Lordina Mahama

Ɛfi Wikipedia
Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu

Lordina Mahama (née Effah ; wɔwoo no 6 Oforisuo 1963) yɛ Ghanani kan Awuraa a ɔdi kan wɔ Ghana a ɔsom sɛ ɔbaa a ɔdi kan firi afe 2012 kɔsi afe 2017. Ɔwaree Ghana Ɔmanpanyin a ɔto so nnan John Dramani Mahama . Ansa na ɔrebɛyɛ First Lady no, na ɔyɛ Ghana Lady a ɔtɔ so mmienu firi afe 2009 kɔsi afe 2012.

Ansa na Lordina Mahama rebɛyɛ Awuraa a ɔtɔ so mmienu no, na Lordina Mahama kunu yɛɛ Ghana mmrahyɛbagua no muni a ɔgyinaa Bole-Bamboi amansin ananmu firi afe 1997 kɔsi afe 2008.

Wɔtetee no wɔ Brong-Ahafo ne Tamale wɔ Ghana Atifi Mantam mu, Mahama yɛ obi a wɔatete no sɛ ɔyɛ aduanmafo na ɔyɛ Ahɔhoyɛ sohwɛfo. Ɔyɛ obi a wawie Ghana Institute of Management and Public Administration, baabi a onyaa abodin krataa wɔ Hospitality Management ne Masters wɔ Governance and Leadership mu. Ɔsan nso yɛ obi a wawie De Montfort Sukuupɔn a ɛwɔ United Kingdom .

Mahama bɛkaa ne kunu ho wɔ ɔsatu akwan so ansa na afe 2008 reba bere a na ɔyɛ John Atta Mills yɔnko mmirikatufoɔ ne afe 2013 ne 2017 nyinaa mu nso berɛ a na ɔyɛ frankaa kurafoɔ ma National Democratic Congress, ɔdii nkonim wɔ afe 2013 mu nanso ɔdii nkoguo wɔ afe 2017 mu.

Bere a sɛ́ ɔbea a odi kan no Mahama yɛɛ nhwɛso maa mmea wɔ Ghana na ɔyɛɛ adwuma sɛ obi a ɔkamfo HIV/AIDS ho nimdeɛ, Nufu ne Awotwaa mu Kokoram ho nimdeɛ, nyisaa ne abayifo a wɔkyerɛ sɛ wɔyɛ. Mprempren ɔyɛ Lordina Mahama fapem no Titenani, adɔe kuw bi a wɔn asɛmti ne "Dodow a yɛkyɛ no, dodow no ara na yɛwɔ".

Mfitiase asetra[sesa]

Wɔwoo no Lordina Effah wɔ March 6, 1963, a Owura ne Owurayere a wɔawuwu no na wɔwoo no. Effah. Lordina fi Jema-Ampoma wɔ Nkoranza Mantam mu, a ɛwɔ Brong-Ahafo Mantam mu wɔ Ghana. Ɔno ne mma baasa mu nea otwa to. Ɔnyaa ne nteteeɛ a ɛdi kan wɔ Tamale, Ghana, wɔ Tishigu Anglikan mfitiaseɛ sukuu mu. Afei ɔkɔɔ Ghana Ntoaso Sukuu a ɛwɔ Tamale, na ɔwiee ne GCE adesua. Ɛyɛ Ghana Ntoaso Sukuu mu na Lordina hyiaa ne kunu a ɔbɛware no daakye, John Dramani Mahama.

Nhomasua ne adwumayɛ[sesa]

Mahama yɛ osuani wɔ Flair Catering Services, na onyaa mfeɛ nnan kɔlege adesua wɔ Hospitality Management mu wɔ Ghana Institute of Management and Public Administration (GIMPA) Ɔsuaa Masters of Arts wɔ Governance and Leadership mu wɔ Ghana Asoɛe a ɛhwɛ adwumayɛ ne ɔman adwumayɛ so (GIMPA) na owiee sukuu wɔ afe 2012. Mahama wieeɛ ne Master of Laws (LLM) wɔ Adwumayɛ Mmara/Amanaman Ntam Adwumayɛ Mmara mu wɔ De Montfort Suapɔn a ɛwɔ United Kingdom wɔ afe 2019.

