Mahama Ayariga

Ɛfi Wikipedia
Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu
Mahama Ayariga
nnipa
sex or gendermale Sesa
country of citizenshipGhana Sesa
given nameMahama Sesa
family nameAyariga Sesa
date of birth12 Kotonimma 1974 Sesa
place of birthBawku Sesa
native languageKusaal Sesa
languages spoken, written or signedEnglish, Kusaal Sesa
occupationlawyer, Amanyɔni Sesa
educated atUniversity of Ghana, Harvard Law School, Ghana Senior High School Sesa
member of political partyNational Democratic Congress (Ghana) Sesa
religion or worldviewIslam Sesa

Mahama Ayariga (wɔwoo no 12 May 1974) yɛ mmaranimfo ne amanyɔni wɔ Ghana . Ɔyɛ Ɔman Demokrasi mmrahyɛbagua no muni . Na ɔyɛ Amanneɛbɔ ne Nsɛm ho Amanneɛbɔ ho Ɔsoafo ne Mmabun ne Agumadi ho Ɔsoafo wɔ John Dramani Mahama nniso ase. Mprempren ɔyɛ mmrahyɛbagua no muni a ogyina Bawku Central constituency ananmu wɔ Upper East Region of Ghana wɔ 4th,6th ne 7th Parliament a ɛwɔ 4th Republic of Ghana no mu.

Mfitiase asetra ne nhomasua[sesa]

Wɔwoo Mahama Ayariga wɔ 12 May 1974 wɔ Bawku wɔ Upper East Region wɔ Ghana. Ɔsuaa adeɛ wɔ Ghana ne Nigeria ne United States of America . Ɔkɔɔ Barewa Kɔlege a ɛwɔ Zaria wɔ Kaduna Mantam mu, Nigeria. Ɔwɔ Master of Law (LLM) abodin krataa wɔ Harvard Law School a ɛwɔ United States of America ne Bachelor of Law (LLB) Abodin krataa wɔ University of Ghana, Legon. Ná ɔyɛ Legal Resource Center a ɛwɔ Accra no kwankyerɛfo panyin.

Ayariga nua panin Ayariga Hassan na na ɔyɛ ɔmanpanyin wɔ People’s National Convention (Ghana) mu wɔ afe 2012 Amansan Abatoɔ a ɛbɛba wɔ Ghana no mu.

Adwuma[sesa]

Ayariga yɛ mmaranimfo wɔ n’adwuma mu.[1] Ɔhyɛɛ n’adwuma ase sɛ ɔkyerɛkyerɛfoɔ boafoɔ wɔ abɔdeɛ mu nneɛma ho mmara ne amanaman ntam mmara mu wɔ Faculty of Law, University of Ghana. Ɔsan nso kaa ho na ɔhyehyɛɛ Legal Resources Centre, ahyehyɛdeɛ a ɛhyɛ nnipa hokwan, mpɔtam nkɔsoɔ ne asetena mu atɛntrenee ho nkuran na na ɔyɛ ne kwankyerɛfoɔ panin.

Amammui mu adwuma[sesa]

mmrahyɛbaguani[sesa]

Ayariga yɛ Ghana mmrahyɛbaguani ma Bawku Central mantam firi afe 2005 nanso ɔhwere n’akongua wɔ afe 2008 Abatoɔ no mu maa Adamu Dramani Sakande a ɔfiri NPP mu. Akongua no bɛyɛɛ obiara bere a asɛnnibea bi buu Adamu fɔ na ɔde no too afiase sɛ ogyinaa abatow no akyi bere a na ɔyɛ ɔman foforo ba a ɛne Ghana amansan mmara nhyia no. Ayariga san gyee atenaeɛ no wɔ afe 2012 Amansan Abatoɔ no mu . Wɔapaw no sɛ mmrahyɛbadwani ma saa mantam yi wɔ Republic of Ghana a ɛtɔ so nnan no mmrahyɛbagua a ɛtɔ so nnan, nsia ne ason no mu.

Ɔman soafo a ɔhwɛ ɔman so[sesa]

Wɔ afe 2009 mu bere a Ɔbenfo John Evans Atta Mills dii nkonim wɔ abatow no mu no, Ayariga bɛyɛɛ Ɔmampanyin no kasamafo ansa na akyiri yi wɔrepaw no sɛ Ɔmanpanyin Abadiakyiri a ɔhwɛ Aguadi ne Nnwuma so. Akyiri yi wɔpaw no sɛ Nhomasua soafo Abadiakyiri. Mahama Ayariga, Ɔmanpanyin John Dramani Mahama na ɔpaw no sɛ Ɔmanpanyin John Dramani Mahama na ɔpaw no sɛ Ɔmanpanyin a ɔhwɛ Amanneɛbɔ so wɔ Ɔpɛpɔn 2013. Mahama Ayariga som wɔ Appointments Committee a ɛwɔ Ghana 7th Parliament of the 4th Republic no mu.

