Jump to content

Ananta

Ɛfi Wikipedia
Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu
genu valgum
subclass ofknee disorder, valgus deformity Sesa
health specialtymedical genetics Sesa

Ananta (brɔfo kasa mu, Genu valgum) a wɔsan frɛ no "knock-knee," yɛ tebea a ɛma nkotodwe no kyea hwɛ anim ne anim bere a wɔateɛteɛ nan no mu[1][2]. Ananta ka nnompe nhyehyɛe titiriw no, nanso nsɛnnennen a ɛfa asaabo ho nso betumi asɔre, titiriw wɔ mmeae te sɛ Ghana, baabi a akwahosan ho nhyehyɛe a wobenya ne aduannuru ho nneɛma betumi anya nyarewa a abu so ne sɛnea wɔhwɛ so nkɛntɛnso[3].

Ma ɛde ba[sesa]

Wɔ Ghana no, Nnipa a wɔwɔ mfe ahorow mu tumi nya Ananta, nanso ne nkɛntɛnso betumi ada adi kɛse esiane aduannuru a enni nipadua mu, titiriw vitamin D a enni nipadua mu, a ebetumi ama obi anya nnompe mmerɛyɛ (rickets) nti[4].

Aduandi a Ɛnyɛ papa[sesa]

Aduannuru a ɛho hia te sɛ calcium ne vitamin D a wɔmfa nni dwuma yiye no yɛ ade titiriw a etumi ma obi nya Ananta[5][6].

Awosu mu[sesa]

Abusua abakɔsɛm betumi ama obi akɔ tebea yi mu. Nnipa pii wɔ Ghana a wɔyɛ Ananta efisɛ na ebi wɔ wɔn abusuamu[2].

Nyarewa ne Nyaremoawa[sesa]

Tebea horow te sɛ renal osteodystrophy, a ɛne sawa mu yare a enni sabea wɔ abusuabɔ no betumi ama nnompe mu nneɛma a ɛnteɛ a Ananta ka ho aba[7][8].

Sawa mu yareɛ a enni sabea (CKD) betumi de nnompe mu haw te sɛ Ananta aba esiane menera ne nnompe mu yare nti. Wɔ Ghana no, eyi yɛ ade a ɛhaw adwene kɛse. Nneɛma a ɛde ba no bi ne tebea horow te sɛ mogyammoroso ne asikyireyare a ebetumi ama obi anya CKD na sɛ wɔanhwɛ ansa a ɛde asawa ne nnompe mu haw bɛba[7].

Nsɔano[sesa]

Ananta a ɛfa asaabo anaa sawa ho a wɔbɛhwɛ so wɔ Ghana no hwehwɛ akwan horow pii. Aduan pa ho dwumadie ho hia, na ɛtwe adwene si hwɛ a wɔbɛhwɛ sɛ wɔbɛdi nnuane a vitamin D ne calcium mu a ɛfata so. Nea ɛka n'aduruyɛ sohwɛ ho ne tebea horow a ɛhyɛ ase te sɛ CKD, rickets, ne ɔyare mmoawa a wɔbɛhwɛ asa[6][2].

Wɔ tebea horow a emu yɛ den mu no, ebia ɛho behia sɛ wɔyɛ oprehyɛn a wɔde siesie nkotodwe no na ama wɔasan asiesie nkotodwe no. Ɔmanfoɔ akwahosan ho nhyehyɛeɛ dwurobɔ nso ho hia. Botaeɛ no ne sɛ wɔbɛma nkurɔfoɔ ate ase na wɔama akwahosan ho dwumadie a wɔbɛnya no atu mpɔn na ama wɔahu nneɛma a ɛde Ananta ba no ntɛm na wɔadi ho dwuma yie[6].

Beaɛ a menyaa mmoa fii[sesa]

  1. Knock Knees (Genu Valgum) (for Parents) (in English), retrieved 2024-06-20
  2. 2.0 2.1 2.2 Madhish Patel, Ryan Nelson (2024), "Genu Valgum", StatPearls, Treasure Island (FL): StatPearls Publishing, PMID 32644670, retrieved 2024-06-20
  3. jposna (2024-04-20), POGO travel journal: Komfo Anokye Teaching Hospital (KATH) in Kumasi, Ghana
  4. Dr Tomislav Meštrović, MD Ph.D (2010-03-01), Rickets Symptoms (in English), retrieved 2024-06-20
  5. Khrystyne Tschinkel, Rebecca Gowland (2020-11-02), "Knock‐knees: Identifying genu valgum and understanding its relationship to vitamin D deficiency in 18th to 19th century northern England", International Journal of Osteoarchaeology (in English), vol. 30, no. 6, pp. 891–902, doi:10.1002/oa.2919, ISSN 1047-482X, retrieved 2024-06-20
  6. 6.0 6.1 6.2 Knock-knees (genu valgum): Treatment, causes, and exercises (in English), 2017-11-02, retrieved 2024-06-20
  7. 7.0 7.1 OxFORD Academy, 12 Imaging of the skeleton and the joints in CKD, retrieved 2024-06-20
  8. Aniruddh Shah, Muhammad F. Hashmi, Narothama R. Aeddula (2024), "Chronic Kidney Disease-Mineral Bone Disorder (CKD-MBD)", StatPearls, Treasure Island (FL): StatPearls Publishing, PMID 32809577, retrieved 2024-06-20{{citation}}: CS1 maint: multiple names: authors list (link)