Walewale mu nsem

Ɛfi Wikipedia
Walewale
District Capital
Walewale Community Information Center
Walewale Community Information Center
Lua error in Module:Location_map at line 522: Unable to find the specified location map definition: "Module:Location map/data/Ghana" does not exist.
Coordinates: 10°21′N 0°48′W / 10.350°N 0.800°W / 10.350; -0.800
CountryGhana
RegionNorth East Region
DistrictWest Mamprusi District
Elevation
545 ft (166 m)
Population
 (2013)
 • Total
 • Summer (DST)GMT

Nhwɛsoɔ:Https://lrcghana.org/walewale-west-mamprusi-district-in-the-northern-region/

Walewale yɛ kuro bia ɛhyɛ North East Region aseɛ na wɔfrɛ ɔmu kuropɔn kɛseɛ nu Nalerigu Ghana ha. West Mamprusi Municipal assembly t ɛka MMDA nsia a ɛwɔ North East Region no ho. MMDA nsia nu yɛ [ Bunkpurugu Nyankpanduri, Chereponi, East Mamprusi , Mamprugu Moagduri, West Mamprusi, ɛna Yunyoo Nasuan.] ɛfiri nkran ɛkɔ walewale ɛyɛ dɔnhwere nnɔndumienu ntem asana wɔ bɛ duro hɔ.

Ohene Naa-Bohagu Abdullai Sheriga yɛ ohene a ɔda North East Region a ɔti Nalerigu.wɔn si nu ohene fri 2004 bɛsi ndɛ.

Beaeɛ[sesa]

West Mamprusi Municipality no wɔ longitudes 0°35'W ne 1°45'W ne Latitude 9°55'N ne 10°35'N ɛna ɛka 261 ahenkuro ni District a ɛwɔ Ghana. Ɛwɔ asase kɛseɛ nyinaa yɛ 2,596sq km. Ɛne East Mamprusi Municipal ne Gushegu Municipal a ɛwɔ apuei fam no kyɛ; North Gonja Mantam, Savelugu Municipal ne Kumbungu Mantam wɔ anafo fam; Builsa Atifi Mantam, Kassena-Nankana Kuropɔn ne Bolgatanga Kuropɔn (Apuei Fam Mantam) wɔ atifi fam ne atɔe fam, Mamprusi Moagduri Mantam. Ɛda ɔkwan kɛse a efi Bolgatanga kɔ Tamale, wɔ baabi a ɔkwan a ɛkɔ atɔe fam kɔ Nalerigu, Atifi Apuei Mantam a wɔayɛ no foforo no ahenkurow no hyia. ɛfiri Tamale ɛkɔ walewale ɛyɛ 108km a ɛyɛ dɔnhwere baako ntem.

Nnipa dodoɔ[sesa]

Nhwɛsoɔ:Https://en.wikipedia.org/wiki/Walewale

Nnipa dodoɔ a wɔwɔ Municipality no mu sɛdeɛ afe 2021 nnipa dodoɔ ne adan a wɔkan no kyerɛ no yɛ 175,755 a mmarima 85,712 ne mmaa 90,043. [1] Mamprusifo na wɔhyehyɛɛ no . Kasa a Walewalefoɔ ka no kɛseɛ ne Mampruli, a Kassim, Guruni, Moshie di akyire.

Ɔsom ni afahyɛ[sesa]

ɛwɔ Walewale ɔman ni mu nu, Nkramofoɔ na ɛyɛ titiriw anaa ɔmu dɔso wɔ hɔ, nanso achristofoɔ pii aba hɔ nnansa yi ɛfiri sɛ asore bebree ɛwɔ hɔ ɛna nkrofoɔ kɔ hɔ kɔ yɛ aban adwuma. Walewale asɔredan a wosii wɔ 1961 mu wɔ baabi a na asɔredan a na wɔde atɛkyɛ ne nnua ayɛ dedaw no da nsow wɔ Moorfo abantenten a ɛwɔ hɔ no ho. [2] Aduane a Nkramofoɔ ɛdi wɔ hɔ ɛyɛ Tuozafi. Afahyɛ mamprusi foɔ ɛdi ɛyɛ Damba afahyɛ. Afahyɛ yi ɛjina hɔ ma ɔkɔmhyɛni Muhammed awoɔ ni ni de tu. ɔmu san su di afahyɛ a wɔfrɛ nu eid-ul-fitr ni eid-ul-adha. Aduane ahodoɔ a ɛwɔ walewale ebi ni aburoo, adua,nkateɛ,ɛmɛɔ ne deɛ ɛkeka ho.