Abatow a wɔyɛ[sesa]

Wɔpaw Ayariga sɛ mmrahyɛbadwani mma Bawku mantam a ɛwɔ Upper East Region of Ghana wɔ afe 2004 Ghana amansan abatow no mu.[2] Odii nkonim wɔ National Democratic Congress tekiti so. [2] Na ne mansin no yɛ mmrahyɛbagua nkongua 9 no fa wɔ nkongua 13 a National Democratic Congress dii wɔ saa abatow no mu maa Upper East Region no mu. National Democratic Congress no nyaa mmrahyɛbagua nkongua 94 a ɛyɛ kakraa bi wɔ nkongua 230 mu. Wɔde abatow 18,518 na ɛpaw no wɔ abatow a ɛfata a wɔtow nyinaa mu 38,108 mu.[2] Eyi ne abatow a ɛfata a wɔtow nyinaa mu 48.6% yɛ pɛ.[2] Wɔpaw no sen Amidu Mamudu Sisala a ofi Peoples’ National Convention, Hawa Yakubu a ofi New Patriotic Party, Yussif Taiban Kundima a ofi Convention People’s Party, Sadat Amadu ne Abubakar Jibreel Ustarz a wɔn baanu nyinaa yɛ wɔn a wɔde wɔn ho.[2] Eyinom nyaa abatow 333, 10,169, 353, 161 ne 8,574 wɔ abatow a wɔtow nyinaa mu.[2] Eyinom ne 0.9%, 26.7%, 0.9%, 0.4% ne 22.5% yɛ pɛ wɔ abatow a ɛfata a wɔtow nyinaa mu.[2]

Wɔ afe 2012 mu no, wɔpaw no sɛ mmrahyɛbadwani wɔ saa amansin koro no ara mu. Odii nkonim wɔ National Democratic Congress tekiti so .[3] Wɔde abatow 24,071 na ɛpaw no wɔ abatow a ɛfata a wɔtow nyinaa mu 43,876 mu.[3] Eyi ne abatow a ɛfata a wɔtow nyinaa mu 54.86% yɛ pɛ. Wɔpaw no sen Awuni Aguuda Joseph a ofi Peoples' National Convention, Alhassan Haruna a ofi New Patriotic Party, Iddrisu Mubarak a ofi Progressive People's Party ne Ibrahim Zaliya a ofi Convention People's Party .[3] Eyinom nyaa abatow 303, 19,082, 269 ne 151 wɔ abatow a wɔtow nyinaa mu.[3] Eyinom ne 0.69%, 43.49%, 0.61% ne 0.34% yɛ pɛ wɔ abatow a ɛfata a wɔtow nyinaa mu.[3]

Akyinnyegye[sesa]

Ɔbɔɔ Hon. Boakye Agyarko a wɔayi no sɛ ɔmmɛyɛ Energy Ministry sɛ ɔbɛtua minority caucus a wɔwɔ committee no mu no adanmudeɛ ama wɔapene so. Ɔkasafoɔ no hyehyɛɛ AD-HOC boayikuo bi a ɔhwehwɛɛ mu na ɔde n’amanneɛbɔ kɔmaa mmrahyɛbagua no wɔ Oforisuo 29, 2017. Amanneɛbɔ no kyerɛ sɛ Mahama Ayariga antumi ankyerɛ sɛ ne sobo a ɔde bɔɔ Owura Agyarko no nyɛ nokware ma enti ɛsɛ sɛ ɔpa fie no kyɛw a biribiara nhyɛ mu. Wɔ afe 2019 mu no, akyinnyegyeɛ aba sɛ ɔrehyia asɛnnibea asɛnnie sɛdeɛ wɔsusu sɛ wayɛ bɔne bi sɛ wɔde no bɛkɔ asɛnnibea wɔ Asɛnnibea Kunini no mu ɛwom sɛ wɔasɔre tia bi deɛ, mmrahyɛbagua no Kasafoɔ, Prof. Aaron Michael Oquaye wɔ June 4, 2019, sii gyinaeɛ sɛ, wɔbɛgyae mmrahyɛbaguani a ɔhwɛ Bawku Central so, Mahama Ayariga, sɛ ɔnkɔdi n’asɛm wɔ Asɛnnibea Kunini (Sikasɛm Asɛnnibea) na wɔamfi ase nkɔdi asɛm a ɛhia tia no. Wɔ June 2020 mu no, mmrahyɛbagua no Kasafo no ampene Mahama Ayariga a ɔkasa tiaa Abatoɔ Bagua no gyinaesie sɛ wɔde Ghana kaad ne akwantuo tumi krataa no bɛyɛ adansedie krataa nko ara a ɛfata a wɔde bɛkyerɛw wɔn din akɔto aba wɔ afe 2020 abatoɔ no mu.

Ankorankoro asetra[sesa]

Ayariga yɛ ɔwarefo. Ɔyɛ Nkramoni. Ne papa, Frank Abdulai Ayariga, nso yɛɛ mmrahyɛbadwani maa Bawku Mantam no wɔ Hilla Limann ɔman nniso a ɛto so abiɛsa no mu.

Hwɛ nso[sesa]

  • Frank Abdulai Ayariga na ɔkyerɛwee
  • Hassan Ayariga na ɔkyerɛwee

Nsɛm a wɔde gyinaa so[sesa]

  1. Ghana Parliamentary Register, 2004-2008. Ghana: The Office of Parliament. 2004. p. 203.
  2. 2.0 2.1 2.2 2.3 2.4 2.5 2.6 Elections 2004; Ghana's Parliamentary and Presidential Elections. Accra: Electoral Commission of Ghana; Friedrich Ebert Stiftung. 2005. p. 183.
  3. 3.0 3.1 3.2 3.3 3.4 Elections 2012. Ghana: Friedrich Ebert Stiftung. 2012. p. 200.