Nsonomuyadeɛ
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/1/14/Blausen_0316_DigestiveSystem.png/220px-Blausen_0316_DigestiveSystem.png)
Nsonomuyadeɛ (brɔfo kasa mu, Gastrointestinal disease) yɛ tebeabɔn biara a ɛfa aduan yam ade (Digestive system) ho, a menewa, yafunu, ne dwensɔtwaa ka ho[1][2][3]. Wɔ Ghana no, saa nyarewa yi yɛ akwahosan ho haw kɛse esiane sɛnea abu so ne nkɛntɛnso a ɛwɔ ɔmanfo akwahosan nyinaa so nti[4][5].
Nsonomuyadeɛ ahorow[sesa]
Nyarewa a Ɛma Atiridii[sesa]
Ɔyare a ɛma obi dwensɔtwaa yɛ ade titiriw a ɛde ɔyare ne owu ba, titiriw wɔ mmofra a wonnii mfe anum mu[6]. Nea ɛtaa de ba ne ɔyare mmoawa, mmoawa, ne mmoawa a wɔsɛe nnɔbae, a mpɛn pii no ɛne ahotew a enye ne nsu a ahobammɔ nnim a wɔnom wɔ abusuabɔ[5][7].
Helicobacter pylori Nyarewa[sesa]
Saa ɔyare mmoawa yi yɛ ade titiriw a ɛde yafunu mu asikyirekuro (peptic ulcer) ne yafunu mu yare ba wɔ Ghana[8][9]. Helicobacter pylori a abu so no dɔɔso, na ɛboa kɛse ma Nsonomuyadeɛ mu yare ne nsɛnnennen ba[10].
Berɛboɔ mu Yareɛ[sesa]
Berɛboɔ mu yareɛ, titiriw Berɛboɔ mu yare B, abu so wɔ Ghana na ebetumi ama obi anya mberɛboɔmuyareɛ a emu yɛ den. Wɔnam nipadua mu nsu a ɛwɔ ɔyare mmoawa no so na ɛde mmoawa no ba, na ɔyare mmoawa a enni sabea betumi ama mmerɛbo mu yare ne kokoram aba[11][12].
Nneɛma a Ɛde Nsonomuyareɛ Ba[sesa]
Nneɛma pii na ɛma Nsomuyarewa ba titiriw wɔ Ghana:
- Ahosiesie ne Ahotew a Ɛnye: Nsu pa ne ahotew ho mmeae a wonnya pii no ma asiane a ɛwɔ hɔ sɛ wobenya ɔyare mmoawa no yɛ kɛse[13].
- Aduan mu Ahobammɔ: Aduan ne nsu a efĩ wom a wodi no yɛ ɔkwan titiriw a nnipa fa so nya nsonmuyareɛ mmoawa no.
- Akwahosan Ho Nkɔso: Akwahosan ho nhyehyɛe ne mmeae a wobetumi anya no kakraa bi no siw yare no a wobehu ntɛm na wɔasa no kwan[13].
- Ɔmanfo Akwahosan Ho Nhyehyɛe: Ɔmanfo akwahosan ho nhyehyɛe a ɛnnɔɔso ma mmɔden a wɔbɔ sɛ wobesiw nyarewa ano na wɔadi ho dwuma no yɛ den.
Nsɔano[sesa]
Mmɔden a wɔbɔ sɛ wɔbɛsɔw nsomuyareɛ ano wɔ Ghana no twe adwene si ahotew a wɔbɛma atu mpɔn, aduan ne nsu ahobammɔ a wɔbɛma ayɛ kɛse, ne ɔmanfo akwahosan ho nimdeɛ a wɔbɛma akɔ soro so[13]. Nneɛma ahorow a wobetumi ayɛ no bi nye;
Ahotew Ho Nkɔso[sesa]
Nsu pa a wɔbɛma anya nkɔso ne ahotew ho mmeae a wɔbɛma atu mpɔn no yɛ anammɔn a ɛho hia a ɛbɛma wɔatew nsonomuyare mmoawa a wɔde kɔ nipadua no mu no so.
Paneɛwɔ Nhyehyɛe ahorow[sesa]
Nnuru a wɔde ko tia Berɛboɔ mu yare B ne nyarewa afoforo a wɔde paneɛwɔ siw ano no ho hia na ama mmerɛbo mu yare a emu yɛ den ne nsɛnnennen afoforo a ɛba no so atew[14][15][16].
