Jump to content

Mole National Park

Ɛfi Wikipedia

 

Mole National Park,ɛyɛ Ghana ɔman mmɔnten so a atra ason no mu biako, ɛyɛ wuram mmoa guankɔbea a ɛsõ sen biara wɔ ɔman no mu . saa park no wɔ Savannah mantam mu wɔ Ghana wɔ savanna ne asubɔnten ho abɔde a nkwa wom so wɔ beae a ɛkorɔn 50 m, a ɔbotan a ano yɛ nnam na ɛtwa hyia park no so atrae no anafo fam hye. Park no yɛ 24 kilomita fi Damongo, ɔma ntam ahenkurow no, 146 km wɔ Tamale, Ɔmantam ahenkurom no anafo fam apuei. Abɔnten so atrae no yɛ 700 kilomita fi Accra ne 430 km fi Kumasi. Wofa Larabanga kurom a ɛbɛn hɔ no mu kɔ abɔnten so atrae no ano . [1] Ɛtrɛw bɛyɛ kilomita 4,577 ahinanan a ɛyɛ Guinea savannah a biribiara nhaw no koraa wɔ Ghana atifi fam. [2] Levi ne Mole Asubɔnten no yɛ nsubɔnten a ɛtra hɔ bere tiaa bi a ɛsen fa abɔnten so, na ɛma ntokuru a wɔnom nkutoo wɔ ɔpɛ bere tenten mu. Ghana beae yi gye bɛboro 10 mm afe biara a osu tɔ. Wɔayɛ nhwehwɛmu bi a wɔde bere tenten ayɛ wɔ Mole National Park de ate nkɛntɛnso a nnipa abɔmmɔfo nya wɔ mmoa a wɔwɔ beae a wɔakora wɔn so no ase.

Abɔnten so atrae no nso yɛ Ghana nsrahwɛfoɔ beaeɛ a wɔanya nkɔsoɔ paa wɔ nsrahwɛfoɔ ahomegyeɛ mu. Saa beae a wɔakora so no wɔ Afrika Atɔe Fam safari ahɔhodan a ɛyɛ fɛ a edi kan a ɛda Mole kwae no mfinimfini. Zaina ɔman no mu ecolodge a ɛkorɔn no de wiase nyinaa ahɔhoyɛ adwuma a ɛyɛ soronko ma.

Abakɔsɛm

[sesa]

Wɔde abɔnten so atra no nsase sii hɔ sɛ wuram mmoa guankɔbea wɔ 1958 mu. Wɔ 1971 mu no, wotuu nnipa kakraa bi a wɔwɔ mpɔtam hɔ no kɔɔ baabi foforo na wɔkyerɛɛ nsase no sɛ ɔman no mmɔnten so atra. Abɔnten so atrae no nhuu nkɔso kɛse sɛ beae a nsrahwɛfo kɔ fi bere a wɔhyehyɛɛ no mfiase no. Wɔnnya sika pii mma Mole Ɔman mmɔnten so atrae sɛ beae a wɔbɔ ho ban na ɔman ne amanaman ntam dadwen wɔ hɔ wɔ abɔmmɔ ne sɛnea ɛbɛkɔ so atra hɔ daa wɔ abɔnten so atrae no mu, nanso ahobammɔ a wɔbɔ ma antelope ahorow a ɛho hia a wɔte hɔ no anya nkɔso fi bere a wɔde sii hɔ mfiase no sɛ beae a wɔkora mmoa so no.

Efi bere a wɔsan de nnipa fii mpɔtam hɔ kɔtraa hɔ no, abɔnten so atrae no abɛyɛ beae a ɛho hia a nyansahufo sua ade. Eyi ama wɔatumi ayɛ nhwehwɛmu ahorow bi a wɔde bere tenten ayɛ, titiriw, wɔ mmeae a wɔanhaw wɔn ho kɛse bere a wɔde toto mmeae a ɛte saa ara a ɛwɔ Afrika Atɔe Fam a ɛwɔ equatorial a nnipa dɔɔso wɔ hɔ no ho. Sɛ nhwɛso no, nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ asono 800 a wɔte hɔ ho no kyerɛ sɛ ɛsono sɛnea asono sɛe nnua akɛse. Wɔ Mole no, asono wɔ su kɛse sɛ wobepira mmoa ahorow a ɛho hia wɔ sikasɛm mu te sɛ Burkea africana, nnua a ɛyɛ den a ɛho hia wɔ mmeae a osu tɔ na owia bɔ kɛse, ne Butyrospermum paradoxum, a ɛyɛ shea bɔta fibea, kɛse wɔ Terminalia spp.

