Samuel Richard Brew Attoh-Ahum

Ɛfi Wikipedia
Samuel Richard Brew Attoh-Ahum
nnipa
sex or gendermale Sesa
country of citizenshipGhana Sesa
occupationAmanyɔni, writer, journalist Sesa
Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu

Samuel Richard Brew Attoh-Ahuma (December 22, 1863-December 15, 1921) yɛ Ghana ɔmampɛfo amammuifo, nsɛm ho amanneɛbɔfo, ne ɔkyerɛwfo, a na ɔyɛ nnam wɔ atubrafo bere no mu bere a na ɛrekɔ soro no. Wɔwoo no Samuel Solomon, na ɔsesaa n’abusua din yɛɛ no Attoh-Ahuma wɔ afe 1898 mu.[1][2]

N'abrabɔ ahyɛase ne Nhomasua[sesa]

Wɔwoo no afe 1863 mu, na ɔyɛ Ɔsɔfo James Solomon, Wesley ɔsomfo bi ba. Ná ɔne James Town abusua a wodi tumi no wɔ abusuabɔ wɔ n’agya afa, na na Fanteni bi a ofi Cape Coast wɔ ne maame afa. Ɔsuaa adeɛ wɔ Wesleyan mfitiaseɛ sukuu ne Wesleyan ntoaso sukuu a ɛwɔ Cape Coast, na afei wɔtetee no maa Wesleyan Asɔre no som adwuma. Akyiri yi ɔkɔɔ Richmond College, Cape Coast, fi 1886-88, kɔtoaa ne nyamesom adesua so.[1]

Adwuma[sesa]

Bere a ɔbɛyɛɛ nyamesom somfo akyi no, ɔbɛyɛɛ Gold Coast Methodist (akyiri yi wɔbɛfrɛɛ no Gold Coast Methodist Times) no samufo wɔ 1894. Nanso, ɔdaa ɔmampɛ ho anigye kɛse adi ma enti ankyɛ na ɔne n’adwumawuranom, Wesleyan Methodist Asɔre no, nyaa ɔhaw. Eyi ne bere a wɔyɛɛ basabasa tiaa Asase Ho Mmara a wɔyɛe wɔ 1897 mu a sɛ Britaniafo hyehyɛe a, anka ɛde Afrika asase a wɔde di dwuma nhyehyɛe no bɛto asiane mu no. Bere a wɔhyehyɛɛ Aborigines’s Rights Protection Society (A.R.P.S.) wɔ afe koro no ara mu akyi no, ɔmaa nsɛm ho amanneɛbɔfo daa ne ɔmampɛ adwene ahorow adi, na ɛno ansɔ Methodist atumfoɔ no ani. Bere a ɔkyerɛw asɛm bi wɔ n’atesɛm krataa mu wɔ 1897 mu, a n’asɛmti ne “Atubrafo Anaasɛ Ahobammɔ, Nea Ɛhe?” akyi no, wɔhyɛɛ no ma ofii Methodist Asɔre no mu.

Afe koro no ara mu no ɔkɔɔ England, na ɔyɛɛ asɛnka dwumadi ahorow pii, bere koro no ara mu no, ɔyɛɛ nhwehwɛmu wɔ Afrika nsɛmti ho wɔ Britania Tete Nneɛma Akorae no.

