Eric Amoateng

Ɛfi Wikipedia
Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu

Eric Amoatengamanyɔni ne kan mmrahyɛbaguaniGhana . Wɔkyeree no wɔ nnubɔne ho aguadi ho wɔ afe 2005 mu wɔ United States na wɔde no too afiase.

Adwuma[sesa]

Mfiase no na Amoateng yɛ adwuma sɛ ɔkyerɛkyerɛfo. Afei ɔyɛɛ adwuma sɛ aguadi sohwɛfo maa Koajay adwumakuw a ɛtɔɔ sukuu nneɛma na wɔkyekyɛe no.

Na Amoateng nso yɛ Amoma, kuro bi a ɛwɔ Kintampo Anafoɔ Mantam mu wɔ Brong Ahafo Mantam mu, a wɔde abodin Nana Amoateng Ameyaw II, no panin (ɔhene). Wɔkyerɛ sɛ ɔsɛee sika pii wɔ ne nkurɔfo ho na onyaa din wɔ adɔeyɛ mu.

Amanyɔsɛm[sesa]

Amoateng bɔɔ mmɔden sɛ obegyina hɔ sɛ New Patriotic Party (NPP) kandifo wɔ Nkoranza mantam mu wɔ afe 2000 mu wɔ akyinnyegye bi mu a wantumi. Wɔbɔɔ amanneɛ sɛ na ebinom hwɛ yiye wɔ n’ahonyade ho. Wɔbɔɔ amanneɛ nso sɛ, wɔ afe 2001 mu no, wɔbɔɔ Amoateng sobo sɛ wadi visa.

Amoateng gyaee ne panin dibea wɔ afe 2004 mu sɛnea ɛbɛyɛ a obegyina December 2004 mmrahyɛbagua abatow no mu wɔ NPP tekiti so, na ɔfaa Bomini a ɔwɔ Nkoranza North mantam a ɛbɛn hɔ wɔ Nkoranza Mantam mu wɔ Brong Ahafo mantam mu wɔ Ghana, sɛ ne kurom. Wɔkasa tiaa ne kandifo a ɔpɛ sɛ ɔyɛ Nkoranza North mantam no wɔ Sunyani Asɛnnibea Kunini no mu wɔ afe 2004 mu, nanso awiei koraa no wɔtwee asɛm no fii hɔ. Ɔdii nkonim wɔ abatoɔ no mu ɔha mu nkyekyɛmu 46.9 a ɔnyaa ɔha mu nkyekyɛmu 22.3 ma ɔbɛyɛɛ mmrahyɛbaguani a ɔdi kan koraa maa Nkoranza Atifi fam amansin a wɔabɔ no foforɔ no, ɛfiri 7 Ɔbɛnem 2005.

Abatow a wɔyɛ[sesa]

Wɔpaw Amoateng sɛ mmrahyɛbadwani mma Nkoranza Atifi fam wɔ afe 2004 Ghana amansan abatow mu.[1] Ɔnam saayɛ so gyinaa amansin no ananmu wɔ Ghana republic a ɛtɔ so nnan no mmrahyɛbagua a ɛtɔ so nnan no mu.[1] Wɔde abatow 9,144 paw no wɔ abatow 18,900 a ɛfata a wɔtow no mu.[1] Eyi ne abatow a ɛfata a wɔtow nyinaa mu 48.40% yɛ pɛ.[1] Wɔpaw no sen Hayford Francis Amoako a ofi National Democratic Congress ne Kwame Ofosu Adjei Prince a ɔyɛ obi a ɔde ne ho.[1] Eyinom nyaa abatow 5,402 ne 4,354.[1] Eyinom ne abatow a ɛfata a wɔtow nyinaa mu 28.60% ne 23.00% yɛ pɛ.[1] Wɔpaw Amoateng wɔ New Patriotic Party no tekiti so.[1] New Patriotic Party no nyaa mmrahyɛbagua nkongua 14 wɔ nkongua 24 a Brong Ahafo mantam no nyae nyinaa mu. Wɔ saa abatow a wɔyɛe wɔ afe 2004 mu no, kuw no nyaa mmrahyɛbagua nkongua 128 wɔ mmrahyɛbagua nkongua 230 mu.