Nnansa yi, ɛwoɔ a wɔde nhwiren ayɛ wɔ Molé Ɔman Kwae mu no abɛyɛ ɔmantam no mu ayɛ adwadi a edi kan a wɔde di dwa wɔ ɔkwan a ɛfata so. Wɔ baabi a ɛbɛn hɔ no, akuraa asefo de atetesɛm akwan a ɛnyɛ nea wɔde hyɛ mu na twa ɛwoɔ no, na wɔne adwumakuw bi a ɛwɔ Utah ayɛ biako atɔn ɛwoɔ no sɛ akwahosan ne yiyedi a wɔde ma wɔ U.S. Ashanti Ɔhene Nana Kwasi Agyemang, a ɔwɔ anidaso sɛ ɔbɛsan akanyan mpɔtam hɔfo anigye wɔ ɛwoɔ no ho na awiei koraa no wɔde akɔ aman afoforo so wɔ Afrika no na ɔne wɔn hyehyɛɛ dwumadi no.

Nnua a wɔfrɛ no Flora

[sesa]
Burkea africana yɛ Legume Abusua no muni a abu so wɔ Tropical Africa nyinaa a Ghana Mole National Park ka ho

Nnua ahorow a ɛwɔ abɔnten so no bi ne Burkea africana, Isoberlinia doka, ne Terminalia macroptera . Savanna sare no sua kakra wɔ ahorow ahorow mu nanso nea wonim no bi ne spikesedge, Kyllinga echinata, Aneilema, Aneilema setiferum var. pallidiciliatum, ne Asclepiadaceae abusua ketewa no mufo baanu a wɔte hɔ, bobe Gongronema obscurum, ne geophyte a wotumi di, Raphionacme vignei .

  1. Bochummen, K.M. (1998). "Antidesma cruciforme". IUCN Red List of Threatened Species. 1998: e.T31467A9630875. doi:10.2305/IUCN.UK.1998.RLTS.T31467A9630875.en. Retrieved 15 November 2021.
  2. ''Mole National Park, Northen Ghana". Mole National Park. Retrieved 2023-08-02.
  1. Mfomsoɔ wɔ beaɛ hɔ:Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named Bradt-Ghana
  2. Mfomsoɔ wɔ beaɛ hɔ:Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named Mole National Park, Northen Ghana
  • Diospyros mespiliformis a ɛwɔ nipadua no mu
  • Feretia a ɛyɛ apodanthera a wɔfrɛ no apodanthera
  • Flueggea virosa a ɛyɛ ɔyare mmoawa
  • Tinnsea mmoawa a wɔsɛe nnɔbae.
  • Urginea spp.

Fauna

[sesa]
Wiase Dedaw mu bonsu abu so wɔ abɔnten so

Mmoa a wɔnom nufu bɛboro 93 na ɛwɔ abɔnten so atrae hɔ, na mmoa akɛse a wɔnom nufusu yɛ ɔsono, asukɔnkɔn, anantwinini, ne akraman ka ho. Wobu abɔnten so atrae no sɛ Afrikafo beae titiriw a wɔkora antelope ahorow a kob, defassa waterbuck, roan, hartebeest, oribi, bushbuck, ne duikers abien, red duiker ne yellow-backed duiker ka ho. [1] [2] Ngodua akraman, colobus nnoe tuntum ne fitaa, vervet a ɛyɛ ahabammono, ne patas nnoe ne nnoi ahorow a wonim sɛ wɔte abɔnten so. [1] Wɔ mmoa a wɔwea fam ahorow 33 a wonim wɔn mu no, wohu akokɔsrade a wɔn hwene yɛ tratraa ne wɔn a wɔyɛ nketewa wɔ abɔnten so. [1] [2] Asono, gyata ne asono a wohu no yɛ soronko, nanso bere bi na saa mmoa a wodi nam yi abu so wɔ abɔnten so. [2] Nnomaa ahorow 344 a wɔakyerɛw wɔn din no bi ne ɔko mu ɔkɔre, akɔre a wɔn ti yɛ fitaa ne wɔn a wɔyɛ nnuadewa, akɔre a wɔn ano yɛ atenae, akɔre, akɔre, Abyssinia roller, violet turaco, shrikes ahorow ne ntɛtea a wodi ntɛtea a ne menewa yɛ kɔkɔɔ . [3]

