Kweku Etrew Amua-Sekyi

Ɛfi Wikipedia
Kweku Etrew Amua-Sekyi
nnipa
sex or gendermale Sesa
date of birth5 Kitawonsa 1933 Sesa
place of birthSekondi-Takoradi Sesa
date of death17 Kotonimma 2007 Sesa
position heldJustice of the Supreme Court of Ghana Sesa
educated atLondon School of Economics and Political Science, Dulwich College, Forest School Sesa

Kweku Etrew Amua-Sekyi wɔ woo no wɔ Kitawonsa bosome no da a ɛtɔ so num na ɔwuu wɔ Ayɛwohomumɔ bosome no da a ɛtɔ so du-nson no mu wɔ afe mpem mmienu ne nson mu(5 July 1933 – May 17, 2007)[1][2] na ɔyɛ Ghana Asɛnnibea Kunini no Temmufo.[3][4][2][5][6] Ɔyɛɛ adwuma wɔ Gambia Asɛnnibea Kunini ne Ghana Asɛnnibea Kunini no bɛnkyi so. Na ɔyɛ Otitenani de ma National Reconciliation Commission a wɔnam Ghana Mmarahyɛ Bagua no so hyehyɛe wɔ afe 2002 mu no guamtrani.[7][3][2][8]

Mfitiase asetra ne nhomasua[sesa]

Wɔwoo Amua-Sekyi wɔ 5 July 1933 wɔ SekondiGhana Atɔeɛ Mantam mu.[5][9][10] Na n’agya Kobina Amua-Sekyi ne ne maame Comfort Amua-Sekyi (nee Ogunro) nyinaa yɛ atetesɛm sodifoɔ, na n’agya nso som sɛ MP wɔ Busia Aban no ase. Ɔhyɛɛ ne mfitiaseɛ adesua ase wɔ Achimota Mfitiaseɛ Sukuu mu firi afe 1938 kɔsi afe 1945.[3] Akyiri yi ɔkɔɔ Osei Tutu Ntoaso Sukuu a ɛwɔ Kumasi kɔyɛɛ ne ntoaso sukuu.[2][5][9][11] Akyiri yi ofii hɔ kɔɔ United Kingdom kɔtoaa ne ntoaso sukuu so wɔ Forest School a ɛwɔ Snaresbrook, London.[3][9][10][12] Bere a onyaa ne Ordinary level (‘O’-Level) adansedi krataa no, ɔde ne din kɔhyɛɛ Dulwich College wɔ afe 1953 mu maa onyaa Advanced level (‘A’-Level) adansedi krataa.[2][9][10] Ɔkɔɔ London Sukuu a ɛhwɛ Sikasɛm so, London Suapɔn mu baabi a ɔnyaa ne Bachelor of Science abodin krataa wɔ Sikasɛm ne Amanaman Ntam Abusuabɔ mu, na ɔde ne din kɔhyɛɛ Poitiers Suapɔn mu, France wɔ afe 1957 mu sɛ ɔrekɔnya Franse adesua ho adansedie krataa.[3][10] Wɔ afe 1958 mu no, ɔsan kɔɔ Ghana kɔyɛɛ adwuma ne Ghana Amannɔne Dwumadibea na bere a ɔde bɛyɛ mfeɛ nnan som Ghana Amannɔne Dwumadibea no ɔsan kɔɔ London kɔkenkan mmara wɔ Mfinimfini Asɔredan mu, na ɔwiee n’adesua wɔ afe 1964 mu.[9] Wɔfrɛɛ no ​​kɔɔ Engiresi bar wɔ afe 1965 mu, saa afe no ara mu no, wɔfrɛɛ no ​​nso kɔɔ Ghana Bar bere a ɔsan baa Ghana no.[3][2][5][9][10]

N`adwuma ho nsem[sesa]

