Gertrude Tokornoo

Ɛfi Wikipedia
Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu
Gertrude Torkornoo
nnipa
sex or genderfemale Sesa
country of citizenshipGhana Sesa
name in native languageGertrude Araba Esaaba Torkornoo Sesa
given nameGertrude Sesa
family nameTorkornoo Sesa
date of birth11 Ɛbɔ 1962 Sesa
place of birthCape Coast Sesa
languages spoken, written or signedEnglish, Fante Sesa
occupationƆtɛnmuafo, author Sesa
position heldJustice of the Supreme Court of Ghana, Ɔtɛnmuafo Sesa
work locationNkran Sesa

Gertrude Araba Esaaba Torkornoo a wɔwoo no Ɛbɔ 11, 1962 yɛ Ghana ɔtemmufoɔ. Wɔyii no sɛ ɔnkɔ Asɛnnibea Kunini no mu wɔ Obubuo, 2019 mu na ɔnyaa mmarahyɛ badwa no pene wɔ Ɔpɛnimaa, 2019 mu.; Osuaeɛ wɔ Ɔpɛnimaa 17, 2019. Ɔtenaa benkyi so wɔ Ghana fi afe 2004 na wɔpaw no sɛ Asɛnnibea Kunini temmufo wɔ afe 2019.; Ɔyɛ Asɛnnibea Kunini no Adwadi Dwumadibea no Atemmufoɔ a wodii kan no mu baako. Wadi akotene wɔ nsakraeɛ nhyehyɛeɛ titire ne dwumadie a ɛwɔ Ghana Atemmuo ne Atemmuo Dwumadibea no mu firi afe 2005. Wɔyii no sɛ ɔnyɛ Ɔtemmufoɔ Panyin adwuma wɔ Ayɛwohomumɔ 2023 mu sɛ ɔmmɛsi Ɔtemmufoɔ Kwasi Anin Yeboah ananmu berɛ a ɔrekɔ pɛnhyen sɛ Ɔtemmufoɔ Panyin wɔ May 24, 2023. ;

Abrabɔ Ahyaseɛ ne Nwomasua[sesa]

Getrude Torkornoo firi Winneba a ɛwɔ Ghana Mfinimfini Mantam mu. Wɔwoo no wɔ Ɛbɔ 11, 1962 wɔ Cape Coast. Ɔkɔɔ Wesley Girls’ High School baabi a onyaa ne "ordinary level" abɔdin krataa. Achimota Sukuu maa no "advanced level" abɔdin krataa. Ɔyɛ obi a wawie Ghana Sukuupɔn. Owiee Ghana Mmara Sukuu wɔ afe 1986. Wɔ afe 2001 mu no, onyaa "Postgraduate Diploma" wɔ Amanaman Ntam Mmara ne Ahyehyɛdeɛ mu firii Amanaman Ntam Asoɛe a Ɛhwɛ Asetena mu Adesua So (ISS), a ɛyɛ Erasmus Sukuupɔn Rotterdam fa wɔ Netherlands. wɔ afe 2011 mu no, ɔwiee "Golden Gate" Suapɔn Mmara Sukuu, "Golden Gate" Suapɔn, USA a ɔnyaa "Master Of Laws" (LLM) wɔ Intellectual Property Law mu. ;

Adwumayɛ[sesa]

Ansa na ɔrebɛka Fugar & Co., mmara adwumakuo bi a ɛwɔ Accra ho sɛ ɔyɔnko no, Ɔtemmufoɔ Torkornoo yɛɛ adwuma sɛ obi a otu ne ho ma wɔ FIDA Mmara Mmoa Dwumadibea. Ɔne "Nabarro Nathanson" yɛɛ adwuma wɔ London. Ɔsan kɔɔ adwumakuo (Fugar & Co.) no mu wɔ 1994 mu sɛ ɔrebɛyɛ ɔkwankyerɛfoɔ. Wɔ Ɔpɛpɔn 1997 mu no, ɔne wɔn hyehyɛɛ "Sozo Law Consult " a ɔyɛɛ adwuma sɛ "Managing Partner" kɔsii Kutawonsa 14, 2

2004 berɛ a wɔpaw no sɛ Ghana Asɛnnibea Kunini no Temmuf;[ 6] Ɔyɛɛ adwuma sɛ Asɛnnibea Kunini temmufo ko Ahinime er 2012 ɛere a wɔmaa no so kɔɔ Asɛnnibea a Ɛhwɛ Asɛm a Wɔde Kɔdan Asɛnnibea no. Wɔde Ɔtemmufoɔ Torkornoo tdw gua sɛ ɔnkɔ Ghana Asɛnnibea Kunini no mu wɔ November 2019 ;[ 5] Wɔkaa ntam sɛ ɔbɛdi tumi wɔ 17 December20

Akannifoɔ ho nsɛm[sesa]

ɔtemmufo Torkornoo adi akannifoɔ dwumadi ahodoɔ pii wɔ atemmuo adwuma no mu. Wɔ n’adwuma sɛ E-Justice Boayikuw no dwamtenani mu no, wadi nhyehyɛeɛ a wɔbɛyɛ de ayɛ asɛnnibea ahodo nyinaa a wɔde wɔn ankasa adwuma ayɛ, adetɔ ne kɔmputa so nneɛma ne softwɛɛ a wɔde bedi dwuma wɔ Atemmu Dwumadibea no adwuma mu no anim.