Mole National Park, te sɛ Ghana mmoa a wɔkora wɔn so afoforo no, nni sika a wɔde besiw mmoa a wɔkyere wɔn we no ano yiye . Ne nyinaa mu no, mmoa a wɔhwɛ mmoa so a wɔyɛ adwumaden na wwɛn mmoa a wɔte hɔ wɔ abɔnten so no, na abɔmmɔfo no wɔ asiane mu ankasa sɛ wɔbɛkyere wɔn. Abɔmmɔfo taa tra mfe 50 mu km a ɛwɔ abɔnten so atrae no hye so. Saa kwan a ɛda ntam yi yɛ 50 km ne kwan tenten a wɔbɔɔ amanneɛ sɛ na abɔmmɔfo wɔ ɔpɛ sɛ wɔde mmoa a wɔkyere wɔn sie bɛtu kwan. [4] Woyii nnipa nkae a wɔwɔ abɔnten so atrae hɔ no fii hɔ wɔ 1961 mu, na ɛmaa nnipa a wɔkyere mmoa no nyinaa traa beae a wɔakora so no akyi, a ɛkyerɛ sɛ mmoa a wɔnom nufusu a wɔwɔ abɔnten so atrae no anoano no nya abɔmmɔ so nkɛntɛnso kɛse sen wɔn a wɔte mu no.

Nsrahwɛ

[sesa]

Bere a wɔyɛɛ akwan a ɛkɔ abɔnten so atrae no mu nkɔso akyi no, nnipa dodow a wɔbaa abɔnten so atrae hɔ no kɔɔ soro fi 14,600 wɔ afe 2014 mu koduu 17,800 wɔ afe 2015 mu. Ɛgyina afe no so no, nsrahwɛfoɔ bɛyɛ 20-40% yɛ ahɔhoɔ. Farouk Umaru Dubiure, Park Manager no ka sɛ, “ɛwom sɛ yɛn nsa kaa nsrahwɛfoɔ bebree de, nanso sika a wɔnyaeɛ no sua koraa ɛfiri sɛ nsrahwɛfoɔ no mu ɔha mu nkyekyɛmu aduɔson yɛ Ghanafoɔ sukuufoɔ a wɔtu kwan kakraa bi de kɔsra abɔnten so atraeɛ no. Saa sukuufo yi nso kɔsra mmoa Yɛmmea no da koro no ara na wɔsan ba, sɛ wɔde toto ahɔho a wɔde nna pii hwɛ mmoa Yɛmmea no yiye no ho a.”

Wɔde asodi too ɔkwan foforo no so nso sɛ ɛma ɛyɛ mmerɛw sɛ wobetwa rosewood nnua a mmara mma ho kwan a ɛkɔ China.

Nsrahwɛfo afoforo a ɛtwetwe adwene wɔ Mole mpɔtam hɔ ne Bui National Park, Paga Crocodile Pond, Larabanga Mosque, Cathedral Basilica of Our Lady of the Seven Sorrows ne afoforo.

Hwɛ nso

[sesa]