Amua-Sekyi hyɛɛ aseɛ yɛɛ kokoam mmara adwuma wɔ afe 1965 mu. Wɔ afe 1968 mu no, ɔhyehyɛɛ ne mmara adwumayɛbea, Ekuadaa Chambers wɔ Takoradi, Atɔe Fam Mantam.[2][9] Ɔtraa kokoam mmara adwuma mu mfe dumien kosii sɛ ɔman panyin a na ɔwɔ hɔ saa bere no paw no sɛ Asɛnnibea Kunini no temmufo; Ignatius Kutu Acheampong wɔ afe 1977 mu. Mfe akron akyi no, ɔman no panyin Jerry John Rawlings a na ɔwɔ hɔ saa bere no maa no so kɔɔ Asɛnnibea a Wɔde Nsɛm Kɔdan no benkyi so.[2][9]Afe akyi no wɔpaw no sɛ, Ghana Asɛnnibea Kunini no Temmufo nanso ɔkɔɔ pɛnhyen wɔ December 22, 1987. Na ɔyɛ Abibifo Biakoyɛ Ahyehyɛde (OAU) Asɛnnibea a Ɛhwɛ Adwuma So wɔ Addis Ababa no muni na na ɔsan nso yɛ Nteɛso Boayikuw a ɛwɔ Mmara Bagua Kɛse no mu no guamtrani.[2] Ɔyɛɛ Mmara Mmoa Boayikuw no guamtrani wɔ 1988 mu na wɔ 1994 mu no, wɔpaw no sɛ Mmara amanneɛbɔ Bagua no guamtrani. Sɛ́ Gambia Asɛnnibea Kunini no Temmufo no, ogyaee adwuma wɔ afe 2001 mu. Wɔ October 2002 mu, bere a wɔhyehyɛɛ Ɔman Mpata Bagua no akyi no, wɔpaw no sɛ bagua a ɛkɔɔ so fi afe 2002 kosii sɛ wowiee n’adwuma wɔ afe 2004 mu no titenani.[8][9][2][5][13]

Begua ase Kasa[sesa]

Ná Ɔtemmufo Amua-Sekyi yɛ saa atemmufo a, wɔ wɔn nkwa nna mu no, obi betumi abɔ wɔn moma so aka sɛ, “oyi yɛ onipa a ɔteɛ.” Enti, ɔkasa a na wɔaka. Na nkurɔfo tiee. Ɔde nea ɔkae no traa ase (anaa dii dwuma). Afei, wɔ Ghana Bar Association’s Annual Conference a wɔyɛɛ no ​​Kumasi wɔ 2nd October, 1995, wɔ asɛmti a ɛne, “Atemmuo Dwumadie wɔ Democratic ne Constitutional Rule a ɛbɛkɔ so akura mu” ase no, Ɔtemmufoɔ Amua-Sekyi na ɔyɛɛ ɔkasafoɔ ahɔhoɔ.[8]Ɔmaa ɔkasa a emu dɔ sen biara a wobetumi aka sɛ ɛyɛ abrabɔ pa ho sɔhwɛ ma mmaranimfo ne atemmufo. Mintumi nyɛ nea eye sen sɛ mɛfa N’Awurade ho asɛm aka wɔ n’ankasa nsɛm mu:

“Ɔtemmufo ... ɛsɛ sɛ ɔboro ahohorabɔ so, ɔyere biako kunu; a ɔyɛ obi a ɔhyɛ ne ho so, ɔhyɛ ne ho so bere nyinaa, obu ne ayamye nanso ɔyɛ pintinn wɔ nnyinasosɛm mu; wɔmfa wɔn ho nhyɛ nsa a wɔnom boro so mu; ɛnyɛ basabasayɛ anaa ntɔkwaw su, na nea ɛsen ne nyinaa no, ɔnyɛ sika ho adifudepɛ... Wobu Ɔtemmufo a ontumi nsusuw gyinapɛn a ɛkorɔn yi ho no animtiaa te sɛ Yudani mmara kyerɛkyerɛfo a wɔde fɛwdi frɛɛ no ​​‘adamoa fitaa’ no. Wɔ demokrase mmarahyɛ bagua nhyehyɛe mu no, wɔhwɛ saa suban ahorow no mu biara kwan fi ɔtemmufo hɔ nanso titiriw no, nea yɛhwehwɛ kɛse fi ne hɔ ne ahofadi, nokwaredi ne atɛntrenee.”[8]

Bere a ɔretoa ne kasa no so no, N’Awurade a Ghana Mmaranimfo Kuw no kaa ne ho asɛm sɛ, “ɔtemmufo a ɔpɛ abrabɔ pa” wɔ Fekuw no ayɛyɛde a wɔakyerɛw no yiye na ɛyɛ nwonwa a wɔde dii n’afahyɛ no mu, kae sɛ:

“Ɔtemmufo a ogye adanmude no mfata wɔ abrabɔ fam.” owifo anaa ɔkwan kɛse so nipa biara nni suban pa ho asuade biara a obesua afi ne hɔ. Ɛyɛ adebɔne sɛ wobɛpo okunafo no kyɛfa, agye nyisaa n’agyapade anaasɛ wobɛdaadaa ahiafo de nea ɛyɛ wɔn de a ɛfata. Sɛ wɔdan atɛntrenee aguade a wɔtɔn wɔ aguadidan ahorow mu na nnipa du du pii tɔ a, anisoadehu no ani fura, wogyae aso na wɔyɛ nnaadaa anaasɛ wɔkasa tia nneyɛe a ɛtete saa.”[8]