Sikasɛm[sesa]

Walewale de ne hoahoa ne ho wɔ sikakorabea anan a ɛyɛ gyinapɛn a ɛne; Ghana Commercial Bank, Agricultural Development Bank, Bangmarigu Community Bank ne GN Sikakorabea a mprempren enni hɔ bio. Kuro no wɔ ahɔhodan ahodoɔ bɛyɛ du a ɛyɛ pɛpɛɛpɛ a ahɔhodan abien a nsoromma anum wom a ɛwɔ ɔkwan kɛse a ɛkɔ Bolgatanga, Upper East Regional ahenkurow no ho. Nneɛma ason a wɔde pɛtro gu mu wɔ mpɔtam hɔ, a ɛne, Total Filling Station, Nasona Fuel Station, Zen Fuel Station, Goil Fuel Station, Gabs Filling Station ne Petrosol. Ɛsan nso wɔ pɛtro adwumayɛbea a ɛwɔ Nalerigu kwan no ho. nsrafoɔ bebree efiri mmeaeɛ mmeaeɛ ahodoɔ su ɛbɛ gye wɔn ne ni wɔ hɔ.ɔmu wɔ mmeaeɛ mmeaeɛ ti sɛ Larabanga Nkramodan, Mole aman agopramma, aa obibiara etumi kɔ hɔ ɛkɔ sua adeɛ na ɔmu twitwa mfoni nso.Nhwɛsoɔ:Https://lrcghana.org/walewale-west-mamprusi-district-in-the-northern-region/

Walewale ɛwɔ kasafidie mienu a ɔmu bɔ kasie ɛwɔ su. ɛnu ɛyɛ Eagle FM ne Wale FM a ɛnam mprɛ mprɛ dodoɔ 94.1(MHz), 106.9 (MHz) so a ɛbɔ amanneɛ wɔ Borɔfo ne mpɔtam hɔ kasa mu; Mampruli . Wɔsan nso wɔ radio so dwumadi ahorow a wɔbɔ wɔ Frafra ne mpɔtam hɔ kasa afoforo mu. Kuro no nso yɛ nkuro akɛse a wɔanya Zongo asoeɛ no abɔnten so agoprama a wɔde nsa ayɛ no so mfaso no mu biako. Eyi ma mpɔtam hɔfo fata sɛ wɔyɛ akansi biara wɔ Atifi Apuei Mantam a wɔayɛ no foforo no mu

Nhwɛsoɔ:Https://lrcghana.org/walewale-west-mamprusi-district-in-the-northern-region/Berɛ tenten mu wien bɔberɛ[sesa]