Amammui mu dwumadi ahorow[sesa]

Ghana Awuraa a Ɔto so Abien[sesa]

Owurayere. Mahama bɛyɛɛ Awuraa a Ɔtɔ so mmienu berɛ a ne kunu John Dramani Mahama, a na ɔyɛ Ghana Ɔmanpanyin, bɛyɛɛ Ghana ɔmampanyin abadiakyiri maa Ɔmampanyin John Evans Atta-Mills wɔ 7 Ɔbɛnem 2009. Ɔsom sɛ Awuraa a ɔtɔ so mmienu kɔsii July 2012, berɛ a ɔbɛyɛɛ Ghana Awuraa a ɔdi kan.

Ghana ɔbea a odi kan[sesa]

Nea ɛne Ghana amansan mmara hyia no, ne kunu bɛyɛɛ Ghana Ɔmampanyin wɔ 24 July 2012 wɔ deɛ ɔdii n’anim, John Atta Mills wuo so na ɔkaa ntam wɔ mmrahyɛbagua no mu wɔ July 2012 mu, na ɛno ara na ɛmaa ɔbɛyɛɛ Ghana Ɔmanpanyin a ɔdi kan. Sɛ Awuraa a odi kan no ɔyɛɛ adwuma sɛ HIV/AIDS ho ɔkamfofo, Nufu ne awotwaa mu kokoram ho ɔkamfofo, ɔmaa mmea tumi denam ne fapem ne Mfiridwuma ne Adwumayɛ Ntetee (TVET) so bere a ɔsan nso gyinaa Ghana ananmu wɔ nhyiam ahorow ne nhyiam ahorow ase de susuw nsɛm a ɛfa mmea ne mmofra ho.

OAFLA[sesa]

Wɔ ne berɛ a ɔyɛ Ɔbaa Panyin no, wɔsan paw Mahama sɛ Afrika Mmea a Wɔdi Kan a Wɔko Tia HIV ne AIDS (OAFLA) Ahyehyɛdeɛ no Titenani wɔ June 2015 mu. Ansa na ɛno reba no, na wayɛ Ɔmampanyin Abadiakyiri ama Afrika Atɔe Fam Mantam a ɛwɔ OAFLA no.

Sɛ Afrika Mmea a Wodi Kan Ahyehyɛde a Ɛko Tia HIV ne AIDS (OAFLA) no Titenani no, wɔhyɛɛ Mahama anuonyam wɔ Amanaman Ntam Mmea Awia Aduan a ɛto so 50 a ɛbaa Rainbow Push Coalition a ɛkɔɔ so wɔ Chicago (USA) no mu esiane ne dwumadi ne adwuma a ɛda nsow a ɔyɛe wɔ wɔn a wodi hia a ɔkamfoo wɔn no ho nti ne mmofra a wonni ahobammɔ wɔ Afrika ne ne dwumadi sɛ ɔmampanyin nso a ɔde bɛma mmea tumi ma wɔadi wɔn awo akwahosan hokwan ahorow ho dwuma, na wama HIV a ɛkɔ ɛna mu kɔ abofra mu no aba awiei.

HIV/AIDS ho nsɛm a wɔkamfo kyerɛ[sesa]

