Tema

Ɛfi Wikipedia
Tema
big city, port settlement
continentAbibiman Sesa
countryGhana Sesa
capital ofTema Metropolitan District Sesa
located in the administrative territorial entityTema Metropolitan District Sesa
coordinate location5°40′0″N 0°1′0″W Sesa
twinned administrative bodyRoyal Borough of Greenwich, San Diego, Roanoke, Columbia Sesa
official websitehttp://tma.gov.gh Sesa
Map

Tema yɛ kuropɔn bi a ɛwɔ Bight of Benin ne Atlantic mpoano wɔ Ghana . Ɛda bɛyɛ 25 kilometres (16 mi) wɔ ahenkurow no apuei fam; Accra, wɔ Greater Accra mantam mu, na ɛyɛ Tema koropɔn Mantam no ahenkurow. Ɛde besi afe 2013 no, na Tema tɔ so dubaako wɔ nkurow a nnipa dɔɔso sen biara wɔ Ghana a na nnipa dodow bɛyɛ 161,612 na ɛte hɔ– ɛso atew kɛse wɔ afe 2005 dodow a ɛyɛ 209,000 no ho. Greenwich Meridian (00 Longitude) no nam kuro no mu tẽẽ. Wɔtoo Tema wɔ mpɔtam hɔ din "Harbour City" esiane sɛ ɛhɔ yɛ Ghana po so hyɛn gyinabea kɛse . Ɛwɔ mpɔtam ahodoɔ 25 a emu biara wɔ nɔma a wɔde hyɛ no agyirae , na emu biara wɔ nneɛma a ema asetna kɔ so yiyie.

Tema yɛ kurow a wɔasi wɔ beae a mpataayi akuraa ketewaa bi wɔ. Ghana mampanyin a odi kan, Kwame Nkrumah, na ɔhyɛɛ Tema ase, na enyaa nkɔso ntɛmntɛm bere a wosii ɛpo so hyɛn gyinabea kɛse wɔ afe 1961 akyi. Tema Kuropɔn no yɛ nea nkuropɔn nhyehyɛefo a wagye abasobɔdeɛ ne Ghana Ɔdansifo a odi kan, Theodore S. Clerk na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe. Ná adansifo dodow bi a wɔtetee wɔn wɔ London Adansie Fekuw ka adansie fekuo no ho. Mprempren ɛyɛ guadibea kɛseɛ, ɛhɔ na adwumakuo a wɔyɛ fangoo ho nnwuma wɔ, ne nnwuma ahorɔw pii , na ɛnam kwan pa ne keteke kwan so na ɛne Accra di nhiamu. Tema yɛ Ghana po so hyɛn gyinabea mienu a emu dɔ no mu biako, nea ɛka ho ne Sekondi-Takoradi . Tema nyaa fahodie wɔ 1974 mu na wɔmaa no so yɛɛ no Mansin wɔ December 1990 mu. Tema kuropɔn no ka nkrupɔn , amantam ne mpɛsoa 16 a ɛwɔ Greater Accra Region no. Mansin no ne Ashaiman Mansin, Adenta Mansin, ne Ledzokuku-Krowor Mansin bɔ hyeɛ wɔ atɔeɛ fam, ɛne Kpone Katamanso bɔ hyeɛ wɔ apuei fam , wɔ Atifi fam no, ɛne Dangbe Atifi Atɔeɛ mpɛsoa bɔ hyeɛ, na wɔ Anafoɔ fam ɛne Gulf of Guinea.

Abakɔsɛm[sesa]

Wosii Tema wɔ beae a na mpataayi akuraa ketewaa bi a wɔfrɛ no Torman, a egyina hɔ ma kroa dua bi woduaa wɔ mpɔtam hɔ a ɛde Tor, a na wodua wɔ hɔ no. wonyaa "Tema" fi "Torman" mu. Aban no huu beae no ansa na wonyaa fahodie wɔ 1952 mu no, wogyee 166 square kilometres (64 sq mi) asase a ɛwɔ hyɛn gyinabea no atifi fam, a wɔde hyɛɛ adwumakuo a ɛde Tema Development Corporation nsa sɛ wɔnfa hɔ nyɛ mfirinnwuma ne nnipa atenae. Wɔn a wɔtete Torman akuraa no tu kɔɔ mpataayibea foforo a ne tenten bɛyɛ 3 kilometres (1.9 mi) akyirikyiri, a wɔfrɛɛ no Newtown.

