Meri Nana-Ama Danquah

Ɛfi Wikipedia
Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu

Meri Nana-Ama Danquah (wɔwoo no 13 September 1967) yɛ Ghana-Amerikani ɔkyerɛwfo, samufo, nsɛm ho amanneɛbɔfo ne baguam ɔkasafo, a ne din wɔ awo mu ne Mildred Mary Nana-Ama Boakyewaa Brobby .[1] Wonim no yiye wɔ ne 1998 nkae nhoma Willow Weep for Me: A Black Woman’s Journey Through Depression . N'asɛm tiawa "Bere a Ɔbarima Dɔ Ɔbaa" no, wɔpaw no tiawa maa 2022 AKO Caine Nkonimdi a ɛfa Afrika Akyerɛw ho .

Nkwa[sesa]

Wɔwoo Danquah wɔ Accra, Ghana, na ne maame ne Josephine Nana Korantemaa Danquah ne Norbert Duke Brobby. Ne maame nana ne Ɔbenfo J. B. Danquah, ɔkyerɛwfo ne Ghana amammui mu nipa a wagye din, na na ɔyɛ odiyifo Paul Danquah, a wakyerɛw ne ho asɛm wɔ The Washington Post mu no wɔfase.[2]

Danquah tu kɔɔ United States bere a na wadi mfe asia no ne ne maame a na otu kɔɔ hɔ mfe abiɛsa a atwam ni kɔtena Howard Sukuupɔn .[1] N’awofo gyaee aware mfe asia akyi, na wɔtetew mu bere a Danquah dii mfe 11.[1] Bere a na ɔkɔ Foxcroft, sukuu a mmeawa nyinaa te mu a ɛwɔ Middleburg, Virginia, no, Danquah sii gyinae sɛ ɔbɛsesa ne din afi Mildred Brobby ayɛ no Meri Danquah.[1] : 1 . 130 na ɛwɔ hɔ Bere a ogyaee Maryland Sukuupɔn no, awiei koraa no otu kɔɔ Los Angeles bere a na wadi mfe 20.[1] : 27. Ɔde ne nsa kyerɛɛ ne so 

Danquah woo ne babaa wɔ afe 1991 mu,[1] : 39. Ɔde ne nsa kyerɛɛ ne so na wɔne Danquah adamfo abarimaa a na ɔwɔ hɔ saa bere no ne ne babea no agya tenaa. Bere a ɔde ahyɛde a ɛbɛma ne babea no papa agyina ofie basabasayɛ so akɔdan no akyi no,[1] : 41. Ɔde ne nsa kyerɛɛ ne so Danquah ne ne babea san tu kɔɔ Washington DC, faako a na n’awofo ne ne nuabea da so ara te no. Bere a na ɔwɔ DC no, Danquah hui sɛ ɔwɔ adwenemhaw a ɛwɔ ayaresabea, yare a ɛbɛyɛ nea obegyina so ayɛ ne nkae nhoma Willow Weep for Me: A Black Woman’s Journey Through Depression, a wotintimii wɔ 1998 mu ma ɛkamfoo no kɛse. Wotintim nhoma no mu nsɛm bi wɔ nhoma a wɔaboaboa ano a wɔato din Out of Her Mind: Women Writing on Madness .[3] Ɔman Adwene ne Nkate Ho Akwahosan Fekuw no paw Danquah sɛ wɔn Campaign on Clinical Depression, a nhyehyɛe a wɔde sii Afrikafo-Amerikafo mmea so titiriw no kasamafo.[4][5]

Wɔ afe 1999 mu no, Danquah nyaa ne Master of Fine Arts abodin krataa wɔ Adebɔ Akyerɛw ne Nkyerɛwee mu, na ɔde n’adwene sii Adebɔ a Ɛnyɛ Ayɛsɛm so, fii Bennington College, ɛmfa ho sɛ wanwie abodin krataa a edi kan da. Wakyerɛ ade wɔ Ghana Suapɔn mu, wɔ Otis College of Art and Design, ne Antioch College MFA nhyehyɛe mu, na wɔhwehwɛ no sɛ ɔkasafo ne ɔkyerɛkyerɛfo.

