Simons Addai

Ɛfi Wikipedia
Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu
Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu
Hon.
Simons Addai
Mmrahyɛbadwani ɛwɔ Techiman South
Bere
7 January 2009 – 6 January 2013
ƆmanpanyinJohn Atta Mills
John Mahama
Member of Parliament for Techiman South Constituency
Bere
7 January 2005 – 6 January 2009
ƆmanpanyinJohn Kufuor
Ne ho asɛm
Awo bere14 April 1954 (1954-04-14) (age 70)
Ne manGhanaGhana 
AmanyɔkuoNational Democratic Congress
Mma3
Sukuu a w'akɔUniversity of Cape Coast
N'adwumaEducationist
Politician

Simons Addai yɛ Ghana amanyɔni ne nwomasua ho nimdefoɔ. Na ɔyɛ mmrahyɛbadwani ma Techiman South mantam no firi 7 Ɔbɛnem 2009 kɔsi 6 Ɔbɛnem 2013 wɔ National Democratic Congress tekiti so .

Mfitiase asetra ne nhomasua[sesa]

Wɔwoo Addai wɔ 14 Ɔpɛpɔn 1954. Ɔfiri Krobo-Techiman, Brong Ahafo Mantam a ɛwɔ Ghana. Ɔnyaa ne bachelor’s degree (BEd) wɔ Cape Coast Suapɔn mu wɔ afe 2003.

Adwuma[sesa]

Addai yɛ nhomasua ho ɔbenfo. Ɔne Ghana Education Service yɛɛ adwuma sɛ Principal Superintendent ne ɔkyerɛkyerɛfo wɔ Bamiri LA JSS.

Amanyɔsɛm[sesa]

2004 Abatow a Wɔyɛe[sesa]

Wɔdii kan paw Addai sɛ Ghana Ɔmanpanyin a ɛtɔ so nnan no mmrahyɛbagua a ɛtɔ so nnan a ɛfirii aseɛ firi Ɔpɛpɔn 2005 kɔsii Ɔpɛpɔn 2009 no muni Wɔpaw no sɛ ɔmmɛgyina amansin no ananmu wɔ afe 2004 Ghana amansan abatoɔ no mu. Wɔde abatow 27,803 na ɛpaw no wɔ abatow a wɔtow nyinaa mu 58,160 mu. Eyi ne abatow a ɛfata a wɔtow nyinaa mu 47.80% yɛ pɛ. Wɔpaw no sen Amadu Bermah Suleman a ofi Ɔmanfo Ɔman Nhyiam no mu, Prince Oduro-Mensah a ofi Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo no mu, Joshua Kwame Owusu Brempong a ofi Nhyiam no mu Nnipa Kuw no mu ne Abdel Hamid Baba a ɔyɛ ɔkannifo a ɔde ne ho. Eyinom nyaa abatow 1,775, abatow 24,416, abatow 735 ne abatow 3,431 wɔ abatow a ɛfata a wɔtow no nyinaa mu. Eyinom ne abatow a ɛfata a wɔtow nyinaa mu 3.1%, 42.0%, 1.3% ne 5.9% yɛ pɛ. Wɔpaw Addai wɔ National Democratic Congress tekiti so.[1] Na ne mansin no yɛ mmrahyɛbagua nkongua 10 fa wɔ mmrahyɛbagua nkongua 24 a ne nyinaa yɛ ma Brong Ahafo mantam a ɛwɔ Ghana no mu. Sɛ yɛka ne nyinaa bom a, National Democratic Congress dii nkonim wɔ mmrahyɛbagua ananmusifo kakraa bi 94 mu wɔ nkongua 230 a ɛwɔ mmrahyɛbagua a ɛto so 4 a ɛwɔ Ghana man a ɛto so 4 no mu.

2008 Abatow no[sesa]

Addai yɛ mmrahyɛbadwani ma Techiman South mantam firi 7 Ɔbɛnem 2009 kɔsi 6 Ɔbɛnem 2013 wɔ National Democratic Congress tekiti so . Ɔnam saayɛ so gyinaa amansin no ananmu wɔ Ghana republic a ɛtɔ so nnan no mmrahyɛbagua a ɛtɔ so 5 no mu.[2] Wɔpaw no wɔ afe 2008 Ghana amansan abatow mu. Ɔnyaa abatoɔ 28,586 wɔ abatoɔ 56,478 a ɛfata a wɔtoo wɔ afe 2008 Ghana mmrahyɛbagua abatoɔ mu no mu . Eyi ne abatow a ɛfata a wɔtow nyinaa mu 50.61% yɛ pɛ.[2] Wɔpaw no sen Prince Yaw Donyina a ofi Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo no mu, Amoah David Dumah a ofi People's National Convention, Lale David Den a ofi Democratic Freedom Party no mu ne Daniel Mensah a ofi Convention People's Party no mu . Eyinom nyaa abatow 26,829, abatow 633, abatow 165 ne abatow 265 wɔ abatow a ɛfata a wɔtow nyinaa mu. Eyinom ne 7.50%, 1.12%, 0.29% ne 0.47% yɛ pɛ. Wɔ saa abatoɔ no mu no, National Democratic Congress nyaa dodoɔ no ara mmrahyɛbagua nkongua 114 wɔ nkongua 230 a ɛwɔ mmrahyɛbagua a ɛtɔ so 5 a ɛwɔ Ghana man a ɛtɔ so nnan no mu.[2]

Ankorankoro asetra[sesa]

Addai aware a ɔwɔ mma baasa. Ɔyɛ Kristoni, sɛ yɛbɛka no pɛpɛɛpɛ a, Adventistni.

Nsɛm a wɔde gyinaa so[sesa]

  1. Elections 2004; Ghana's Parliamentary and Presidential Elections. Accra: Electoral Commission of Ghana; Friedrich Ebert Stiftung. 2005. p. 138.
  2. 2.0 2.1 2.2 Ghana Elections 2008. Ghana: Friedrich Ebert Stiftung. 2010. p. 57.