Adeline Akufo-Addo

Ɛfi Wikipedia
Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu
Adelin Akuffo Addo
nnipa
sex or genderfemale Sesa
country of citizenshipGhana Sesa
given nameAdeline Sesa
date of birth17 Ɔpɛnimma 1917 Sesa
date of death21 Ɔbɛnem 2004 Sesa
place of deathKorle - Bu Teaching Hospital Sesa
siblingWilliam Ofori Atta, Jones Ofori Atta, Kofi Asante Ofori-Atta, Susan Ofori-Atta, Kwesi Amoako-Atta Sesa
spouseEdwɛd Akufo Addo Sesa
childNana Akufo Addo Sesa
languages spoken, written or signedEnglish Sesa
occupationFirst Lady Sesa
educated atAkyimɔta Ntoasoɔ Sukuu Sesa

Na Adeline Sylvia Eugenia Ama Yeboakua Akuffo -Addo (née Nana Yeboakua Ofori-Atta; ɔpɛnimaa bosome da a ɛtɔ so du nson wɔ afe apem ahankron ne du nson dekɔ ɔbɛnem bosome da a ɛtɔ so aduonu baako wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nan mu(17 Dec,1917-21march,2004) yɛ GhanaƆmanpanin Edward Akufo Addo yere wɔ kwasafoman a ɛtɔ so mmienu ɛna Nana Akufo Addo maame.

Ɔwui wɔ Korle-Bu ayaresabea a ɛwɔ nkranɔbɛnem bosome da a ɛtɔ so aduonu baako wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nan mu(21 March, 2004), a na wadi mfeɛ aduowɔtwe nsia(86years).[1]

N'abrabɔ[sesa]

Nana Sir Ofori Atta I, a ɔyɛ Akyem Abuakwa ɔmanhene ne Agnes Akosua Dodua aɔwɔ Abomosu na ɔwoo no,[1]na ɔyɛ Abontendomhene( ɔhemaa ma Ofori Panin Fie adehyefie wɔ Kyebi). Ne saa nti wɔfrɛɛ no Nana Yeboakua Ofori-Atta.[2][3]

Ne nuabaa panin ne Sudan Ofori-Atta, Dɔkota baa a ɔdikan a ɔfiri sika mpoano. [4][5][6][7]Adeline Akuffo-Addo nuabarima panin ne William Ofori-Atta, sika mpoano amanyɔni ne mmaranimnii, ɛnkane ɔsoafoɔ a ɔhwɛ aburokyire nsɛm so, na ɔka wɔn a wɔkɔfaa amanyɔkuo United Gold Coast Convention (UGCC) baeɛ no ho ɛna na ɔsane nso ka "The big six" no ho, amanyɔfoɔ kuo bi a British colonia aban kyee wɔn aberɛ a afe apem ahankron ne aduanan nnwɔtwe riot a ɛwɔ nkran siiɛ no, a na wɔrepere anya faahodie ama ɔman Ghana wɔ afe apem ahankron ne aduonum nson. Ne nua barima baako nso ne Kofi Asante Ofori-Atta, Ɔsoafoɔ a ɔhwɛ tete aban so wɔ akokɔ amanyɔkuo convention people's party wɔ Kwame Nkrumah aban mu ɛna akyire ɔbɛyɛɛ ɔkasafoɔ maa Ghana mmarahyɛbedwam.[8]

Ne wuo[sesa]

Owurayere Akuffo Addo wui wɔ ɔbɛnem bosome da a ɛtɔ so aduonu baako, a na wadi mfeɛ aduowɔtwe nsia. Ɛnam sɛ na ɔyɛ Abontendomhene hemaa ma Ofori Panin Fie a ɛwɔ Kyebi nti, wɔsiee no bɛn ne kunu amu ho wɔ Akropong-Akuapem, ɛnam sɛ wɔn mmienu na ɛka bom sɛ wɔnyɛ wɔn saa nti.[9]

Beaɛ a menyaa mmoa firiiɛ[sesa]

  1. 1.0 1.1 Nana Addo remembers mother". Ghana Web. 24 March 2014. Retrieved May 8, 2018.
  2. "Former First Lady Adeline Akufo-Addo laid to rest". Ghana Web. 15 May 2004. Retrieved 8 May 2018.
  3. Harold B. Martinson (2001). Ghana: The Dream of the 21st Century: Politics of J.B. Danquah, Busia and Kufuor Tradition. Norcento Press. p. 105. ISBN 978-9988-7767-6-3.
  4. Adell Patton (1996). Physicians, Colonial Racism, and Diaspora in West Africa. University Press of Florida. pp. 29–. ISBN 978-0-8130-1432-6.
  5. Richard Rathbone (1993). Murder and Politics in Colonial Ghana. Yale University Press. p. 40. ISBN 978-0-300-05504-7. Archived from the original on 14 April 2017
  6. Tetty, Charles (1985). "Medical Practitioners of African Descent in Colonial Ghana". The International Journal of African Historical Studies. 18 (1): 139–144. doi:10.2307/217977. JSTOR 217977. PMID 11617203. S2CID 7298703.
  7. Nana Kwame Asamoa-Boateng, "Otumfuo Storms Ofori Panie Fie"[usurped!], Daily Guide, 9 August 2018
  8. Nana Kwame Asamoa-Boateng, "Otumfuo Storms Ofori Panie Fie"[usurped!] , Daily Guide, 9 August 2018.
  9. https://mobile.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Former-First-Lady-Adeline-Akufo-Addo-laid-to-rest-57848