Ewiem Nsakraeɛ

Nhwɛsoɔ:Https://lrcghana.org/walewale-west-mamprusi-district-in-the-northern-region/
Bosome Wiem bɔberɛ
Ɔpɛpɔn Wɔ Walewale, Ghana no, ɔpɛpɔn yɛ awɔw bere mu ɔsram a ɛyɛ hyew titiriw, na sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, wim hyew fi 19.6°C (67.3°F) kosi 36.5°C (97.7°F). Sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, ɔhyew a ɛkɔ soro wɔ January mu no te sɛ nea na ɛte ɔpɛnimma mu no titiriw: 36.5°C (97.7°F), a ɛda so ara yɛ hyew kɛse.
Ɔgyefoɔ Awɔw bere mu ɔsram a etwa to wɔ Walewale, ɔgyefoɔ , yɛ ɔsram foforo a ɛyɛ hyew kɛse a sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, ɔhyew fi 22.3°C (72.1°F) kosi 39.2°C (102.6°F).
Ɔbɛnem ɔbɛnem, ahohuru bere mu ɔsram a edi kan no yɛ hye ani wɔ Walewale, Ghana, na sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, ɔhyew no gu ahorow fi 41°C (105.8°F) kosi 25.9°C (78.6°F). Walewale ɔbɛnem mu nsuo a ɛyɛ nwini bɛyɛ 23%.
Oforisuo oforisuo yɛ ahohuru bere mu ɔsram a ɛyɛ hyew saa ara te sɛ ɔbɛnem , na sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, wim hyew fi 28.5°C (83.3°F) kosi 41°C (105.8°F). Asram abien a ɛhɔ yɛ hyew sen biara, a sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, ɛhɔ yɛ hyew 41°C (105.8°F) ne ɔbɛnem ne Oforisuo. Wɔ Oforisuo mu no, nsuo a ɛyɛ nwini no taa yɛ 33%.
Bɛtumi Bɛtumi yɛ ahohuru bere awiei, ɛyɛ ɔsram foforo a ɛhɔ yɛ hyew kɛse wɔ Walewale, Ghana, a sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, ɔhyew fi 28.5°C (83.3°F) kosi 39.5°C (103.1°F). Sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, ɔhyew a ɛkɔ soro wɔ May mu yɛ 39.5°C (103.1°F) a ɛyɛ hyew, na ne titiriw no, ɛte sɛ nea na ɛte wɔ Oforisuo mu no.
Ayɛwohomumɔ Ayɛwohomumɔ yɛ ɔsram a edi kan wɔ awɔ bere mu, ɛhɔ nso yɛ hyew kɛse, na sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, ɔhyew fi min 26.3°C (79.3°F) kosi max 37.2°C (99°F). Sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, ɔhyew a ɛkɔ soro wɔ Walewale no da so ara yɛ hyew 37.2°C (99°F) wɔ Ayɛwohomumɔmu, na bɛyɛ sɛ Bɛtumi yɛ pɛ.
Kutawonsa Wɔ Walewale, Ghana no, Kutawonsa yɛ awɔ bere mu ɔsram a ɛhɔ yɛ hyew te sɛ Ayɛwohomumɔ, na sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, wim hyew fi 33°C (91.4°F) kosi 24.3°C (75.7°F). Sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, ɔhyew a ɛsen biara wɔ Kutawonsa mu no so tew kakra fi 37.2°C (99°F) a ɛyɛ hyew wɔ Ayɛwohomumɔ mu kosi 33°C (91.4°F) a ɛyɛ hyew.
Ɔsanaa Ɔsanaa yɛ awɔ bere awiei, ɛsan yɛ ɔsram a ɛyɛ hyew a sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, ɔhyew fi 23°C (73.4°F) kosi 30.8°C (87.4°F). Esiane sɛ sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, Ɔsanaa mu hyew yɛ 30.8 °C (87.4 °F) na sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, ɔhyew a ɛba fam yɛ 23 °C (73.4 °F) nti, ɛyɛ ɔsram a awɔ wom sen biara. Wɔhyɛ nkɔm sɛ sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, Ɔsanaa mu hyew bɛyɛ 40°C (104°F).
Ɔbɔ Ɔbɔ, osutɔbere mu ɔsram a edi kan no da so ara yɛ ɔsram a ɛhɔ yɛ hyew wɔ Walewale, Ghana, na ɛtaa yɛ 32.4°C (90.3°F) ne 23.4°C (74.1°F). Wɔ Walewale no, sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, ɔhyew a ɛkɔ soro wɔ Ɔbɔ mu no yɛ 32.4°C (90.3°F) a ɛkɔ so daa, na ɛda so ara yɛ mmeae a osu tɔ na owia bɔ kɛse.
Ahinime Esiane sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, ɔhyew a ɛkɔ soro yɛ 35.6°C (96.1°F) na sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, ɔhyew a ɛba fam yɛ 24.5°C (76.1°F) nti, Ahinime a ɛwɔ Walewale, Ghana, yɛ osutɔbere mu ɔsram a ɛyɛ hyew.
Obubuo Osutɔbere mu ɔsram a etwa to wɔ Walewale ne Obubuo, ɛsan nso yɛ ɔsram a ɛyɛ hyew a sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, ɔhyew fi 37.5°C (99.5°F) kosi 24.1°C (75.4°F).
Ɔpɛnimma Sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, ɔhyew no fi 20.5°C (68.9°F) kosi 36.2°C (97.2°F).
  1. West Mamprusi Municipal, archived from the original on 2013-12-14, retrieved 2023-09-07
  2. Philip Briggs, Bradt Ghana, 2010, p. 392.

Walewale betumi de n’akwahosan adwumayɛbea a mpa bɛboro oha wom a wɔfrɛ no Walewale Municipal Hospital a wɔde ɛhyɛn/kaa abiɛsa ahyɛ mu den no hoahoa ne ho . Kuro no nso wɔ akwahosan adwumayɛbea abien a ɛka Municipal ayaresabea no ho. Saa mmeae yi ne Our Lady of Roccio ayaresabea ne Mandela Healthcare center. Kuro no nso yɛ beae titiriw a Zipline afiri a wɔde di dwuma a wɔmfa nni dwuma a wɔde yɛ aduruyɛ no wɔ. Zipline Medical drone Center mprempren yɛ drone center a ɛyɛ adwuma wɔ Ghana, na wɔayɛ sɛ ɛbɛsom atifi fam mantam anum no nyinaa.