Wɔ 1898 mu no, na ɔne J. E. K. Aggrey (q.v.) ka nhomanimfo baanan a African Methodist Episcopal Zion (A.M.E.Z.) Asɔre no paw wɔn sɛ wɔnsua ade mma ɔsom adwuma no wɔ Livingstone College, Salisbury, North Carolina no ho. Bere a ɔrekɔ U.S. no, obi dii ne ho fɛw wɔ ne Anglo-Saxon din ahorow ho, na afe koro no ara mu no, ɔsesaa n’abusua din fii Solomon so yɛɛ no Attoh-Ahuma. Owiee sukuu no B.A. mu, na ɔsan kɔɔ Gold Coast bɛyɛɛ Accra Grammar School a wɔatew no foforo no panyin. Bere a bere tiaa bi akyi no, wɔtoo sukuu no mu no, ɔkɔɔ Cape Coast sɛ ɔrekɔbɛyɛ nnyinasosɛm a ɛwɔ A.M.E.Z. Asɔre ntoaso sukuu a ɛwɔ hɔ, a ɛno nso too mu wɔ mfe abien akyi. Afei ɔde ne ho hyɛɛ akyerɛw mu, na ɔde n’asɛmti a ɔde hwehwɛɛ M.A. abodin krataa wɔ Livingstone no mae. Ɔkyerɛw nhoma anan - Memoirs of West African Celebrities (1903), The Gold Coast Nation and National Consciousness (1911),* Atirimɔdensɛm sɛ Ɔdamoa* (1913), ne His Quest and Conquest (1917). Wɔ 1920 mu no, n’asɛm a ɔkyerɛwee wɔ 1897 mu, “Atubrafo Anaasɛ Ahobammɔ, Nea Ɛhe?” wotintimii sɛ kratawa.

Ɔde ne ho kɔbɔɔ A.R.P.S., na wɔ 1912 mu no ɔbɛyɛɛ n’atesɛm krataa, The Gold Coast Nation, samufo. Sɛ́ obi a ɔtraa ase wɔ J. E. Casely Hayford (q.v.) bere so no, odii dwuma denneennen de kyerɛɛ ne manfo sɛ nneɛma pa pii wɔ wɔn amanne mu a ɛfata sɛ wɔkora so. Ɔbɛyɛɛ A.R.P.S. mu wɔ 1913 mu.

Wɔ 1914 mu no, ɔsan kɔɔ Methodist Asɔre no mu, na ɔsom wɔ Winneba, Saltpond, Axim, Dixcove, ne Elmina amansin a ne nyinaa wɔ mpoano mantam a ɛwɔ mfinimfini ne atɔe fam no mu. Ná ɔsan yɛ Methodistfo nhomasua akuw a wɔhwɛ amansin yi so no panyin. Ɔhyɛɛ nkuran sɛ wɔnhyehyɛ Kwasida sukuu ahorow, na ɔhyehyɛɛ nyamesom akuw ahorow bi a Christ Little Band, ne Guild Society ka ho.

Ade biako a ɛda nsow a Attoh-Ahuma yɛe bere a ofii United States san bae ne nkonimdi a onyae wɔ Afrikafo pii a wɔde wɔn din yɛɛ Europafo no ma wɔfaa Afrika din ahorow no mu. Owui wɔ Elmina wɔ 1921 mu.

H. L. Ofosu-Appiah na ɔkyerɛwee

Nhoma ahorow a wɔahyehyɛ

Sɛ. Which?, kratawa bi, 1920; I. S. Ephson, Gold Coast Nnipa a Wɔagye Din Ho Nneɛma Akorae, Accra, 1969; David Kimble,* Ghana Amanyɔsɛm Abakɔsɛm, 1850-1928, Oxford, 1963; G. E. Metcalfe, *Great Britain ne Ghana: Nwoma a ɛwɔ Ghana Abakɔsɛm mu, 1807-1957, Legon, 1964; Magnus J. Sampson, Gold Coast mmarima a wɔyɛ nsɛm, London, 1937. Hwɛ owu ho asɛm nso wɔ Minutes of the Weslyan Methodist Conference, London, 1922 mu.

Beaɛ a menyaa mmoa fii[sesa]

  1. 1.0 1.1 Ofosu-Appiah, L. H, Attoh-Ahuma, Samuel Richard Brew (in English), retrieved 2023-12-21
  2. Samuel Richard Brew Attoh Ahuma (1971), The Gold Coast Nation and National Consciousness (in English), Cass, ISBN 978-0-7146-1742-8, retrieved 2023-12-21