Stephen Kunsu

Ɛfi Wikipedia
Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu

Stephen Kunsu yɛ Ghana amanyɔni ne mmrahyɛbagua a ɛtɔ so nnum ne ason a ɛwɔ Ghana man a ɛtɔ so nnan no muni a ɔgyina Kintampo North ananmu wɔ Brong Ahafo mantam mu wɔ Ghana .

Mfitiase asetra ne nhomasua[sesa]

Wɔwoo Kunsu wɔ 30 September 1949 Ne kurom ne Ahenakrom wɔ Brong Ahafo mantam mu. Ɔfatae sɛ ɔkyerɛkyerɛfo denam ne Ɔkyerɛkyerɛfo Abodin krataa A a otwaa mu wɔ afe 1970 mu.

Adwumafa[sesa]

Na ɔyɛ Kintampo Mantam no Ɔmantam Panyin (1999-2000). Ɔsan nso yɛ Ghana Nhomasua Dwumadibea no kwankyerɛfo boafo ne Ɔmansin sohwɛfo na afei ɔyɛɛ mmrahyɛbaguani fi Ɔpɛpɔn 2005.

Amanyɔsɛm[sesa]

Kunsu yɛ Ɔman Demokrasi mmrahyɛbaguani. Ɔasom wɔ Ghana republic a ɛtɔ so nnan no mmrahyɛbagua a ɛtɔ so nnan, 5 ne 6 mu.

2004 Abatow a Wɔyɛe[sesa]

Wɔdii kan too aba baa mmrahyɛbagua no mu wɔ afe 2004 mu wɔ afe 2004 Ghana amansan abatoɔ mu. Wɔpaw no sɛ ɔmmɛgyina Kintampo North Constituency ananmu wɔ bere a wɔbɔɔ no foforo wɔ afe 2004.[1] Ɔnam saayɛ so gyinaa amansin no ananmu wɔ Ghana republic a ɛtɔ so nnan no mmrahyɛbagua a ɛtɔ so nnan no mu.[1] Wɔde abatoɔ 18,922 na ɛpaw Kunsu wɔ abatoɔ a ɛfata 30,677 a wɔtoeɛ nyinaa mu, a ɛne abatoɔ a ɛfata nyinaa mu 61.70% yɛ pɛ.[1] Wɔpaw no sen Isaac Kwabena Sarkodie Boahin a ofi New Patriotic Party, Kwaku Anane-Gyinde a ɔyɛ ɔmanpanyin a ɔde ne ho, Alhaji Osman Ahmed a ofi Convention People’s Party ne Anthony Mainooh a ofi Democratic People’s Party mu.[1] Eyinom nyaa abatow a ɛfata nyinaa mu 33.00%, 3.30%, 1.10% ne 0.80%.[1] Wɔ saa abatow no mu no, National Democratic Congress dii nkongua 10 wɔ mmrahyɛbagua nkongua 24 a ɛwɔ Brong Ahafo mantam mu no mu. Sɛ yɛka ne nyinaa bom a, kuw no dii nkonim kakraa bi 94 wɔ mmrahyɛbagua nkongua 230 a ɛwɔ ɔman a ɛto so 4 no mmrahyɛbagua a ɛto so 4 no mu.

2008 Abatow no[sesa]

Wɔ afe 2008 mu no, wɔsan paw no sɛ mmrahyɛbaguani ma Kintampo North mantam a ɛwɔ Brong Ahafo mantam mu denam abatoɔ 17,965 a ɔnyaeɛ wɔ abatoɔ 32,887 a ɛfata mu, a ɛne abatoɔ a ɛfata a wɔtoeɛ nyinaa yɛ pɛ.[2] Wɔpaw no sen Awudulai Razak a ofi Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo no mu, Yelebepuori A Rashid a ofi Ɔmanfo Ɔman Nhyiam no mu, Jayem B Francis a ofi Democratic Freedom Party no mu, D. D. Boateng a ofi Convention People’s Party no mu, Huseein Abass ne Jonas Osei Bonsu - a wɔyɛ kandifo baanu a wɔde wɔn ho.[2] Eyinom nyaa abatow a ɛfata a wɔtow no nyinaa mu 41.10%, 0.66%, 0.33%, 0.99% ne 2.29%.[2] Kunsu dii nkonim wɔ National Democratic Congress tekiti so. Ne mansin no yɛɛ mmrahyɛbagua ananmusifo 8 fa wɔ nkongua 24 a National Democratic Congress dii maa Brong Ahafo mantam no nyinaa mu. wɔ mmrahyɛbagua a ɛto so 5 a ɛwɔ republic a ɛto so 4 no mu. Wɔ afe 2008 Ghana amansan abatoɔ mu no, National Democratic Congress dii nkonim dodoɔ no ara a ɛyɛ mmrahyɛbagua ananmusifoɔ 114 wɔ mmrahyɛbagua nkongua 230 mu.

2012 Abatoɔ[sesa]

Wɔpaw Kunsu ne mprɛnsa so sɛ mmrahyɛbaguani sɛ obegyina Kintampo Atifi fam amansin ananmu wɔ Brong Ahafo mantam mu wɔ afe 2012 Ghana amansan abatow no mu.[3] Ɔnam saayɛ so gyinaa amansin no ananmu bio wɔ Ghana republic a ɛtɔ so nnan no mmrahyɛbagua a ɛtɔ so 6 no mu.[3] Wɔde abatow 22,761 na ɛpaw no wɔ abatow a ɛfata a wɔtow nyinaa mu 42,119 mu. Eyi ne abatow a ɛfata a wɔtow no nyinaa mu 54% yɛ pɛ.[4] Wɔpaw no sen Razak Awdulai a ofi Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo no mu, James Kwabena Bomfeh(Jnr) a ofi Convention People’s Party mu, Jonas Osei Bonsu a ofi Progressive People’s Party mu ne Ayimadu Kwadwo Matthew a ofi National Democratic Party mu.[3] Eyinom nyaa abatow a ɛfata nyinaa mu bɛyɛ 41%, 3%, 0.8% ne 0.4%.

Ankorankoro asetra[sesa]

Kunsu aware na ɔwɔ mma baanum. Ɔyɛ Kristoni (Presbyterian).

Nsɛm a wɔde gyinaa so[sesa]

  1. 1.0 1.1 1.2 1.3 1.4 Elections 2004; Ghana's Parliamentary and Presidential Elections. Ghana: Electoral Commission of Ghana; Friedrich Ebert Stiftung. 2005. p. 134.
  2. 2.0 2.1 2.2 Ghana Elections 2008 (PDF). Ghana: Friedrich-Ebert-Stiftung. 2010. p. 71.
  3. 3.0 3.1 3.2 Elections 2012. Ghana: Friedrich Ebert Stiftung. 2015. p. 148. ISBN 978-9988-572-19-8.
  4. Elections 2012. Ghana: Friedrich Ebert Stiftung. 2015. p. 148. ISBN 978-9988-572-19-8.