Wosii Tema Kuropɔn no, na wobuee ɛne Tema ɛposohyɛn gyinabea no ano wɔ 1962 mu. Wɔ mfe du du a edi hɔ no mu no, Tema nyin bɛyɛɛ Ghana mfirinnwumabea titiriw, na wɔde ahwɛyiye yiyii akwan ne mmeae ɛyɛ fɛfɛɛfɛ ne mmɔnten so nkanea. Ahomegyebea ahorɔw ne asetra mu nneɛma afoforo a na ɛho yɛ na wɔ Afrika nkurow mu saa bere no abu so wo Tema no ma enyaa hoahoa. Ɔmanpanyin Nkrumah paw Theophilus Asiaw Mills sɛ Ɔmantam no Komisa a ɔdi kan. Ghana polis adwumakuo ahobanmɔ a wɔde maa Tema kuro no maa no daa adi sɛ ɛyɛ mfirinwumabe a ɛho hia paa.

Nnipa dodow a ɛbaa hɔ no fii ase wɔ 1960 mfie no mu esiane nwuma a na abu so wɔ kurow no mu nti, nanso Tema Nkɔso Adwumakuw no antumi ansisi adan a ebeso nnipa no so na wɔn antumi amfa nnwuma afoforo anak nea ɛwɔ dedaw no ho na aboa atubrafo no ahiade . Tema Newtown mantam no yɛɛ kɛse esiane nnipa dodow a wotuu baa hɔ mpofirim nti, na ɛbɛyɛɛ Tema Kuropɔn no nua ketewaa hiani,kurow nnsa anka nneɛma a ɛbɛma mmpontuo aba no. Bio nso, wɔn amfa Tema Newtown nnwumakuw sika a wotua ma wɔn a wotuu wɔn firii akuraa no ase no anni dwuma sɛnea ɛsɛ esiane ahensɛm wantwiwantwi a ɛkɔɔ no nti. Enti mpataayi a na ɛwɔ mpɔtam hɔ no antumi anya nkɔsoɔ.

Ewiem bɔberɛ[sesa]

Tema yɛ beae a ɛyɛ hyew na afei nso ɛyɛ kusuu ( BSh wɔ Köppen wim tebea nkyekyɛmu ase ). Ɛda Ghana kesee fam baabi a ɛhɔ yɛ kusuu sen biara, na sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, osu tɔ bɛyɛ 750 millimetres (30 afe biara . Sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, ɔhyew no yɛ hyew yiye kosi ɔhyew afe mũ no nyinaa, na mpɛn pii no ɛboro 28 °C anaa 82.4 °F da biara wɔ afe no mu, bere a minima ntaa nkɔ fam da 23 °C anaa 73.4 °F

Sikasɛm[sesa]

Mfididwuma[sesa]

Tema Adetɔbea.
Tema Hyɛn Gyinabea wɔ afe 2008 mu.

Tema Hyɛn Gyinabea a wobuee ano wɔ afe 1962 mu no ne po so hyɛn gyinabea abien a ɛwɔ Ghana no mu kɛse. Wɔ afe 2020 mu no, wɔwiee ntrɛwmu adwuma a ɛyɛ dɔla ɔpepepem 1.5 a ɛbɛma nsuo a wɔde gu nsuo mu no kɛseɛ akɔ soro akodu TEU ɔpepem 3. Mprempren, Tema hyɛn gyinabea no ne hyɛn gyinabea kɛseɛ a wɔde nneɛma gu mu wɔ Afrika no mu baako. Ɛwɔ asase a nsuo atwa ho a ne kɛseɛ yɛ 1.7 square kilometres (0.66 sq mi) na asase no nyinaa tɛtrɛtɛ yɛ 3.9 square kilometres (1.5 sq mi). Sɛ yɛde Ghana nneɛma a wɔde fi amannɔne ba ne nea wɔde kɔ amannɔne ho dwuma to nkyɛn a, ɛsan nso yɛ beae wɛde kar far, a ɛfa nneɛma a wɔde fa nnipa a wɔde kɔ aman ɛne Burkina Faso, Mali ne Niger. Tema hyɛn gyinabea na ɛhwɛ Ghana nneɛma a wɔde fi amannɔne ba ne nea wɔde kɔ amannɔne no mu 80% so, a ɔman no nneɛma titiriw a wɔde kɔ amannɔne, cacao, ka ho.