Nsɛm a wɔde gyinaa so

[sesa]
  1. 1.0 1.1 1.2 Mfomsoɔ wɔ beaɛ hɔ:Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named Riley
  2. 2.0 2.1 2.2 Mfomsoɔ wɔ beaɛ hɔ:Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named Brodowsky
  3. Mfomsoɔ wɔ beaɛ hɔ:Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named Bradt-Ghana
  4. Mfomsoɔ wɔ beaɛ hɔ:Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named Brashares2001
  1. Briggs, Philip J. (2007). Ghana, 4th (Bradt Travel Guide). Bradt Travel Guides. ISBN 978-1-84162-205-7.
  2. "Mole National Park, Northen Ghana". Mole National Park. Retrieved 2023-08-02.
  3. ''Visit Ghana - Mole National Park". Visit Ghana. Retrieved 2024-06-27.
  4. ''Visit Ghana - Savanna Region". Visit Ghana. Retrieved 2023-03-11.
  5. Bowell, R. T.; R. K. Ansah (1993). "Trace Element Budget in an African Savannah Ecosystem". Biogeochemistry. 20 (2): 103–126. doi:10.1007/BF00004137. S2CID 97181325.
  6. Brashares, Justin S.; Peter Arcese, Moses K. Sam (2001). "Human demography and reserve size predict wildlife extinction in West Africa". Proceedings of the Royal Society B. 268 (1484): 2473–2478. doi:10.1098/rspb.2001.1815. PMC 1088902. PMID 11747566.
  7. East, R. (Rod); IUCN/SSC Antelope Specialist Group. (1999). African Antelope Database 1999. Gland, Switzerland: IUCN Species Survival Commission. ISBN 2-8317-0477-4.
  8. Stuart, S. N.; Adams, Richard J.; Jenkins, Martin (1990). Biodiversity in Sub-Saharan Africa and its Islands : Conservation, Management, and Sustainable Use (Occasional Papers of the IUCN Species Survival Commission. Gland, Switzerland: IUCN. ISBN 2-8317-0021-3.S
  9. Sackey, I; WHG Hale (2008). "The Impact of Elephants on the Woody Vegetation of Mole National Park, Ghana". Journal of the Ghana Science Association. 10 (2): 28–38. doi:10.4314/jgsa.v10i2.18038.
  10. ''Who We Are - Aseda Raw Honey". Aseda Raw Honey. Retrieved 2016-02-29.
  11. McCord, Keith (7 October 2012). "Utah company's honey business changes lives in Africa". DeseretNews.com. Retrieved 2016-02-29.
  12. Made In Ghana, Sold In U.S.A: Honey Co-Op Provides Jobs In Africa". AFKInsider. 18 October 2013. Retrieved 2016-02-29.
  13. ''Mole National Park - UNESCO World Heritage Centre".
  14. Sobey, Douglas G. (1978). "Anogeissus Groves on Abandoned Village Sites in the Mole National Park, Ghana". Biotropica. 10 (2): 87–99. doi:10.2307/2388011. JSTOR 2388011.
  15. Benzie, John A. H. (1986). "The Distribution, Abundance, and the Effects of Fire on Mound Building Termites (Trinervitermes and Cubitermes spp., Isoptera: Termitidae) in Northern Guinea Savanna West Africa". Oecologia. 70 (4): 559–567. doi:10.1007/BF00379904. PMID 28311499. S2CID 2597491.
  16. Riley, William; Riley, Laura (2005). Nature's strongholds: the world's great wildlife reserves. Princeton, N.J: Princeton University Press. ISBN 0-691-12219-9.
  17. Pamela K. Brodowsky and the National Wildlife Federation (2009). Destination Wildlife : An International Site-By-Site Guide to the Best Places to Experience Endangered, Rare, and Fascinating Animals and Their Habitat. New York: Penguin. ISBN 978-0-399-53486-7.
  18. East, R. (Rod); Mallon, D. P. (David P.); Kingswood, Steven Charles (1989). Antelopes : global survey and regional action plan. Gland, Switzerland: International Union for Conservation of Nature and Natural Resources. ISBN 2-8317-0016-7. compiled by R. East.
  19. Brashares, Justin S.; Moses K. Sam (2005). "How much is enough? Estimating the minimum sampling required for effective monitoring of African reserves". Biodiversity and Conservation. 14 (11): 2709–2722. doi:10.1007/s10531-005-8404-z. S2CID 8392674.
  20. ''Photographs of Mole National Park, April 2016". Independent Travellers. independent-travellers.com. Retrieved July 14, 2017.
  21. ''Mole Park attracts more tourists". 20 January 2016.
  22. ''How China's Appetite for Rosewood Fuels Illegal Logging in Ghana". 17 December 2022.

Abɔnten so nkitahodi ahorow

[sesa]