Letitia Obeng

Ɛfi Wikipedia
Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu

Letitia Eva Takyibea Obeng FGA (wɔwoo no 10 Ɔbɛnem 1925 - 2023) wɔ Anum wɔ Apuei Fam Mantam mu ne Ghanani bea a odi kan a onyaa abodin krataa wɔ mmoa ho adesua mu na odi kan a wɔmaa no oduruyɛfo abodin krataa . Wɔka ne ho asɛm sɛ "nyansahufo mmea nanabea wɔ Ghana".

Nwomasua[sesa]

Letitia Obeng kɔɔ mfitiase sukuu wɔ Abetifi, Kwahu ne mfinimfini sukuu wɔ Kyebi . Wɔ 1939 ne 1946 ntam no onyaa ne ntoaso sukuu adesua wɔ Achimota College . Bere a na ɔwɔ sukuu mu no ɔyɛɛ London Sukuupɔn Amanaman Ntam Sɔhwɛ de toaa ne nhomasua so, esiane aban sika a ɔde maa no wɔ Birmingham Sukuupɔn mu (1948–1952), faako a na ɔno nkutoo ne Afrikani ɔbea sukuuni wɔ Edgbaston sukuupɔn no mu.[1] Owiee sukuupɔn no na onyaa abodin krataa wɔ Mmoa Ho Adesua mu. Wɔ n’abrabɔ ho asɛm mu no, ɔka osuahu a onyae bere a ɔbaa United Kingdom bɛsua ade wɔ ɔko no akyi mfe no mu, a adwemmɔne a ohyiae no ka ho.[1]

Adwuma, nkɔso ne abasobɔde ahorow[sesa]

Abodin krataa ahorow[sesa]

Letitia Obeng yɛ Ghanani bea a odi kan a wɔmaa no Bachelor of Science abodin krataa wɔ Mmoa ne Nnua Ho Adesua mu (1952), Master of Science abodin krataa wɔ Parasitology mu (1962) ne PhD wɔ Tropical Medicine mu (1964). Birmingham Sukuupɔn na ɛde ne Bachelor ne Master of Science abodin krataa nyinaa maa no na Liverpool Sukuu a ɛhwɛ Tropical Medicine so na ɛde ne PhD maa no, faako a osuaa nwansena tuntum ne sɛnea ɛfa asubɔnten mu anifurae ho ade no . Ohuu nsu pa ho adesua ahorow a ɛwɔ North Wales no yiye wɔ ne PhD adesua mu na na ɔtaa de ne mma baasa a na wɔadi mfe 8, 6 ne 3 saa bere no ba sɛ wɔmmɛfa nsubɔnten ne nsubɔnten a ɛwɔ mpɔtam hɔ no mu.

Dibea ahorow[sesa]