Efi afe 2013 kɔsii sɛ ɔgyaee adwuma no, Mahama ne Ghana AIDS Commission ne nnwumakuo foforɔ yɛɛ adwuma de HIV ne AIDS, Sexual Reproductive health, Nufu ne Awotwaa mu kokoram dwumadie a wɔaka abom baa mpɔtam du a ɛwɔ Ghana saa berɛ no nyinaa mu. Gyinae a wosii sɛ wɔde HIV ne AIDS som bɛka akwahosan ho nhyehyɛe a ɛte saa ho no fi sɛ na wonim sɛ nnipa a wɔanya HIV no tumi nya kokoram kɛse. Esiane ɛno nti wɔ saa nkɔmmɔdie no mu no, kan Awuraa a ɔdi kan no faa hokwan no nso ne akannifoɔ, mpɔtam a ɔkɔɔ hɔ no mufoɔ dii nkitaho tẽẽ de kamfoo sɛ nnipa pii bɛhunu wɔn gyinabea na wɔafi ayaresa ase ntɛm. Ɔkɔɔ so yɛɛ obi a ɔkamfo nsɛm a ɛfa HIV/AIDS ho kyerɛ denneennen bere a na ɔresom sɛ Awuraa a Odi Kan no.

Nufu ne awotwaa mu kokoram ho nsɛm a wɔkamfo kyerɛ[sesa]

Wɔ ne bere so no, na Mahama yɛ obi a ɔkamfo Nufu ne Awotwaa mu kokoram kyerɛ. Ɛnam ne fapem ne ne dwumadie sɛ Awuraa a Odi kan so no, ɔde nhyehyɛeɛ baeɛ a ɛbɛma wɔahu mmaa ntɛm titire wɔ Ghana nkuraaseɛ de ahwɛ sɛ sɛ ɛho hia a, wɔbɛsa wɔn yareɛ yie.

Ɛnam ne fapem ne mmoa a ɛfiri aban ne ankorankoro ne ahyehyɛdeɛ foforɔ a ɛnyɛ aban de hɔ so no, wɔde GAVI vaccination nhyehyɛeɛ a wɔde siw awotwaa mu kokoram ne nyarewa foforɔ ano ama mmabaa binom a wɔwɔ Ghana. Obu mmea sɛ wɔyɛ mmoa titiriw ma wiase sikasɛm nya nkɔso sɛnea wɔahu wɔ mfe no mu no na ɔkɔɔ so frɛɛ ahyehyɛde ahorow a ɛnyɛ aban de sɛ wɔmmoa mma wonsiw akwahosan ho nkɔso ne akwahosan ho nhyehyɛe a wɔde ma mu nsonsonoe a ɛwɔ kokoram ho no ano bere a wɔde sika fibea titiriw ma no ma nnwuma a ɛtete saa a entumi nnyina aban ahorow a ɛde akwahosan ho sika ma no ano.

Ɔgyinaa Ghana ananmu wɔ Stop Cervical, Breast and Prostate Cancer nhyiamu a ɛtɔ so 8, 9, 10 ne 11 no ase. Wɔ nhyiamu a ɛtɔ so 8 no mu no, ɔbɔɔ amanneɛ sɛ Ghana rebɛhyɛ aseɛ de mfeɛ anum Ɔman Nhyehyɛeɛ a ɛfa Kokoram a wɔbɛsi ho no adi dwuma de akɔ nnwuma ahodoɔ a ɛbɛboa ama wɔadi nufu ne awotwaa mu kokoram, ne kokoram foforɔ a ɛwɔ ɔman no mu ho dwuma na wɔadi so.

Wɔ 21 Ɔpɛpɔn 2015 no, ɔfrɛɛ mmaa a wɔdi kan foforɔ wɔ 9th Stop Cervical, Breast and Prostate Cancer (SCCA) nhyiamu a ɛkɔɔ so wɔ Nairobi, Kenya, sɛ ɛnsɛ sɛ wɔhunu nnwinnadeɛ sɛ adaeɛ na mmom wɔnyɛ nhyehyɛeɛ ne ɔsatuo a wɔbɛyɛ de ahwɛ ahu ntɛm a wobehu na wɔadi ɔsatu a wɔayɛ ho nhyehyɛe, a ɛbɛkɔ so atra hɔ anim na wɔne nnwumakuw ne ahyehyɛde ahorow a ɛfa ho ayɛ adwuma de aboa kokoram a wosiw ano ne ne siw ano wɔ Afrika.