Ɔmanfo Akwahosan Ho Nkyerɛkyerɛ[sesa]
Sɛ wɔkyerɛkyerɛ ɔmanfo ahotew ho nneyɛe, sɛnea wɔde nnuan di dwuma yiye, ne hia a nsu pa ho hia a, ebetumi aboa ma wɔasiw nsonomuyareɛ pii ano[17][18].
Akwahosan Ho Nkɔso[sesa]
Akwahosan ho nhyehyɛe ne nneɛma a wɔde yɛ adwuma a wɔbɛma atu mpɔn no boa ma wohu sɛ nkurɔfo anya nsomutreɛ na wɔasa wɔn yare wɔ bere ano.
Sua pii[sesa]
Beaɛ a menyaa mmoa fii[sesa]
- ↑ Cleveland Clinic (2021-01-14), Gastrointestinal Diseases
- ↑ UT Physicians (in American English), retrieved 2024-06-19
- ↑ Gastrointestinal Illness Treatment | MedExpress Urgent Care (in English), retrieved 2024-06-19
- ↑ International Journal Of Infectious Disease (2012-05-01), Gastrointestinal infections in Ghanaian children – disease agents and associated symptoms
- ↑ 5.0 5.1 Reasearch Gate (2015-05-01), Gastrointestinal Infections and Diarrheal Disease in Ghanaian Infants and Children: An Outpatient Case-Control Study
- ↑ Diarrhoeal disease (in English), retrieved 2024-06-19
- ↑ Ralf Krumkamp, Nimako Sarpong, Norbert Georg Schwarz, Julia Adelkofer, Wibke Loag, Daniel Eibach, Ralf Matthias Hagen, Yaw Adu-Sarkodie, Egbert Tannich, Jürgen May (2015-03-01), "Gastrointestinal Infections and Diarrheal Disease in Ghanaian Infants and Children: An Outpatient Case-Control Study", PLoS Neglected Tropical Diseases (in English), vol. 9, no. 3, doi:10.1371/journal.pntd.0003568, PMID 25738935, retrieved 2024-06-19
{{citation}}
: CS1 maint: multiple names: authors list (link) - ↑ Timothy N. Archampong, Richard H. Asmah, Ebenezer K. Aidoo, Edwin K. Wiredu, Richard K. Gyasi, David N. Adjei, Sandra Beleza, Christopher D. Bayliss, Karen Krogfelt (2017-06-27), "Helicobacter pylori cagA and vacA genes in dyspeptic Ghanaian patients", BMC Research Notes, vol. 10, no. 1, p. 231, doi:10.1186/s13104-017-2542-8, ISSN 1756-0500, PMC 5488471, PMID 28655347, retrieved 2024-06-19
{{citation}}
: CS1 maint: PMC format (link) CS1 maint: multiple names: authors list (link) - ↑ University of Ghana (2014-06-01), 5th Call - Dr. Timothy Archampong
- ↑ Springer.com (2024-05-30), Helicobacter pylori infection in Africa (in English), ISSN 1658-8185, retrieved 2024-06-19
{{citation}}
: no-break space character in|title=
at position 20 (help) - ↑ Hepatitis (Hepatitis A, B, and C) (in American English), retrieved 2024-06-19
- ↑ Hepatitis | Gastroenterology (in English), retrieved 2024-06-19
- ↑ 13.0 13.1 13.2 Water, Sanitation and Hygiene | UNICEF Ghana (in English), retrieved 2024-06-19
- ↑ Hyesuk Seo, Qiangde Duan, Weiping Zhang (2020), "Vaccines against gastroenteritis, current progress and challenges", Gut Microbes (in English), vol. 11, no. 6, p. 1486, doi:10.1080/19490976.2020.1770666, ISSN 1949-0976, PMID 32552414, retrieved 2024-06-19
{{citation}}
: CS1 maint: multiple names: authors list (link) - ↑ Rotavirus (in English), retrieved 2024-06-19
- ↑ CDC, ADVISORY COMMITTEE ON IMMUNIZATION PRACTICES VACCINES FOR CHILDREN PROGRAM VACCINES OF PREVENT ROTAVIRUS GASTROENTERITIS (PDF)
- ↑ Health Education | Digestive Health (in American English), retrieved 2024-06-19
- ↑ HSC Public Health Agency, Gastrointestinal infections