Ɔwiee sukuupɔn mu adesua wɔ United Kingdom no, ɔsan kɔɔ ne kurom Ghana na ɔmaa ɔkasa wɔ University College of Science and Technology a seesei wɔfrɛ no Kwame Nkrumah University of Science and Technology wɔ afe 1952 ne 1959 ntam Wɔ afe 1952 mu no, Letitia Obeng bɛyɛɛ ɔbaa nyansahufoɔ a ɔdi kan wɔ Kwame Nkrumah Suapɔn a ɛhwɛ Nyansahu ne Mfiridwuma so (KNUST) a ne kunu nso yɛɛ adwuma sɛ ɔkyerɛkyerɛfoɔ. [1] Ne kunu wuo wɔ afe 1959 mu no, Letitia Obeng tu kɔɔ Council for Scientific and Industrial Research (CSIR) (kan no na wɔfrɛ no National Research Council of Ghana) na afe 1964 mu no, ɔhyehyɛɛ Institute of Aquatic Biology wɔ saa asoɛeɛ korɔ no ara mu sɛ wɔnyɛ nhwehwɛmu wɔ Ghana deɛ ho Volta Ɔtare kɛse a nnipa ayɛ ne ne nsu a ɛwɔ asase mu no. Letitia Obeng ne nyansahufo a odi kan a Ghana Ɔman Nhwehwɛmu Bagua no de no yɛɛ adwuma. Wɔ afe 1965 mu no, Letitia Obeng bɛyɛɛ Ghana Adesuabea a ɛhwɛ adwinni ne nyansahu so no yɔnko na afe 2006 mu no, ɔbɛyɛɛ adesuabea no titrani a odi kan. Wɔ 1972 mu no, Oduruyɛfo Obeng maa Caroline Haslett Nkaedi Ɔkasa no kyerɛɛ Royal Society a Ɛhyɛ Adwinni, Nneɛma a Wɔyɛ ne Aguadi Ho Nkuran . Na ne kasa no asɛmti ne “Ɔman a Wɔkyekye ne Afrikani Ɔbea [2] ”. Afei nso wɔ 1972 mu no, na ɔyɛ obi a wɔtoo nsa frɛɛ no sɛ ɔmfa ne ho nhyɛ Amanaman Nkabom Nnipa Atwa Yɛn Ho Ahyia Nhyiam a wɔyɛe wɔ Stockholm no ase . Wɔ 1974 mu no, ofii ase yɛɛ adwuma sɛ Ɔpanyin wɔ Amanaman Nkabom no Nneɛma a Atwa Yɛn Ho Ahyia Dwumadi (UNEP) mu . Wɔ afe 1980 mu no, ɔbɛyɛɛ UNEP Ɔmantam Dwumadibea a ɛhwɛ Afrika so no Panyin ne UNEP Anamusini wɔ Afrika. Wɔpaw no sɛ ɔbaa a odi kan wɔ Fellowship of the Ghana Academy of Arts and Sciences, wɔ afe 2008 mu no, wɔde adwene koro paw no sɛ ɔnyɛ ne Titenani a odi kan a ɔyɛ ɔbea.

Abasobɔde ne nea wɔatumi ayɛ[sesa]

Wɔ 1992–1993 mu no, na Letitia Obeng yɛ Amanaman Ntam Nsrahwɛfo a Wɔagye Din wɔ Radcliff College . Wɔ afe 1997 mu no, onyaa CSIR Award for Distinguished Career and Service to Science and Technology, ɔbea a odi kan a onyaa abasobɔde a ɛte saa. Bio nso, wɔde ne din too CSIR Laboratory (a wɔfrɛ no The Letitia Obeng Block) no din wɔ afe 1997. Letitia Obeng nyaa Ghana ɔman abasobɔde a ɛkorɔn sen biara, Order of the Star of Ghana wɔ afe 2006 mu. Wɔ afe 2017 mu no, ɔnyaa Doctor of Science abodin krataa a ɛyɛ nidi wɔ KNUST.

Ɔtwerɛfoɔ[sesa]

Ɔde ne nwoma a ɛdi kan - Anthology of a Lifetime sii hɔ wɔ July 2019. Ɛyɛ nyansahufo a wagye din no kasa, ɔkasa, nkyerɛwee ne nhoma ahorow a wɔapaw wɔ mfe 60 a atwam no mu.

Nhwehwɛmu ne nhoma ahorow[sesa]

Letitia Obeng nhwehwɛmu ne ne nhoma tintim twe adwene si nneɛma a atwa yɛn ho ahyia, akwahosan ne nyansahu ho adesua so titiriw wɔ Afrika. Ne oduruyɛfo nhwehwɛmu no hwehwɛɛ Simuliidae a wohui sɛ ɛyɛ ɔyare mmoawa titiriw a ɛde ɔyare mmoawa no kɔ asubɔnten mu anifurae mu no nsu mu tebea horow mu . Nea ɛfa nhwehwɛmu yi ho ne n’asɛm a wɔato din “Life-history and population studies on the Simuliidae of North Wales” [3] ne “The identification of the aquatic stages of the British Simuliidae” [4] Wɔ krataa bi a wɔato din "Environmental of Impacts of Four African Impoundments”,[5] Ɔbenfo Obeng susuw nneɛma a atwa yɛn ho ahyia a Afrika atare anan de ba no ho: Ɔtare Volta, Ɔtare Kariba, Ɔtare Kainji ne Ɔtare Nasser . Nhwehwɛmu ne nhoma afoforo a ɔyɛe no bi ne:

