Susan Ofori-Atta

Ɛfi Wikipedia
Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu

Susan Barbara Gyankorama Ofori-Atta nso de Graft-Johnson, DRCOG, DRCPCH, FGA (1917 – July 1985) yɛ Ghana aduruyɛ oduruyɛfo – ɔbea oduruyɛfo a odi kan wɔ Gold Coast .[1][2][3][4] Ɔno ne Ghanani bea a odi kan ne West Africani bea a ɔto so nnan a onyaa sukuupɔn abodin krataa.[1][2][5] Ofori-Atta nso yɛ Afrika Atɔeɛ fam ɔbaa a ɔtɔ so mmiɛnsa a ɔbɛyɛɛ oduruyɛfo wɔ Nigeriafo Agnes Yewande Savage (1929) ne Elizabeth Abimbola Awoliyi (1938) akyi.[6] Wɔ 1933 mu no, Sierra Leone amanyɔsɛm ho ɔkwampaefo ne nhomasua a ɛkɔ anim ho ɔkwampaefo, Edna Elliot-Horton bɛyɛɛ Afrika Atɔe Fam ɔbea a ɔto so abien a owiee sukuupɔn na odii kan nyaa abodin krataa wɔ ahofadi adwinni mu .[1] Awiei koraa no, Ofori-Atta bɛyɛɛ aduruyɛ so panyin a ɔhwɛ Kumasi Ayaresabea so, na akyiri yi, ɔfaa Princess Louise Ayaresabea a wɔhwɛ Mmea so no so.[1] Ne bere sofo ne Matilda J. Clerk a ɔyɛ Ghanani bea a ɔto so abien ne Afrika Atɔe Fam ɔbea a ɔto so anan a ɔbɛyɛɛ oduruyɛfo a ɔno nso suaa ade wɔ Achimota ne Edinburgh .[1] Ghana Suapɔn yɛɛ Ofori-Atta Nyansahu mu Oduruyɛfo a Ɔhyɛ Nidi wɔ adwuma a ɔyɛe wɔ aduan pa a wonnya nni wɔ mmofra mu no ho, na onyaa Royal Cross fii Pope John Paul II hɔ bere a ɔkɔsraa Ghana wɔ afe 1980 mu, de kyerɛe sɛ ɔde aduruyɛ adwuma a wontua hwee ma wɔ n’ayaresabea hɔ.[7] Ɔboaa ma wɔhyehyɛɛ Mmea Kuo a ɛhwɛ ɔmanfoɔ nsɛm so na na ɔyɛ Ghana Adesuabea a ɛhwɛ Adwinni ne Nyansahu so no Fapem Fellow . Na nea otumi yɛe no yɛ nhyɛso ho sɛnkyerɛnne ma mmea a wɔpɛ sɛ wɔyɛ nnuruyɛfo wɔ Ghana.

Mfitiase asetra ne nhomasua[sesa]

Ofori-Atta adehye abusua a wɔagye din no muni, Susan Ofori-Atta wɔwoo no wɔ Kyebi, Gold Coast (mprempren Ghana), wɔ afe 1917 mu maa Nana Sir Ofori Atta I, Okyenhene ne Ɔpanyin Panyin wɔ Akyem Abuakwa Amammerɛ Mpɔtam, 1917 mu. ne ne yere Nana Akosua Duodu.

Susan Ofori-Atta nyaa ne mfitiase nhomasua wɔ St. Mary’s Convent a ɛwɔ Elmina bɛyɛ 1921 mu na ɔde ne din kɔhyɛɛ Achimota Sukuu mu wɔ 1929 mu maa ne ntoaso sukuu . Na ɔyɛ akwampaefo sukuufo no mu biako bere a wobuee kɔlege no ano wɔ 1927 mu akyi, faako a na ɔyɛ Mmabaa Sukuu Panyin wɔ n’afe a etwa to mu na ɔtraa ase maa Cambridge Sukuu Adansedi Krataa . Osuaa awogye ho ade wɔ Korle-Bu Awogyefo Ntetee Sukuu, na owiee sukuu wɔ 1935 mu, na onyaa ntetee foforo wɔ awogye ho wɔ Scotland . Bere a osuaa ade wɔ sukuupɔn mu wiei no, ɔyɛɛ awogyefo adwuma wɔ Korle-Bu Nkyerɛkyerɛ Ayaresabea . Ɔkɔɔ so toaa n’adesua so wɔ Edinburgh Sukuupɔn Aduruyɛ Sukuu, faako a onyaa ne MBChB abodin krataa wɔ afe 1947.[3] Sika a n’agya ɔdefo Ofori Atta I a owui wɔ 1943 mu bere a na ɔda so ara yɛ aduruyɛ ho osuani wɔ Edinburgh de gyaw no maa no na ɛboaa ne nhomasua wɔ amannɔne.

