ ho dwuma[11]. Dialysis a ɛboa ma mogya no mu tew anaa eyi mu fi bere a sawa no ntumi nyɛ adwuma no wɔ hɔ nanso ne bo yɛ den na nnipa pii ntum nyɛ bi kɛse. Asawa (kidney) a wɔde ma obi foforo yɛ ɔkwan foforo a wobetumi afa so aber a yare no mu ayɛ den, nanso nnwuma anaa wɔn a wɔde mmoa ma pii nni hɔ a wobetumi de saa ayaresa yi ayɛ adwuma[12][13].

ɔhaw wɔ n'aduyɛ mu[sesa]

Ghanafo hyia nsɛnnennen pii wɔ sawa mu yare a wodi ho dwuma mu.Nea enti ne sɛ wonni mmeae a wɔyɛ sawa mu aduru ne sawa ho abenfo a wɔdɔɔso a wɔde bedi ahwehwɛde a ɛrenya nkɔanim no ho dwuma. Ka kɛse a wɔbɔ wɔ dialysis ne sawa (kidney) a wɔde ma afoforo ho no ɛmma nnipa pii ntumi nnya ayaresa. Nnipa dodow no ara nso nnim asaabo mu yare ne nneɛma a ɛde ba no ho hwee. Bio nso, akwahosan ho mmeae a wontumi nkɔ, titiriw wɔ nkuraase no, ma ɛyɛ den sɛ wobehu yare no ntɛm na wɔasa[1].

Mmoa wɔde ma[sesa]

Ghana aban ne ahyehyɛdeɛ a ɛnyɛ aban dea reyɛ adwuma abom de ama sawa mu yareɛ ho dwumadie atu mpɔn[14]. Wɔreyɛ ɔsatu ahorow a ɛbɛma ɔmanfo ahu sawa anaa asaabo akwahosan ho asɛm, wɔretete akwahosan ho adwumayɛfo pii wɔ sawa mu yare ho, na wɔreyɛ nneɛma bi de atew ka a wɔbɔ wɔ dialysis ho na wɔama nnuru a ɛho hia a wobenya no atu mpɔn[15].

Sua pii[sesa]

Beaɛ a menyaa mmoa fii[sesa]

  1. 1.0 1.1 BMC Health Service Research (2023-10-27), "Fifty years of hemodialysis in Ghana—current status, utilization and cost of dialysis services", BMC Health Services Research, vol. 23, no. 1, p. 1170, doi:10.1186/s12913-023-10154-x, ISSN 1472-6963, retrieved 2024-06-19
  2. Department of Health & Human Services, Kidney disease (in English), retrieved 2024-06-19
  3. Kun Hyung Kim, Myeong Soo Lee, Tae‐Hun Kim, Jung Won Kang, Tae‐Young Choi, Jae Dong Lee (2016-06-28), "Acupuncture and related interventions for symptoms of chronic kidney disease", The Cochrane Database of Systematic Reviews, vol. 2016, no. 6, pp. CD009440, doi:10.1002/14651858.CD009440.pub2, ISSN 1469-493X, PMC 8406453, PMID 27349639, retrieved 2024-06-19{{citation}}: CS1 maint: multiple names: authors list (link)
  4. National Kidney Foundation (2011-10-02), High Blood Pressure and Chronic Kidney Disease (PDF)
  5. Chronic Kidney Disease (Nephropathy) | ADA, retrieved 2024-06-19
  6. National Lib. of Medicine (2009), "Infectious Diseases and the Kidney", Pediatric Nephrology, pp. 1235–1273, doi:10.1007/978-3-540-76341-3_52, PMC 7121468, retrieved 2024-06-19
  7. Herbal supplements and chronic kidney disease (CKD) | American Kidney Fund (in English), 2024-01-11, retrieved 2024-06-19
  8. Inherited Kidney Disease: Symptoms, Diagnosis, and Treatment | UPMC (in English), retrieved 2024-06-19
  9. Inherited Kidney Conditions | University of Michigan Health, retrieved 2024-06-19
  10. Mayo Clinic (2023-09-06), Chronic kidney disease
  11. health treatment (2024-06-05), KIDNEY AND LIVER DIAGNOSE ,TREATMENT IN GHANA (in British English), retrieved 2024-06-19
  12. V. Boima, K. Agyabeng, V. Ganu, D. Dey, E. Yorke, M. B. Amissah-Arthur, A. A. Wilson, A. E. Yawson, C. C. Mate-Kole, J. Nonvignon (2020), "Willingness to pay for kidney transplantation among chronic kidney disease patients in Ghana", PLoS ONE (in English), vol. 15, no. 12, doi:10.1371/journal.pone.0244437, PMID 33378327, retrieved 2024-06-19{{citation}}: CS1 maint: multiple names: authors list (link)
  13. ResearchGate (2018-04-01), Organ Transplantation in Ghana
  14. Dialysis Services Foundation launched to support kidney disease patients (in American English), 2018-09-21, retrieved 2024-06-19
  15. KHI - Kidney Health International (in American English), 2021-08-19, retrieved 2024-06-19