  • Nwansena mmoa a wɔyɛ mpɔtorɔ a wɔwɔ abusua ketewa Murinae mu wɔ Ghana. (1965) .
  • Atare a nnipa ayɛ (1969).
  • Wim mmoa a wɔwɔ Volta Basin. Atare a Nnipa ayɛ (1969); ɔne Asibey, EOA, boom kyerɛw
  • Volta Ɔtare: Abɔde mu nneɛma ne abɔde mu nneɛma (1973) .
  • So ɛsɛ sɛ wosisi atare? Volta Ɔtare no nhwɛso (1977) .
  • Pii Dodo anaa Kakraa Dodo (1975) .
  • Ɔkɔm anaasɛ Bilharzia? nkuraase nkɔso ho asɛnnennen bi (1978) .
  • Nkɛntɛnso a onipa nya wɔ nsubɔnten a ɛwɔ mmeae a osu tɔ na owia bɔ kɛse so (1981) .
  • Nyansahu Nkɔso wɔ Afrika—wɔ Atetesɛm, Amammerɛ ne Nyamesom mu (1986) .
  • Hokwan a obi wɔ sɛ onya akwahosan wɔ kuayɛ a wɔyɛ wɔ mmeae a osu tɔ na owia bɔ kɛse mu (1992)
  • Ɔno nso ne ɔkyerɛwfo a ɔkyerɛw...  Parasites, Atamfo a Wɔyɛ Anifere ne Awiafo a Wɔwɔ Wo Mu . ISBN 978-9988010171 na wobɛtumi akyerɛw ., nhoma a wɔkyerɛw maa atiefo a wɔnyɛ nyansahufo titiriw. Sɛ ne nhoma ahorow a ɛfa nyansahu ho da nkyɛn a, Letitia Obeng nso na ɔkyerɛw...  Agyapade a Ɛnyɛ Komm: N’ankasa Asetra Ho Nsɛm . ISBN 9789988098834 na wobɛkyerɛw .

Ankorankoro asetra[sesa]

Ɔyɛ owufo Madam Theodosia Okoh a ɔyɛ Ghana frankaa ho nhyehyɛe no nuabea . Na ne papa, Very Reverend EV Asihene Anad, yɛ Presbyterian Asɔre a ɛwɔ Ghana no Moderator na ne maame din de Dora Asihene. Ɔwaree George A. Obeng a owui wɔ afe 1959.[1] Britania Ahyehyɛde ho nsusuwiifo, ɔbenfo ne ɔkyerɛwfo Edward David Asihene " Eddie" Obeng (wɔwoo no afe 1959) yɛ Letitia Obeng mma no mu biako.

Nsɛm a wɔde gyinaa so[sesa]

  1. 1.0 1.1 1.2 Obeng, Letitia E. (Letitia Eva) (2008). A silent heritage : an autobiography. Surrey, United Kingdom: Goldsear. ISBN 978-9988-0-9883-4. OCLC 472715031.
  2. Obeng, Letitia E. (1972). "Nation Building and the African Woman". Journal of the Royal Society of Arts (in English). 120 (5190): 382–392. JSTOR 41370872.
  3. Obeng, Letitia (2016) [1967]. "Life-history and population studies on the Simuliidae of North Wales". Annals of Tropical Medicine & Parasitology. 61 (4): 472–487. doi:10.1080/00034983.1967.11686517. PMID 5634138.
  4. Obeng, Letitia (1965). "The identification of the aquatic stages of the British Simuliidae". Annals of Tropical Medicine & Parasitology. 59 (2): 240–254. doi:10.1080/00034983.1965.11686306. PMID 14345291.
  5. Obeng, Letitia (1977). "Environmental of Impacts of Four African Impoundments" (PDF). Environmental Impacts of International Civil Engineering Projects and Practices. American Society of Civil Engineers. p. 29.