Benjamin Kumbuor

Ɛfi Wikipedia
Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu

Benjamin Bewa-Nyog Kumbuor yɛ Ghana Ɔmanpanyin a ɔhwɛ Ghana Bammɔ Dwumadibea so na ɔyɛ Ghana amanyɔni . Na ɔyɛ mmrahyɛbaguani ma Nandom mantam no.

Nwomasua[sesa]

Wɔbɔ amanneɛ sɛ ne din a etwa to nso ne Kunbuor. Kumbuor nyaa ne ntoaso sukuu wɔ Nandom Ntoaso Sukuu mu,[1] onyaa ne LLB fii Ghana Sukuupɔn mu, na ɔfatae sɛ mmaranimfo bere a owiee Ghana Mmara Sukuu no .

Ɛno akyi no ɔkɔɔ Warwick Sukuupɔn a ɛwɔ United Kingdom no na onyaa ne LLM a ɛda nsow. Akyiri yi wɔmaa no Britania Chevening Scholarship sɛ ɔmfa nwie ne PhD wɔ Mmara mu wɔ Nkɔso mu (1997-2000).

Ɔsan nyaa Amannɔne Sukuufo Abasobɔde (OSSA) Oduruyɛfo Abasobɔde wɔ Warwick Sukuupɔn mu .

Adwuma[sesa]

Bere bi na Kumbuor yɛ adwuma sɛ ɔkyerɛkyerɛfo boafo a wawie sukuu wɔ Warwick Sukuupɔn a ɛwɔ United Kingdom no mu . Efi saa bere no wama ɔkasa nso wɔ Ghana Mmara Sukuu mu . Ɔsan nso ayɛ ɔkwankyerɛfoɔ wɔ Commission on Human Rights and Administrative Justice wɔ Ghana.

Amanyɔsɛm[sesa]

Kumbuor yɛ Ɔman Demokrasi mmrahyɛbagua no muni . Ɔdii kan gyinaa hɔ maa abatoɔ wɔ afe 2000 mmrahyɛbagua abatoɔ mu na ɔdii nkonim wɔ dodoɔ no ara mu 62.5%. Ɔkuraa n’akongua so wɔ abatoɔ a ɛdi hɔ no mu mfeɛ nnan akyi, nanso ɔhweree wɔ afe 2008 abatoɔ no akyi berɛ a n’apam no san baa tumidi mu. Wɔ afe 2009 mu no, George Yankey gyaee adwuma wɔ NDC aban mu wɔ adifudepɛ ho animguasesɛm bi akyi. President Mills paw Kunbuor sɛ ne Ɔmanpanyin a ɔhwɛ Akwahosan so.

Wɔ nsakraeɛ a wɔyɛeɛ wɔ aban mpanyimfoɔ mu wɔ Ɔpɛpɔn 2011 akyi no, Ɔmanpanin Mills paw Kumbuor sɛ Ɔmanpanyin Mills sɛ Ɔmanpanyin a ɔhwɛ Mfinimfini no so.

Martin Amidu, Mmaranimfoɔ Panyin a ɔgyaee adwuma no akyi wɔ Ɔpɛpɔn 2012 mu no, Ɔmampanyin Mills paw Owura.Kunbuor sɛ Mmaranimfoɔ Panyin.

2000 Abatow a Wɔyɛe[sesa]

Wɔpaw Kumbuor sɛ mmrahyɛbadwani maa Lawra-Nandom mantam a ɛwɔ Upper West mantam muGhana wɔ afe 2000 Ghana amansan abatow mu. Enti ɔgyinaa amansin no ananmu wɔ Ghana republic a ɛtɔ so nnan no mmrahyɛbagua a ɛtɔ so nnan no mu.

Wɔde abatow a wɔtow no nyinaa mu 22,347 na ɛpaw no. Eyi ne abatow a ɛfata a wɔtow nyinaa mu 74.40% yɛ pɛ. " . Wɔpaw no sen Tenku Charles a ofi Peoples National Convention,Stephen Yir-Eru Engmen a ofi New Patriotic Party ne David Nandoh a ofi National Reform Party no so.