Ɔsan nso asom sɛ Ɔtemmufoɔ a ɔhwɛ adwadie asennibea so firi afe 2013 a ɔde nhyehyɛeɛ a ɛbɛma wɔayɛ nhyiamu ne nhyehyɛeɛ a ɛwɔ Adwadie Asɛnnibea a Wɔde Di Dwuma Boayikuo no anim na ɔyɛɛ dwamtenani. Wayɛ komm ahwɛ sɛ amammerɛ a emu yɛ den a ɛfa adwumayɛ mu mmɔdenbɔ ho wɔ Asɛnnibea Kunini no adwadie mu mpaapaemu mu wɔ ɔman no mu nyinaa atena hɔ denam akannifoɔ nhyehyɛeɛ te sɛ ‘brown bag adesua nhyiam’ ma asɛnnibea no Atemmufo, nhyiam a ɔne adwumayɛfoɔ ne asɛnnibea no akannifoɔ yɛ daa, nkitahodi a ɔne abɔnten so dwumadie adwumayɛfoɔ te sɛ process servers, valuers, auctioneers ne Users Committee a ɛwɔ asɛnnibea no ne nhyehyɛeɛ ho nsɛm tiawa a wɔde bɛma Atemmufoɔ Panyin wɔ nsakraeɛ a ɛhia wɔ adwadie mu atɛntnenee a wɔde ma mu ne afei nso asɛnnibea no adwumayɛ ho ahiadeɛ ho.

Ɔtemmufoɔ Torkornoo na ɔdii anim ma wɔde Business Environment Engineering Project (BEEP) a Department for International Development (DFID) a ɛwɔ United Kingdom de sika boaeɛ no dii dwuma. N’akannifoɔ akwankyerɛ a ɔde maa wɔ saa adwuma no mu no sɔɔ gya na ɛmaa Aguadiɛ ne Nnwuma Dwumadibea no akwankyerɛ wɔ dwumadiefoɔ Boayikuo a wɔde bɛba asoɛeɛ foforɔ a wɔde wɔn ho hyɛɛ BEEP adwuma no mu no ho. BEEP dwumadie no kɔɔ so nyaa nkɔsoɔ a ɛyɛ nnam wɔ Adwumayɛ mu Nneɛma a Atwa Yɛn Ho Ahyia Nsakraeɛ a MOTI reyɛ no mmerɛ akɔ ɔman no mu ahyehyɛdeɛ mu no so nkɛntɛnsoɔ. Ɔsom sɛ Mfiridwuma Adwuma Kuw a Ɛhwɛ ‘Apam a Wɔhyɛ So’ a wɔhyehyɛɛ no ​​sɛ wɔmfa nkyerɛ nsakrae kwan wɔ adwumayɛ ho mmara tebea mu no guamtrani. Nea efii BEEP adwuma no adwuma a wɔyɛe wɔ Atemmufo no mu mu bae ne nsakrae a ɛho hia a wɔbɛyɛ wɔ nsɛm a wɔboaboa ano a Atemmu Asoɛe no de redi dwuma mprempren no sohwɛ ne ne nhwehwɛmu mu, nsakrae a ɛho hia a wɔbɛyɛ wɔ atɛntrenee a wɔde ma no fa a ɛwɔ atemmu ne di akyi no mu, ne nsakraeɛ a ɛbaa ADR a wɔde di dwuma wɔ aguadi mu atɛntrenee a wɔde ma wɔ Ɔmansin ne Asɛnnibea Kunini mu a ɛmaa wɔpenee Asɛnnibea Kunini (Ɔmanfoɔ Asɛnnibea) Nsakraeɛ Mmara 2020, CI 133.

Justice Torkornoo has served as member of the faculty and Governing Board of the Judicial Training Institute, vice chair of the Internship and Clerkship Committee of the Judiciary since 2012, member and chair of the E-Judgment Committee since 2010, member and chair of the Publications and Editorial Committee of the Association of Magistrates and Judges of Ghana since 2006, and member and chair of various ad-hoc committees needed for the smooth administration of the work of the Judicial Service of Ghana. Justice Torkornoo has served as judicial leader in the development and oversight of several reform projects of the Judiciary involving the European Union, USAID, DFID, collaborations with other African countries. She has also been a member of the Law Reform Commission since 2016.

She was part of the seven-member panel that heard the 2020 election petition by John Mahama against The Electoral Commission of Ghana and Nana Akufo-Addo.