Wɔkyeree obi, di n’asɛm na wɔde no to afiase[sesa]

Wɔkyeree Amoateng wɔ Amerika wɔ 12 Ɔbɛnem 2005. Na ɔne n’adamfo bi, Nii Okai Adjei atu kwan akɔ USA wɔ Emirates Airline wimhyɛn mu akɔ John F. Kennedy Amanaman Ntam Wimhyɛn Gyinabea (JFK). Wɔkyerɛ sɛ na akwantu no rekɔtɔ nsateaa dɔn a wɔde bɛsan atɔn wɔ Ghana a wɔagye US$9,000 afi Amoateng hɔ. Wohuu nkuku nnaka ason a na efi London asi fam wɔ Newark Liberty Amanaman Ntam Wimhyɛn Gyinabea, a na ɛrekɔ JFK da koro a atwam no mu no, heroin nkaribo 136 wom. Ná nnubɔne no bo a wɔbɔɔ ho amanneɛ wɔ mmɔnten so no bɛyɛ U.S. dɔla ɔpepem 6. Ahobammɔ adwumayɛfo hwɛɛ Amoateng ne Adjei bere a wɔde nneɛma no kɔmaa na wɔde kɔ baabi a wɔde wɔn ankasa sie wɔ Staten Island no . Ade kyee no, wɔkyeree wɔn bere a wɔkɔhwɛɛ nneɛma no. Amoateng kaa sɛ ɔwɔ diplomatic immunity wɔ ne kyere akyi a wantumi. Wɔbɔɔ wɔn sobo sɛ "wɔabɔ pɔw sɛ wɔbɛkyekyɛ heroin".

Amoateng ne Adjei mfiase no gyee sobo a wɔbɔɔ wɔn sɛ wɔabɔ pɔw sɛ wɔbɛkyekyɛ nnubɔne bere a wɔde wɔn kɔɔ asɛnnibea no toom. Akyiri yi Adjei sesaa nea ɔkae sɛ odi fɔ no ma ɛbɛyɛɛ nea odi fɔ. Eyi akyi no, wɔbɔɔ Amoateng sobo a ɛto so abien. Wɔ August 2006 mu no, wɔbɔɔ Amoateng sobo a ɛto so abiɛsa sɛ "ɔkyekyɛ nnubɔne a wɔahyɛ da ayɛ a ɛyɛ bɛyɛ kilogram biako anaa nea ɛboro saa a heroin wom."

Wɔ 19 March, 2007 mu no, Amoateng sesaa ne ho a ɔkae no yɛɛ no fɔ. Wɔde no too afiase mfe du wɔ December 12, 2007. Odii n'afiasenna wɔ Moshannon Valley Correctional Center a ɛwɔ Pennsylvania, United States .

Fallout a efi kyere a wɔkyeree no mu[sesa]

mmrahyɛbagua no[sesa]

Wɔkyeree no akyi no, wɔgyee akyinnyeɛ kyɛeɛ sɛ ebia ɛsɛ sɛ Amoateng kɔ so yɛ MP ma Nkoranza North anaa. Kyei-Mensah-Bonsu, Majority Chief Whip, kɔɔ so kae sɛ "kosi sɛ wobeyi asɛm no afi hɔ no ɔda so ara yɛ obi a wosusuw sɛ ɔyɛ ɔsɛmmɔnedifo na ɛsɛ sɛ wɔma sobo no yɛ nokware". Bere a dodow no ara kannifo a ɔwɔ mmrahyɛbagua no mu no de too gua sɛ aban no bekura abankɛse no ama MP no, ɔsɔretia no sii so dua sɛ wɔnyɛ abatow foforo mfa nsi n’ananmu. Eyi kɔɔ so bɛboro asram du. Ne mmabarima no mu baako, Augustine AkwasiAkwasi i ne papa ho ban wɔ April 2006. Awiei koraa no, Amoateng de krataa a ɛkyerɛ sɛ ɔregyae adwuma no kɔmaa mmrahyɛbagua no bɛyɛ May 2006 nanso wɔpoo eyi esiane nhyehyɛe nti. mmrahyɛbagua no Kasafo, Ebenezer Sekyi-Hughes, hyɛɛ mmara wɔ 30 Ɔbɛnem 2007, sɛ wɔnsan nhwɛ asɛmmisa a ɛfa Amoateng a onni mmrahyɛbagua no mu bere tenten no ho. Nanso, ɔde krataa a ɛkyerɛ sɛ ɔregyae adwuma a wɔkyerɛw no 4 Ɔpɛpɔn 2007, kɔmaa Ghana mmrahyɛbagua no Kasafo a wɔgye toom.Awiei koraa no, wɔyɛɛ abatow foforo a wɔde besi Amoateng ananmu wɔ 13 March 2007, asram 16 wɔ ne kyere akyi. Derek Oduro a ɔyɛ asraafo panyin a wakɔ pɛnhyen na ɔkaa ntam wɔ 21 March 2007.