Adwuma ne nsɛm a wɔka de gyina nkurɔfo akyi[sesa]

Ofori-Atta fii n’adwuma ase sɛ awogyefo na afei osuaa ade sɛ ɔbɛyɛɛ mmofra oduruyɛfo, na ɛmaa ɔbɛyɛɛ ɔbea oduruyɛfo a odi kan wɔ Gold Coast (mprempren wɔfrɛ no Ghana ). Wɔ 1960 mu no, ɔde ne bere mae wɔ Congo ayaresabea bi a na adwumayɛfo nni hɔ pii.[8] Bere a na ɔyɛ aduruyɛ ho ɔpanyin wɔ Princess Marie Louise Ayaresabea no, wɔtoo no din " बाल oduruyɛfo " (mmofra oduruyɛfo). Ofii Princess Marie Louise Ayaresabea kɔkaa University of Ghana Medical School, faako a na ɔyɛ Mmofra Ayaresa Dwumadibea no muni a ɔhyehyɛɛ no ansa na ɔrefi n’ankasa kokoam aduruyɛ adwuma ase ama mmea ne mmofra wɔ n’ayaresabea, Accra Ayaresabea. Na ɔyɛ Royal College of Obstetricians and Gynecology (1949) ne Royal College of Paediatrics and Child Health (1958) nso Ɔnanmusifo.[3]

Na ɔyɛ obi a ɔkamfo mmea ne mmofra nsɛm na ɔsɔre tiaa Akan nhyehyɛe a ɛfa agyapade ho, na ɔkamfoo mmara a wɔde bedi asɛm no ho dwuma na wɔama awarefo ne mmofra hokwan sɛ wonya wɔn ahokafo a wɔawuwu ne agyanom a wowuwui a wonni adansedi krataa no agyapade. Ne mmɔdenbɔ no na ɛde PNDC Intestate Succession Law a wɔde too gua wɔ afe 1985 mu no bae Na ɔyɛ 1969 Amansan mmrahyɛbagua a ɛhyehyɛɛ Amanyɔ Mmara maa Ghana Aman a Ɛto so Abien no muni .

Ghana Suapɔn no hyɛɛ no anuonyam wɔ afe 1974 mu de Nyansahu mu Oduruyɛfo a nidi wom esiane n’akwampaefo nhwehwɛmu adwuma a ɔyɛe wɔ mmofra aduan pa a wonnya nni ho — " Kwashiorkor ", asɛmfua a ɔhyehyɛɛ a ɛbɛyɛɛ aduruyɛ asɛmfua wɔ wiase nyinaa. Na ɔyɛ obi a ɔyɛ nnam wɔ Katolek Asɔre a ɛwɔ Ghana, titiriw Accra Asɔredan mu. Na ɔyɛ Katolek Aduruyɛ Nnuruyɛfo Fekuw no muni panyin na na ɔyɛ Ghana Katolek Nnuruyɛfo Fekuw no muni.

Ankorankoro asetra ne abusua[sesa]

Ɔwaree EVC de Graft-Johnson, mmaranimfoɔ a ɔte Accra na ɔyɛ Joseph W. S. de Graft-Johnson, Ghana ɔmampanyin abadiakyiri firi afe 1979 kɔsi afe [9] no [10] Wɔ 1960 mfeɛ no mu no, EVC de Graft Johnson yɛɛ onipa baako ɔsɔretia wɔ asɛm bi a ɛfa mmara mu nnyinasosɛm ho wɔ Asɛnnibea Kunini no adan akyi. Bere a woyii bara a wɔbaraa demokrase a aman pii wom no fii hɔ wɔ 1969 mu akyi no, EVC de Graft-Johnson bɛyɛɛ All People’s Party a mprempren enni hɔ bio no Kannifo ne Ɔkyerɛwfo Panyin. Wɔ 1979 mu no, na EVC de Graft-Johnson yɛ mfinimfini benkum fam kuw, Social Democratic Front (SDF) no guamtrani abadiakyiri.[11]