Hyɛn gyinabea no wɔ 5 kilometres (3.1 mi) of breakwaters, nsu a emu dɔ mu gyinabea 12, baabi a wɔde ngo gu a ɛsõ sen biara, hyɛn gyinabea, adekoradan, ne mmeae a wɔde fa nnipa. Hyɛn gyinabea no wɔ mmeae a wɔabue na wɔakata so a wɔde nneɛma besie, a beae a wɔabɔ so a ne kɛseɛ yɛ mita 77,200 (hekta 7.72) a wɔde nneɛma a wɔde gu mu, dade nneɛma ne nneɛma afoforo a wɔtaa de gu mu ka ho. Hyɛn gyinabea no gyaade a wɔde nneɛma gu mu no tumi kura TEU bɛboro 8,000 bere biara. Beae a wɔato mu a wɔde nneɛma gu a ne kɛseɛ yɛ bɛyɛ mita 25,049 (hekta 2.51) no yɛ adan asia a ne nyinaa betumi akora nneɛma ane dodoɔ bɛyɛ tɔn 50,000. Hyɛn gyinabea no san nso wɔ gyinabea a ɛyɛ nea atɛkyɛ nni a ne keseɛ yɛ 100,000- dwtt. Ghana Hyɛn Gyinabea Aban na ɛhwɛ hyɛn gyinabea yi so.

Mpataayi hyɛn gyinabea[sesa]

Ghana wɔ mpataayi ho abakɔsɛm a ɛkɔ akyiri paa. Tema mpataayi hyɛngyinabea no wɔ kurow no aguadi hyɛn gyinabea no apuei fam. Ɛwɔ Mpataayi Hyɛn Gyinabea a Ɛwɔ Mfinimfini, Kudoɔ gyinabea, Mpataayi Hyɛn Gyinabea a Ɛwɔ Akyi, ne aguadibea a ɛwɔ beae a wokora nnam so.

Wosii Mpataayi Hyɛn Gyinabea a Ɛwɔ Mu no wɔ Tema Hyɛn Gyinabea Kɛse no ho wɔ 1962 mu sɛnea ɛbɛyɛ a wobenya baabi a wɔde mpataayi po so ahyɛn a ɛyɛ mfiridwuma a enyaa nkɔanim no dii dwuma, na atumi ahyɛ mpɔtam hɔ mpataayi adwuma no nkɔsoɔ ho nkuran . Wɔ 1965 mu no, wosii Outer Fishing Harbor maa mfiridwuma mu ahyɛn akɛse te sɛ trawlers, tuna po so ahyɛn, ne po hyɛn a ɛfa po a emu dɔ a wɔde fa nneɛma. Trawlers a wɔyɛ nnwuma wɔ mpɔtam hɔ no tenten yɛ mita 30–45 na wotumi yi mpataa a wɔn mu duru bɛyɛ tɔn 55–65 (mpɛn pii no redfish ne club ne scad mackerel ) wɔ mpataayi akwantu biara mu. Tuna ahyɛn no firi ahyɛmma nketewa a ne tenten bɛyɛ mita 45–50, a ɛtumi de mpataa tɔn 200–250 si fam, kɔsi akɛseɛ a ne tenten yɛ mita 50–65 na ɛtumi si fam kɔduru tɔn 650 wɔ mpataayie akwantuo biara mu. Ahyɛn akɛse a wɔde yi mpataa, po a emu dɔ mu a wɔde fa nneɛma (a ne tenten yɛ mita 90–105) no mu dodow no ara yɛ po so ahyɛn a wɔagye . Efi 1984 mu no, sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, ɔman no mu mpataa bɛyɛ metric tɔn 200,000 kosi 300,000 afe biara. Tuna a wɔkyere wɔ Ghana no akɔ so ayɛ nea ɛyɛ tɔn 30,000 afe biara fi afe 1981.

Kudoɔ gyinabea no di mpataayifo a wɔyɛ nsaanodwuma no ho dwuma . Mpɛn pii no akorɔw bɛyɛ 400 na ɛtra asubɔnten no mu . Eyinom yɛ ahorɔw mienu : nnua kodoɔ, a temanmufo no frɛ no "Legelege", ne dadekodɛɔ. Nnua ahyɛmma no tenten wɔ ne nyinaa so ( LOA ) a efi mita 30 kosi 70, na Ghanafo n wɔyɛ adwuma no. Wɔn dwumadi no kɔ soro sen biara wɔ asram a efi June–September mu. Adwinni a wɔde hyɛmma mu mpataayi na ɛma woyi mpataa bɛyɛ 70%.

Mpuntuo[sesa]