nhwehwɛmu a ɛwɔ Ghana[sesa]

Ɛte sɛ nea nhwehwɛmu a wɔyɛe wɔ Ghana mu sɛnea ɛbɛyɛ a ebia wobegye agyapade a wonya denam nnubɔne so no anyɛ yiye. Na Narcotic Controls Board (NACOB) ahunu Amoateng yɔnko, Nii Okai Adjei agyapadeɛ nanso wɔantumi anni Amoateng agyapadeɛ akyi ebia ɛnam NPP aban mpaninfoɔ de wɔn ho gyee mu nti. NACOB kyerɛɛ sɛ wɔabɔ wɔn tirim sɛ wɔbɛsan abue nhwehwɛmu bere a Amoateng asan aba Ghana no. Wɔkyeree no sɛ NACOB bisabisaa no nsɛm bere a ɔbaa Ghana wɔ 7 August 2014, wɔ Kotoka Amanaman Ntam Wimhyɛn Gyinabea . Wɔde no too Nima Polisifo Dwumadibea nnanan kosii sɛ obetumi adi tebea horow a Accra Ɔmansin Asɛnnibea bi de sii hɔ sɛ ɔde ne ho bɛto afiase no ho dwuma.

Amoateng nso hyiaa asɛm sɛ okura akwantu ho nkrataa a ɛnyɛ nokware bere a ɔresan aba no. Ne Ghana akwantuo krataa a ne nɔma H2347080 a wɔde maeɛ wɔ Ɔpɛpɔn 2009 mu berɛ a na ɔda so da afiase no, ne deɛ Ghana atubrafoɔ mpaninfoɔ de maa ɔbaa bi no yɛ pɛ. Nanso, wobuu no bem efisɛ, ɛwom sɛ na aban mmaranimfo no gye di sɛ wɔde nnaadaa na enyaa akwantu tumi krataa no de, nanso Asɛnnibea Kunini no kae sɛ aban mmaranimfo no antumi ankyerɛ sɛ Amoateng nim sɛ wɔayɛ ne akwantu tumi krataa no atoro. Wɔ afe 2017 mu, mfeɛ 12 akyi a wɔkyeree no ne mfeɛ mmiɛnsa akyi a wɔyii no firii afiase no, NACOB kaa sɛ wɔantumi annye n’agyapadeɛ ɛfiri sɛ wɔda so ara nni n’atemmuo no ho nsɛm a ɛfiri United States.

Nsɛm a ɛho nhia[sesa]

  • Wɔ 13 Ɔpɛpɔn 2006 no, Nkoranza mantam baa dwumadibea guamtrani a ɔwɔ NPP no kamfoo atuhoamafo a wɔyɛɛ adwuma wɔ Amoateng atoko afuw a ne kɛse yɛ hekta 300 no mu bere a na onni hɔ no.
  • Wɔ 24 March 2006 no, Busunyafoɔ yɛɛ nhyiamu bi de boaa no a NPP ananmusifoɔ kɔɔ bi. Nsɛm bi a wɔakyerɛw wɔ nhyiam no ase sɛ "Cocaine anaa Cocaine Biara Nni Amoateng Da so Yɛ Yɛn MP".
  • Wɔ Ayɛwohomumɔ 2007 mu no, Busunya mpanyimfo ne nnipa a wɔwɔ Nkoranza mantam mu no de Amoateng din too abɔnten bi din esiane "boa a ɔde maa mpɔtam hɔ asetra ne sikasɛm mu nkɔso nti". Wɔsan nso bɔ amanneɛ sɛ ɔboaa ma "wɔde sika tuaa mmɔnten awotwe ne nsuo a ɛkɔ nsuo mu wɔ kuro a ɛyɛ amansin no ahenkuro no mu".

Nsɛm a Wɔahyɛ no Nsow[sesa]

  1. 1.0 1.1 1.2 1.3 1.4 1.5 1.6 1.7 Elections 2004; Ghana's Parliamentary and Presidential Elections. Ghana: Electoral Commission of Ghana; Friedrich Ebert Stiftung. p. 135.