John Frank Abu

Ɛfi Wikipedia
Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu
Hon.
John Frank Abu
Bere
7 January 1993 – 6 January 1997
AnanmusiniGeorge Kofi Arthur
MP for Amenfi Central
Bere
7 january 1997 – 6 January 2001
ƆmanpanyinJohn Agyekum Kufour
Bere
7 January 2001 – 6 january 2005
Ne ho asɛm
Awo bereAmenfi Central, Western Region
Ne manGhanaian
AmanyɔkuoNational Democratic Congress
Sukuu a w'akɔUniversity of Ghana
N'adwumaPolitician
N'adwumaMinister

John Frank Abu yɛ Ghanani amanyɔnii a na ogyina mu ma Amenfi Central mansini wɔ Atoeɛ Mantam wɔ Ghana mmarahyɛbadwafie a na edikan ne deɛ na ɛtɔ so mmienu na afei ɛsan tɔ so mmiɛnsa mu wɔ Ghana adehyeman a ɛtɔ so nnan. Na ɔyɛ mansoafoɔ a ɔhwɛ sika kɔkɔɔ adwuma so ne nkanea na afei nso na ɔyɛ mansoafoɔ a ɔhwɛ dwadie ne nnwumakuo so. Na ɔyɛ Mansoafoɔ wɔ Atɔeɛ Mantam a na ogyina mu ma kyiniiɛ (NDC) amanyɔkuo wɔ aban mu.[1][2]

Abrabɔ Ahyaseɛ ne Sukuu[sesa]

Wɔwoo Abu wɔ Amenfi Central wɔ Atɔeɛ MantamGhana. Ɔkɔɔ ne ntoasoɔ Sukuu wɔ "University of Guelph" Suapɔn mu wɔ Canada, ɛhɔ na ɔnyaa abɔdini krataa a ɔfrɛ no Dɔkota wɔ Filɔsɔfi a brɔfo kasa mu no ɔfrɛ no (Doctor of Philosophy), (PhD). Ɔkɔ suaa 'Agriculture wɔ 'University of Ghana' Suapɔn mu na onyaa abɔdini krataa a ɔfrɛ no 'Master of Science and Bachelor of Science degrees'.

Amanyɔsɛm[sesa]

Wɔ afe apem aha-nkron ne aduokron nson (1997) mu no, Ɔmanpanin Jerry John Rawlings too ne nsa frɛɛ no sɛ ɔmɛyɛ mansoafoɔ ma nkanea ne sika kɔkɔɔ tuo ho adwuma.[3] Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne nson (2007) mu no, ɔtoo aba yii no sɛ NDC oti tena nii ma Atoeɛ mantam, ɔde mma aduosia nnwɔtwe (68) na etuu Mr Seidu Adamu a ɔne no sii akan a ɔno nso nyaa mma aduosia (60).

Odii kan too aba yii Abu maa no kɔɔ mmarahyɛbadwafie sɛ mmarahyɛbadwani wɔ mmarahyɛbadwafie a edikan wɔ Ghana adehyeman a ɛtɔ so nnan wɔ 1992 Ghana mmarahyɛbadwam abatoɔ a ogyinaa mu maa Kyiniiɛ (NDC) amanyɛkuo no. Ɔbaa mmarahyɛbadwam wɔ mmarahyɛbadwafie a ɛtɔ so mmienu mu wɔ Ɔpɛpɔn bosome wɔ afe apem aha-nkron aduokron nsia mu (1996) Ghana abatoɔ kɛseɛ no mu. Ɔnyaa mma 18,644 a ɛkyerɛ ɔha nkyenkyemu 67.7% a efiri 27, 551 mu. Deɛ ɔne no sii akan a ne din de Emmanuel O.K Duah a ɔno nso nyaa 8,136 mma a ɛkyerɛ ɔha nkyekyemu 25.9% nna Kofi Osei nso nyaa 624 mma a ɛno nso kyerɛ ɔha nkekyemu 2.3%, Lawrence K. Afari nso nyaa 147 mma nna Kwame Adjei-Amoahene nso nyaa 0 mma.[4][5]

Adwuma[sesa]

Abu yɛ Oti tena nii ma Tema Oil Refinery Limited.[6] Na ɔyɛ mansoafoɔ ma sika kɔkɔɔ tuo adwuma ne anyinam nkanea. Na ɔsan nso yɛ adwuma sɛ mansoafoɔ ma dwadie ne nnwumakuo ahodoɔ. Ɔsan nso yɛ obi a ɔhwɛ kuayɔ nsɛm so.

Beaɛ a me nyaa mmoa firiiɛ[sesa]

  1. https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Dr-Abu-elected-W-R-Chairman-of-NDC-95049
  2. https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/republic/ndc_ministers.php
  3. http://www.reportingoilandgas.org/review-of-ghanas-energy-petroleum-ministry/
  4. https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/1996/parliament/western/210/index.php
  5. https://books.google.com.gh/books?id=opodAQAAMAAJ&q=John+Frank+Abu&redir_esc=y
  6. https://www.bloomberg.com/profile/person/16629977