Susan Ofori-Atta nuabarima panyin ne William Ofori-Atta, Gold Coast amammuifo ne mmaranimfo, kan amannɔne soafo ne akannifo a wɔhyehyɛɛ United Gold Coast Convention (UGCC) no mu biako ne "The Big Six" no muni nso, amammuifo kuw bi a Britania atubrafo aban no de wɔn guu afiase wɔ 1948 Accra basabasayɛ no akyi, na wofii apereperedi a wɔde hwehwɛɛ Ghana ahofadi ase wɔ 1957 mu no ase. Ne nuabarima foforo ne Kofi Asante Ofori-Atta, Ɔmanpanyin a ɔhwɛ Mpɔtam Aban so wɔ Convention People's Party (CPP) aban a ɛwɔ Kwame Nkrumah mu na akyiri yi ɔyɛɛ Ghana mmrahyɛbagua no Kasafo . Ne nuabea kumaa ne Adeline Akufo-Addo, Ghana Awuraa a odi kan wɔ Republic a Ɛto so Abien no mu .[12]

Owu ne agyapade[sesa]

Susan Ofori-Atta wui wɔ abɔde mu wɔ July 1985 mu wɔ United Kingdom . Wɔde ne din too mmeawa fie bi a ɛwɔ ne alma mater, Achimota Sukuu, mu.

Hwɛ nso[sesa]

Nsɛm a wɔde gyinaa so[sesa]

  1. 1.0 1.1 1.2 1.3 1.4 Adell Patton (1996). Physicians, Colonial Racism, and Diaspora in West Africa. University Press of Florida. pp. 29–. ISBN 978-0-8130-1432-6.
  2. 2.0 2.1 Richard Rathbone (1993). Murder and Politics in Colonial Ghana. Yale University Press. p. 40. ISBN 978-0-300-05504-7. Archived from the original on 14 April 2017.
  3. 3.0 3.1 3.2 Tetty, Charles (1985). "Medical Practitioners of African Descent in Colonial Ghana". The International Journal of African Historical Studies. 18 (1): 139–144. doi:10.2307/217977. JSTOR 217977. PMID 11617203. S2CID 7298703.
  4. Ferry, Georgina (November 2018). "Agnes Yewande Savage, Susan Ofori-Atta, and Matilda Clerk: three pioneering doctors". The Lancet (in English). 392 (10161): 2258–2259. doi:10.1016/S0140-6736(18)32827-7. ISSN 0140-6736. S2CID 53713242.
  5. Schmid, Pascal (April 2018). Medicine, Faith and Politics in Agogo: A History of Health Care Delivery in Rural Ghana, Ca. 1925 to 1980 (in English). LIT Verlag Münster. p. 297. ISBN 9783643802613.
  6. Anibaba, Musliu Olaiya (2003). A Lagosian of the 20th century: an autobiography (in English). Tisons Limited. ISBN 9789783557116. Archived from the original on 23 December 2016.
  7. Cecilia J. Dumor (August 2002). Nelson Thornes West African Readers Junior Readers 3. Nelson Thornes. pp. 124–. ISBN 978-0-7487-7034-2. Archived from the original on 21 April 2017.
  8. "Friends in Deed". Jet. 19 (3): 44. 19 November 1960. Archived from the original on 14 May 2016. Retrieved 22 August 2015.
  9. Graft-Johnson, E. V. C. De (1958). The Evolution of the Executive in the Constitutional Development of the Gold Coast (in English). University of Leeds (Department of Law).
  10. "Dr. J.W. S. De Graft Johnson; Vice President Elect". 20 July 1979. {{cite journal}}: Cite journal requires |journal= (help)
  11. "Dr. J.W.S. de Graft Johnson; Vice President Elect". WikiLeaks. 20 July 1979. Archived from the original on 7 December 2018. Retrieved 7 December 2018.
  12. Nana Kwame Asamoa-Boateng, Nhwɛsoɔ:Usurped, Daily Guide, 9 August 2018.