Ɛyɛ atifi hɔ ‘abrabɔ pa ho mmara’ no hann mu, sɛ yɛbɛka a, onipa bi a na ɔyɛ yɛn mu biako (na ɛnyɛ akyirikyiri, ɔhotefo, nyamesomni biara a yɛkenkan ne ho asɛm wɔ kyerɛwsɛm mu nkutoo na ɔhyehyɛɛ) sɛ ɛsɛ sɛ wobu wɔn a wɔde abrabɔ pa poma no di dwuma no ankasa atɛn. Sɛnea ‘abrabɔ pa ho sɔhwɛ’ kyerɛ no, wɔn a awaresɛe nti wɔagyae wɔn aware no bedi nkogu wɔ sɔhwɛ no mu. Wɔn a wogye adanmude no bedi nkogu wɔ sɔhwɛ no mu. Wɔn a asennibea ahorow a ɛfata abu wɔn atɛn sɛ wɔadaadaa wɔn a wɔde wɔn ho to wɔn so no rentumi nyɛ sɔhwɛ no. Wɔn a wɔne wɔn adɔfo ne ‘nkokoaa a wɔwɔ nkyɛn’ rewo mma wɔ aware mu no bedi nkogu wɔ sɔhwɛ no mu. Wɔn a wɔne wɔn yerenom a wɔadi mfe du du pii nni mma nanso wɔwɔ mma a wɔwoo wɔn wɔ mmeae afoforo no bedi nkogu wɔ sɔhwɛ no mu.[8]

Wɔn a wɔn mmara ho nimdeɛ yɛ porous no bedi nkogu wɔ sɔhwɛ no mu. Wɔn a wonni nokwaredi no bedi nkogu wɔ sɔhwɛ no mu. Wɔn a wɔyɛ nneɛma a mmara mma ho kwan no bedi nkogu wɔ sɔhwɛ no mu. Wɔn a wɔbɔ wɔn sobo sɛ wɔhaw mmara ho adesuafo mmea ne mmea mmaranimfo wɔ nna mu anaa wɔto wɔn mmonnaa no bedi nkogu wɔ sɔhwɛ no mu. Nsɛm a wɔahyehyɛ no kɔ so na ɛkɔ so na ɛkɔ so.[8]

Seesei[sesa]

Amua-Sekyi waree Georgina Amua-Sekyi (wɔwoo no Hackman) (kan no na ɔyɛ ɔkyerɛkyerɛfo wɔ Wesley Mmabaa Ntoaso Sukuu a ɛwɔ Cape Coast) wɔ afe 1967 mu.[1][2][9] Wɔboom woo mma baasa.[4] Ɔwuiɛ wɔ 17 May 2007 a na wadi mfeɛ 73.[9][4][2][5][1]

Beae a menyaa mmoa fii[sesa]

  1. 1.0 1.1 1.2 https://www.strictlyweddings.com/info/notable-marriages/kweku-etrew-amua-sekyi-275028
  2. 2.00 2.01 2.02 2.03 2.04 2.05 2.06 2.07 2.08 2.09 2.10 2.11 https://peoplepill.com/people/kweku-etrew-amua-sekyi
  3. 3.0 3.1 3.2 3.3 3.4 3.5 https://www.ghanastar.com/profiles/complete-biography-profile-of-kweku-etrew-amua-sekyi-justice/
  4. 4.0 4.1 4.2 https://www.myjoyonline.com/justice-amua-sekyi-passes-away/
  5. 5.0 5.1 5.2 5.3 5.4 5.5 https://www.wikiwand.com/en/Kweku_Etrew_Amua-Sekyi
  6. https://searchworks.stanford.edu/view/3507665
  7. https://mobile.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Some-of-human-rights-abuse-stories-are-true-Amuah-Sekyi-40802
  8. 8.0 8.1 8.2 8.3 8.4 8.5 8.6 Archive copy, archived from the original on 2023-03-27, retrieved 2023-03-27{{citation}}: CS1 maint: archived copy as title (link)
  9. 9.00 9.01 9.02 9.03 9.04 9.05 9.06 9.07 9.08 9.09 9.10 https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/The-man-Justice-Amua-Sekyi-126810
  10. 10.0 10.1 10.2 10.3 10.4 https://mobile.ghanaweb.com/GhanaHomePage/people/person.php?ID=232
  11. https://www.otshs.edu.gh/
  12. https://www.ancestry.com/search/categories/40/?name=_Amua-sekyi
  13. https://www.modernghana.com/news/43216/nrc-chairman-bars-audience-from-sitting-behind-the-commissio.html