Tema Development Corporation (TDC) yɛ Ɔman adwumakuo a wɔde ahyɛ wɔn nsa sɛ wɔnyɛ nhyehyɛeɛ ne nkɔsoɔ a ɛbɛba Tema kuropɔn no nyinaa so. Aban no ne TDC ne Ɔman Adansie Adwumakuw no boom yɛɛ adan a ne boɔ yɛ fo maa ɔmanfoɔ no. Adwumakuw no aboa kɛse wɔ Tema hyɛngyinabea nkɔso mu, a adan a etu mpɔn wɔ mu. Wɔhyehyɛɛ adwumakuw no wɔ afe 1952 mu a na wɔn botae titiriw ne sɛ wɔbɛma Tema kurow no anya nkɔsoɔ na wɔahwɛ so. Wɔ afe 1963 mu no, wɔhyehyɛɛ Tema Development Corporation Mmara no. Nnansa yi mfeɛ mu no, adwumakuo no anya sika pii afiri Korea, a nhyehyɛeɛ ka ho, ɛfiri afe 2013, sɛ wɔbɛsi agumadibea foforɔ, adwene a ɔmanfoɔ no a ani annye ho. Adwumakuw no panyin a odi kan ne Theodore S. Clerk, Ghanani a odi kan a ɔyɛ ɔdansifo ne nkurow akɛse ho nhyehyɛefo a onyaa abasobɔde, na ɔsom sɛ ɔkannifoɔ fi 1963, bere a wɔhyehyɛɛ mmara no akyi, kosii 1965 mu.

Akwantuo[sesa]

Nnipa dodoɔ akwantuo nhyehywi wɔ hɔ a efi Tema kɔ nkurow akɛse te sɛ Kumasi ; Accra ; Mim, Ahafo, Cape Coast, Sunyani na ɛwɔ hɔ ; Takoradi ; Tamale ; Ho ; Wa ; Bolgatanga ; Elubo ; Aflao, Techiman, ne wɔn a wɔyɛ adwuma wɔ hɔ .

Nwomasua[sesa]

SOS-Hermann Gmeiner International College (SOS-HGIC), ankorankoro sukuu a wɔde mmɔfra afrafra a wɔde ma adesuakuw a ɛto so 10 kosi 13 no wɔ Tema. Kan no na ɛde International General Certificate of Secondary Education (IGCSE) di dwuma ma adesuakuw a ɛto so 10 ne 11 ne Amanaman Ntam Baccalaureate (IB) ma adesuakuw a ɛto so 12 ne 13 nanso mprempren ɛyɛ IB Diploma nhyehyɛe a edi mũ ma adesuakuw anan no nyinaa. Margaret Nkrumah na ɔdii sukuu no anim bɛboro mfeɛ 15, na seesei Owura Israel Titi Ofei ne Nii Amaa Akita na wɔdi wɔn anim. Tema nso wɔ amanaman ntam sukuu, Tema International School (TIS), a ɛto so abien wɔ HGIC akyi, ne ntoaso sukuu a ɛkorɔn, Tema Secondary School (TSS anaa Temasco), a wosii wɔ 22 September 1961. Tema wɔ ɔman Ntoaso sukuu dodoɔ bi te sɛ Chemu Senior High School wɔ Community 4, Tema Methodist Day School, Mahean Senior High School, Our Lady of Mercy Senior High School ne Tema Technical Institute. Ankorankoro Ahosiesie Sukuu ahorow te sɛ Ɔbɔadeɛ Sukuu, St Paul Methodist Mfitiase ne JHS, Marbs Ahosiesie Sukuu, Datus Complex, Deks Nhomasua Asoɛe, Naylor SDA Sukuu, Tema Kristofo Asoɛe, Tema Awofo Fekuw, First Baptist Sukuu, Tema Daa Baptist Sukuu, Queen Esther Sukuu, Dorsons Sukuu, Adwenie Nkaedi, Ɔbɔadeɛ Sukuu, Apam Foforo Sukuu, St Alban Sukuu, Lorenz Wolf Sukuu, Bexhill Sukuu Adan, Asetra Amanaman Ntam Sukuu, Mazon Grace Adesua, Santabarbera Sukuu, Abɔfo Titiriw Sukuu, Nsoromma a Edi Kan Adesua, Pentekoste Sukuu, Nsoromma Sukuu Adan, Tema Ridge, St John Bosco Sukuu ne Rosharon Montessori Sukuu. Ɔman mfitiaseɛ ne ntoaso sukuu wɔ Tema. Twedaase Mfitiaseɛ Sukuu, Star Sukuu, Aggrey Road Sukuu, Republic Road Sukuu, Padmore Sukuu, Mante Din Drive, Amen Mfitiaseɛ, Manhean SDA, Sukuu, Bethel Methodist Sukuu ne afoforo.

Ɔman Kuropɔn Mantam / Ɔmantam / Ɔmantam / Ɔmantam Da
</img> United Kingdom na ɛwɔ hɔ Greenwich na ɛwɔ hɔ London Kɛse no 1990 mu
</img> United States </img> San Diego na ɛwɔ hɔ </img> California 1976 mu
</img> United States Roanoke na ɛwɔ hɔ </img> Virginia 2010 mu
</img> United States </img> Columbia </img> Maryland na ɛwɔ hɔ 2013 mu

Nsɛm a wɔde gyinaa so[sesa]