Mahama maa wɔdaa no adi sɛ afe biara wohu sɛ mmea bɛyɛ 2,900 na wɔwɔ nufu mu kokoram wɔ Ghana na wogyina nea Wiase Akwahosan Ahyehyɛde (WHO) hui so no, wobu akontaa sɛ mmea ɔpepem 6.7 a wonnii mfe 15 ne akyi wɔ Ghana wɔ asiane mu sɛ wobenya awotwaa ne nufu mu kokoram, denam ne nhyehyɛe ne aban ahorow no so no, na wɔwɔ anidaso sɛ wɔbɛma tebea no atu mpɔn wɔ Ghana na wɔatew kokoram a wowuwu no so ɔha biara mu nkyem 30.

Hwɛ wɔn a wonni ahotɔ[sesa]

Bere a na ɔyɛ Awuraa a Odi Kan no, Mahama dii nhyehyɛe ahorow a wɔde hwɛɛ wɔn a wonni ahobammɔ wɔ ɔmanfo no anim. Na n'adwene ne sɛ ɔde nnuan, ofiehwɛ nneɛma, ntade, ne nneɛma atitiriw afoforo bɛma nyisaa atrae ne ''abayifo nsraban' a ɛwɔ Ghana mu.

Ɔnam ne fapem so no, ɔfaa nyisaa atrae asia a wonni ahobammɔ ne abayifo nsraban biako wɔ Ghana sɛ mmeae a wɔde wɔn adwene besi so ama ne ntoboa bere a ɔda so ara reboa nyisaa atrae afoforo. Ná nyisaa atrae ne abayifo nsraban no yɛ abien wɔ Greater Accra Mantam mu ; Osu Mmofra Fie a ɛwɔ Osu ne Christ Faith Forster fie a ɛwɔ Frafraha, abien wɔ Brong Ahafo Mantam mu ; FrankMay Mmofra Fie ne Bethesda Mmofra Fie nyinaa wɔ Techiman, abien wɔ Atifi Fam Mantam mu ; Tamale Mmofra Fie ne Anfaani Mmofra Fie a ɛwɔ Tamale ne Gambaga Abayifo Nsraban a ɛwɔ Atifi Apuei Mantam mu nyinaa . Wɔ bere a ɔsomm no mu no ɔde ntoboa pii maa nyisaa atrae yi ne afoforo pii.

Wɔ May 2014 mu no, ɔkɔɔ Gambaga Witch Camp na ɔde Bags of rice, nkukuo, ntadeɛ asinasin ne nneɛma foforɔ maeɛ maa wɔn up keep. Ofii ase sii dabere maa wɔn a wɔkyerɛ sɛ wɔyɛ abayifo wɔ Gambaga nsraban no mu. Ɔsan nso kɔsraa Nyohini Mmofra Fie ne Anfaani Nyisaa Atrae a ɛwɔ Tamale, faako a ɔne mmofra no dii nkitaho na ɔde ntoboa maa nnuan a aburow nkotoku, asikre, nufusu, nneɛma a wɔde guare ne afoforo ka ho de hwɛɛ mmofra a wɔwɔ nyisaa atrae hɔ.

Wɔ December 2016 mu no, ɔne Nana Oye Lithur, Ɔmanpanyin a ɔhwɛ Bɔbeasu, Mmofra ne Asetra mu Ahobammɔ so no buee dabere a wɔde ma mmofra nkumaa a ne fapem a ɛwɔ Osu Mmofra Fie no de sika boae no ano. Ɔde nnuan ne ntade a wɔde ayɛ bales nso mae de boaa mmofra no ma wodii Buronya no.

