Nnipa
- Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu
Nnipa (Homo sapiens) ne primate ahorow a ɛdɔɔso na ɛtrɛw sen biara, a nea ɛda nsow ne sɛ ɛwɔ nan abien ne amemene akɛse a ɛyɛ den. Eyi ama wɔatumi ayɛ nnwinnade, amammerɛ, ne kasa a ɛkɔ anim. Nnipa wɔ asetra mu nnipa pii na wɔtaa tra asetra mu nhyehyɛe ahorow a ɛyɛ den a akuw pii a wɔyɛ biako na wodi akan wom mu, efi mmusua ne abusuafo ntam nkitahodi so kosi amammui aman so. Asetra mu nkitahodi a ɛda nnipa ntam no de gyinapɛn ahorow, asetra mu gyinapɛn ahorow, ne amanne ahorow pii asi hɔ, na ɛhyɛ nnipa asetra mu den. Anigye a obi wɔ sɛ obehu nneɛma pii ne ɔpɛ a nnipa wɔ sɛ wɔbɛte nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ase na wɔanya so nkɛntɛnso na wɔakyerɛkyerɛ nneɛma a ɛrekɔ so mu na wɔayɛ ho adwuma no akanyan adesamma anya nyansahu, nyansapɛ, anansesɛm, nyamesom, ne adesua ahorow afoforo mu nkɔso.
Asekyerɛ ne Abakɔsem[sesa]
wɔakyekyɛ nnɛyi nnipa nyinaa mu wɔ Homo sapiens ahorow mu, a Carl Linnaeus de bae wɔ ne nhoma a ɔkyerɛwee wɔ 1735 mu a wɔfrɛ no Systema Naturae mu.[2] Edin a wɔde frɛ no nyinaa "Homo" yɛ afeha a ɛtɔ so dunwɔtwe mu a wɔasua a ɛfiri Latin homō mu, a ɛkyerɛ nnipa a wɔyɛ bɔbeasu biara.[3] Asɛmfua onipa betumi akyerɛ Homo abusua no mufo nyinaa,[4] ɛwom sɛ wɔ ɔkwan a wɔtaa de di dwuma no mu no, mpɛn pii no ɛkyerɛ Homo sapiens, ɔkwan biako pɛ a ɛwɔ hɔ nnɛ no ara kwa.[5] Edin "Homo sapiens" no kyerɛ 'onipa nyansafo' anaa 'onipa a ɔwɔ nimdeɛ'.[6] Adwene nhyia sɛ ɛsɛ sɛ wɔde abusua no mufo bi a wɔn ase atɔre, a ɛne Neanderthalfo, ka ho sɛ nnipa ahorow bi a ɛyɛ soronko anaasɛ sɛ H. sapiens su ketewaa bi.[4]
Farebae[sesa]
nnipa adannandi no yɛ nea nsakrae ahorow pii a aba wɔ wɔn nipadua, wɔn nkɔso, wɔn nipadua, ne wɔn suban mu a aba fi bere a wɔpaapaee nnipa ne akraman nana a otwa to a wɔbom yɛ no ntam no. Nea ɛho hia sen biara wɔ saa nsakrae ahorow yi mu ne obligate bipedalism, amemene no kɛse a ɛkɔ soro ne nna mu dimorphism a ɛso tew (neoteny). Abusuabɔ a ɛda nsakrae yi nyinaa ntam no yɛ asɛm a wɔregye ho akyinnye a ɛkɔ so.[43]
Abakɔsɛm[sesa]
ɛde besi bɛyɛ mfe 12,000 a atwam ni no, na nnipa nyinaa traa ase sɛ abɔmmɔfo-aboaboa ano.[44][45] Abodan Foforo mu Ɔsesɛw (kuadwuma a wɔyɛe) dii kan sii wɔ Asia Kesee Fam Atɔe na ɛtrɛw faa Wiase Dedaw no mmeae akɛse wɔ mfe mpempem a edi hɔ no mu.[46] Ɛsan nso sii wɔ ahofadi mu wɔ Mesoamerica (bɛyɛ mfe 6,000 a atwam ni),[47] China,[48][49] Papua New Guinea,[50] ne Sahel ne West Savanna mantam a ɛwɔ Afrika.[51][52][53] Aduan a ɛboro so a wonyae no ma wɔhyehyɛɛ nnipa atrae a ɛtra hɔ daa, wɔde mmoa yɛɛ afieboa na wɔde dade nnwinnade dii dwuma nea edi kan wɔ abakɔsɛm mu. Kuadwuma ne asetra a obi tra ase no maa anibuei ahorow a edi kan bae.[54][55][56]