Jump to content

Berɛboɔ mu yareɛ

Ɛfi Wikipedia
Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu
Berɛboɔ mu yareɛ mmoawa[1]

Berɛboɔ mu yareɛ (brɔfo kasa mu, Hepatitis) yɛ yare a ɛma mberɛboɔ ntum nyɛ adwuma yie anaa ɛsɛe. Saa yare yi betumi afi yare mmoawa ahorow ne nneɛma afoforo a ɛnyɛ nea yare mmoawa de ba mu[1][2].

Berɛboɔ mu yareɛ ahodoɔ titire bi ne Berɛboɔ mu yareɛ A, B, C, D, ne E. Wɔ Ghana no, Berɛboɔ mu yareɛ yɛ ɔmanfoɔ akwahosan ho haw kɛseɛ ɛnam sɛ ɛdɔɔso kɛseɛ na ɛwɔ nkɛntɛnsoɔ wɔ akwahosan nhyehyɛeɛ no so. Mmɔden a wɔbɔ sɛ wobedi berɛboɔ mu yareɛ ho dwuma wɔ Ghana no bi ne ɔmanfo akwahosan ho ɔsatu, nnuru a wɔde bɔ nkurɔfo ho ban, ne biakoyɛ a wɔne amanaman ntam akwahosan ahyehyɛde ahorow yɛ[3][4].

Sɛnkyerɛnne ahorow[sesa]

Jaundice eye

Berɛboɔ mu yareɛ betumi ada adi wɔ akwan horow pii so, efi ma sɛnkyerɛnne biara nda adi koraa so kosi berɛboɔ a entumi nyɛ adwuma yiye so. Berɛboɔ mu yareɛ a emu yɛ den a mpɛn pii no ɔyare mmoawa na ɛde ba no taa nya sɛnkyerɛnne ahorow a ɛnyɛ hu wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so na ɛno ankasa tumi kɔ aber a ennom aduro biara[5][6].

Berɛboɔ mu yareɛ a enni sabea nso betumi ada mberɛboɔ mu haw ho sɛnkyerɛnne adi esiane ɔhaw a ɛtra hɔ kyɛ ne mberɛboɔ a ɛsɛe nti[7][6].

Ma ɛde ba[sesa]

Berɛboɔ mu yareɛ a ɛkɔ so wɔ Ghana no nam awo mu yareɛ (efi ɛna so kɔ abofra so wɔ awoɔ mu), aduruyɛ mu nneyɛeɛ a ahotɔ nnim, ne nna mu nkitahodiɛ a wɔmmɔ ho ban so titire. Adeyɛ a wɔde yɛ amanne kwan so ahyensode (tattoo) ne nipadua a wɔde twitwiw nipadua no nso boa ma mmerɛbo mu yare trɛw wɔ mpɔtam bi[8]. Nnipa bi te sɛ akwahosan ho adwumayɛfo, nnipa a wɔde nnubɔne gu wɔn mu, ne ankorankoro a wɔwɔ nna mu ahokafo pii wɔ asiane mu bere nyinaa sɛ wobenya bi[9][10].

Nsɔano[sesa]

Paneɛbɔ ho nhyehyɛe ahorow ho hia kɛse wɔ Ghana, titiriw wɔ Hepatitis B ho, a paneɛ a wɔtaa de bɔ mmofra a wɔawo wɔn foforo no ma ɔyare mmoawa foforo so tew. Nnipadua mu nhwehwɛmu a wɔyɛ no daa, titiriw wɔ mmea a afofor yem no boa ma wohu ɔyare mmoawa ntɛm. Ɔsatu ahorow wɔyɛ de ma ɔmanfo kyerɛkyerɛ nneɛma a ɛde nyarewa ba ne nea wɔde siw ano ho no so boa. Akwahosan ho nhyehyɛe a etu mpɔn, te sɛ nnwinnade papa a wɔde nnuru a ekum mmoawa gum a wɔde di dwuma ne mogya a ahobammɔ wom a wɔhwɛ hu nso boa ma wɔsiw berɛboɔ mu yare a ɛtrɛw ano[11][12].

Ayaresa[sesa]

Berɛboɔ mu yareɛ ayaresa gu ahorow wɔ ɔkwan a wɔfa so sa yare no mu. Mpɛn pii no, Berɛboɔ mu yareɛ A no ankasa gyae anaa ɛkɔ bere a wɔma ɔyarfo no de ahomegye ne nsu di dwuma no[13]. Wɔde nnuru a ekum ɔyare mmoawa te sɛ tenofovir ne entecavir di Berɛboɔ mu yareɛ B a enni sabea ho dwuma, na ɛhwehwɛ sɛ wɔhwɛ berɛboɔ no dwumadi so daa[14]. Wɔde nnuru a ekum ɔyare mmoawa a ɛyɛ adwuma tẽẽ (DAAs) na ɛsa Berɛboɔ mu yareɛ C, na ebetumi asa ɔyare no koraa.

Beaɛ a menyaa mmoa fii[sesa]

  1. 1.0 1.1 Hepatitis (in English), retrieved 2024-06-14
  2. Hepatitis: What Is It? Types, Symptoms, Causes, and More (in English), 2017-05-09, retrieved 2024-06-14
  3. Ghana Country Overview | World Health Organization (in English), retrieved 2024-06-15
  4. Senoo-Dogbey Vivian Efua, Wuaku Delali Adwoa, Deborah Armah (2023-01-20), Seroprevalence of Hepatitis B virus infection and associated factors among health care workers in Southern Ghana, pp. 84–89, doi:10.1016/j.ijregi.2023.01.009, retrieved 2024-06-15{{citation}}: CS1 maint: multiple names: authors list (link)
  5. Acute Hepatitis - an overview | ScienceDirect Topics, retrieved 2024-06-15
  6. 6.0 6.1 Hepatitis B Foundation: Acute vs. Chronic Hepatitis B Infection, retrieved 2024-06-15
  7. Chronic Hepatitis: Symptoms and Causes | Tampa General (in English), retrieved 2024-06-15
  8. researchgate (2001-09-01), Body piercing as a risk factor for viral hepatitis: An integrative research review
  9. Ahmed Messahel, Brian Musgrove (2009-01-01), "Infective complications of tattooing and skin piercing", Journal of Infection and Public Health, vol. 2, no. 1, pp. 7–13, doi:10.1016/j.jiph.2009.01.006, ISSN 1876-0341, retrieved 2024-06-15
  10. Hepatitis Resources (in English), retrieved 2024-06-15
  11. Akosua Adom Agyeman, Richard Ofori-Asenso (2016-05-17), "Prevalence of HIV and hepatitis B coinfection in Ghana: a systematic review and meta-analysis", AIDS Research and Therapy, vol. 13, no. 1, p. 23, doi:10.1186/s12981-016-0107-x, ISSN 1742-6405, PMC 4869330, PMID 27190544, retrieved 2024-06-15{{citation}}: CS1 maint: PMC format (link)
  12. National Viral Hepatitis Control Programme (NVHCP) – Ghana Health Service (in American English), retrieved 2024-06-15
  13. Hepatitis A: What It IS, Symptoms, Transmission & Treatment (in English), retrieved 2024-06-15
  14. Hepatitis B - Symptoms and causes (in English), retrieved 2024-06-15