Mmea Tumidi denam TVET so[sesa]

Ɔnam ne mmaa tumidi nhyehyɛeɛ so gyee Gambaga Abayifoɔ Nsraban a ɛwɔ Ghana Atifi Apueeɛ Mantam mu sɛ beaeɛ a ɛhia sɛ wɔhwɛ so. Ɔhyɛɛ nteteeɛ beaeɛ a wɔbɛsi adwuma bi ase wɔ nsraban no mu a wɔfrɛ no Gambaga Nteteeɛ Beaeɛ sɛ wɔde adwumayɛ ho nteteeɛ ne adwumayɛfoɔ ho nimdeɛ foforɔ bɛma de asom mmaa ne mmabaa a wɔwɔ nsraban no mu ne mpɔtam a ɛbɛn hɔ. Na saa ahokokwaw yi boa ma wonya tumi na ɛboa ma wofi wɔn ankasa nnwuma ase bere a wɔawie no. Sɛ́ ntetee beae no fa no na ɔde ahɔhodan bi reto hɔ ama sukuufo a wɔwɔ Gambaga ne ne mpɔtam a wɔbɛpɛ sɛ wɔtete wɔn ho wɔ beae hɔ.

Ɔsan nso de ntoboa pii a ɛyɛ mfitiaseɛ nneɛma maa nsaanodwumayɛfoɔ a wɔwɔ ɔman no mu nyinaa a wɔawie na wɔawie adwumayɛ nteteeɛ mmeaeɛ ne asoɛeɛ ahodoɔ sɛdeɛ ɛbɛyɛ a ɛbɛyɛ mmerɛ sɛ wɔbɛkɔ adwumayɛ wiase no mu na aboa wɔn ma wɔn ankasa nnwuma ne, eyinom bi ne ntoboa a wɔde boa China Aban Nnanmusini a ɛwɔ Ghana denam wɔn Aban Asoɛe Sun Baohong so.

Ankorankoro asetra[sesa]

Lordina aware John Dramani Mahama na wɔabom wɔ mma baanum a wɔfrɛ wɔn Shafik, Shahid, Sharaf, Jesse ne Farida. Ɔka Borɔfo, Hausa, Dagbani ne Twi yiye.

Nnipa mmoa adwuma[sesa]

N’adɔeɛ kuo, The Lordina Foundation, aka wɔn a wɔnya mu mfasoɔ wɔ Ghana mantam ahodoɔ asetena. Fapem no asɛmti ne "Dodow a yɛkyɛ no, dodow no ara na yɛwɔ". Wɔde ntoboa ma titiriw wɔ Buronya bere mu ne mmere afoforo mu wɔ afe no mu.

Hwɛ nso[sesa]

Nidi ne agyede a wɔde ma[sesa]

Kan Awuraa a Odi Kan no wɔ abasobɔde ahorow bi a wɔde ama ne din ne ne ho anuonyam. Eyinom bi ne:

  • Nidi Oduruyɛfo a Ɔhwɛ Nnipa Nkrataa Ho, a Fordham Sukuupɔn no Titenani ne Wɔn a Wɔhwɛ So no kyerɛwee .
  • Abasobɔde a wɔde ma wɔ ɔsatu a wɔde ma wɔ awotwaa mu kokoram ho, Maputo, Mozambique.
  • Abasobɔde a wɔde kamfo awotwaa mu kokoram ho asɛm, Windhoek, Namibia.
  • Wɔde wɔn hyɛɛ Wiase Nyinaa Mmea Akannifo Asa a Wɔagye Din no mu.
  • Wiase Nyinaa Nkannyan Akannifo Abasobɔde wɔ Afrika-Mfinimfini Apuei-Asia nhyiam a wɔyɛe wɔ Dubai no ase.
  • Enstooled sɛ Sompahemaa a ofi Nkoranza Amammerɛ Mpɔtam, a ɔwɔ stool abodin (Nana Akosua Fremaa Ampomah Sika I)
  • Enstooled sɛ Development Queen wɔ Bodom wɔ Brong Ahafo mantam mu wɔ Ghana.
  • Enstooled sɛ Development Queen wɔ Ampoma wɔ Brong Ahafo mantam mu wɔ Ghana.
  • Wɔde ne ho hyɛɛ mu sɛ Nkɔso Hemmaa wɔ Anloga wɔ Kumasi, Ashanti mantam mu wɔ Ghana.

Nsɛm a wɔde gyinaa so[sesa]