Eyinom nyaa abatow 2,2347, abatow 3,570, abatow 3,487 ne abatow 641. Eyinom ne 74.40%, 11.90%, 11.60%, 2.10% yɛ pɛ wɔ abatow a ɛfata a wɔtow no nyinaa mu. Wɔde National Democratic Congress tekiti na ɛpaw Kumbuor . National Democratic Congress no nyaa mmrahyɛbagua nkongua 7 wɔ Upper West Region wɔ saa abatow no mu.

Sɛ yɛka ne nyinaa bom a, kuw no dii nkonim wɔ nnipa kakraa bi a wɔka bom yɛ mmrahyɛbagua ananmusifo 89 wɔ nkongua 200 a ɛwɔ mmrahyɛbagua a ɛto so 3 a ɛwɔ Ghana man a ɛto so 4 no mu.

2004 Abatow a Wɔyɛe[sesa]

Wɔpaw Kunbuor sɛ mmrahyɛbadwani maa Lawra-Nandom mantam a ɛwɔ Upper West mantam mu wɔ Ghana wɔ afe 2004 Ghana amansan abatow no mu .[2] Ɔnam saayɛ so gyinaa amansin no ananmu wɔ Ghana republic a ɛtɔ so nnan no mmrahyɛbagua a ɛtɔ so nnan no mu.[3]

Wɔde abatow 19,306 na ɛpaw no wɔ abatow a ɛfata a wɔtow nyinaa mu 31,138 mu. Eyi ne abatow a ɛfata a wɔtow no nyinaa mu 62.0% yɛ pɛ.[4] Wɔpaw no sen Bapullu Debis Dery a ofi Ɔmanfo Ɔman Nhyiam no mu, Dery Ambrose P a ofi Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo no mu ne Seidu Adama Billah a ofi Nhyiam Nnipa Kuw no mu .[4]

Eyinom nyaa abatow 912, abatow 10,549 ne abatow 371 wɔ abatow a ɛfata a wɔtow no nyinaa mu.[5] Eyinom ne abatow a ɛfata a wɔtow no nyinaa mu 2.9%, 33.9% ne 1.2% yɛ pɛ.[5] Wɔpaw Kunbuor wɔ National Democratic Congress tekiti so .[5]

Na ne mansin no yɛ amansin 7 a National Democratic Congress dii nkonim wɔ Upper West mantam mu wɔ afe 2004 Ghana amansan abatow mu no fa. National Democratic Congress no nyaa mmrahyɛbagua ananmusifo kakraa bi a wɔn dodow yɛ 94 wɔ nkongua 230 a na ɛwɔ Ghana man a ɛto so 4 no mmrahyɛbagua a ɛto so 4 no mu .

Ankorankoro asetra[sesa]

Kunbuor aware na ɔwɔ mma baasa.

Hwɛ nso[sesa]

Nsɛm a wɔde gyinaa so[sesa]

  1. Kunbuor, Benjamin (2008). A Ghana Tax Law Primer (in English). Agape Print. Press. ISBN 9789988832971.
  2. Elections 2004; Ghana's Parliamentary and Presidential Elections (PDF). Ghana: Electoral Commission of Ghana; Friedrich Ebert Stiftung. 2005. p. 189.
  3. Ghana Parliamentary Register, 2004-2008. Ghana: The Office of Parliament. 2004. p. 339.
  4. 4.0 4.1 Elections 2004; Ghana's Parliamentary and Presidential Elections (PDF). Ghana: Electoral Commission of Ghana; Friedrich Ebert Stiftung. 2005. p. 189.
  5. 5.0 5.1 5.2 Elections 2004; Ghana's Parliamentary and Presidential Elections (PDF). Ghana: Electoral Commission of Ghana; Friedrich Ebert Stiftung. 2005. p. 189.