Ɔsan nso asiesie mmea nkyerɛwee a wɔaboaboa ano, a Shaking the Tree: A Collection of New Fiction and Memoir by Black Women (2003) ka ho, a Maya Angelou kaa ho asɛm wɔ asɛm bi a ɔkae wɔ anim asɛm bi mu sɛ: "Ms. Danquah awosow nhoma dua bi ampa." Aduaba a ɛhwee ase no bɛma akenkanfo aduan akyɛ. . . ." [6]

Wɔ afe 2011 mu no, Danquah de too gua sɛ ɔreyɛ ayɛsɛm bi. Ɔakyerɛw nsɛm ne nsɛm a wɔakyerɛw wɔ nhoma ahorow a The Washington Post, The Village Voice, The Los Angeles Times, Allure, Essence, The Africa Report ne The Daily Graphic ka ho mu . Ɔyɛ Afrikafo nhoma ne amammerɛ ho samufo panyin wɔ Los Angeles Review of Books .[2]

Ɔyɛ obi a ɔboaa 2019 nhoma a wɔaboaboa ano New Daughters of Africa, a Margaret Busby na ɔhyehyɛɛ no, a ɔde nkae nhoma "Saying Goodbye to Mary Danquah".

Wɔ June 2022 mu no, wɔde n'asɛm "When a Man Loves a Woman", a mfiase no wotintimii wɔ Accra Noir, no too gua wɔ Caine Prize for African Writing, no din tiawa mu na Doreen Baingana kaa ho asɛm wɔ Brittle Paper mu sɛ "ɛyɛ anigye." asiane, abotɔyam ne ahintasɛm a ɛwɔ ɔdɔ mu ho adesua".

Nhoma ahorow a wɔahyehyɛ[sesa]

Sɛ ɔkyerɛwfo no[sesa]

Willow Su Ma Me: Ɔbea Abibifo Akwantu a Ɔfa Adwenemhaw Mu, W. W. Norton & Company, 1998, 1998.

Sɛ́ samufo no[sesa]

  • Dua no Wosow: Ayɛsɛm ne Nkaesɛm Foforo a Wɔaboaboa Ano a Mmea Abibifo kyerɛwee, W. W. Norton, 2003, 2003.
  • Nipadua Tuntum no, Nsɛm Ason Press, 2009, 2009.
  • Amerikani a Wɔbɛyɛ: Ankorankoro Nsɛm a Awo Ntoatoaso a Edi Kan Mmea Atubrafo Kyerɛw, Hyperion Books, 2000, 2000.
  • Amerikani Ɔbaa: Ankorankoro Nkyerɛwee a Awo Ntoatoaso a Edi Kan Mmea Atubrafo kyerɛwee (Expanded Second Edition), Seven Stories Press, 2012, 2012.
  • Accra Noir, Akashic Nwoma, 2020, 2020.

Nsɛm a wɔakyerɛw ne nsɛm a wɔapaw[sesa]

Hwɛ nso[sesa]

Nsɛm a wɔde gyinaa so[sesa]

  1. 1.0 1.1 1.2 1.3 1.4 1.5 1.6 Danquah, Meri Nana-Ama (1998). Willow Weep for Me: A Black Woman's Journey Through Depression (First ed.). W.W. Norton & Co. p. 103. ISBN 9780393045673.
  2. 2.0 2.1 Nana-Ama Danquah, "Actor. Lawyer. Lover of the arts. Her uncle defied category", The Washington Post, 2 June 2016.
  3. Shannonhouse, Rebecca (2000). Out of Her Mind: Women Writing on Madness (First ed.). The Modern Library. pp. 151–155. ISBN 9780679603306.
  4. "NMHA Depression Campaign Aimed at African Americans", Psychiatric News.
  5. "Author Meri Nana-Ama Danquah to Discuss Mental Health and Memoir as a Healing Practice on Feb. 12", Pomona College, 27 January 2015.
  6. "Shaking the Tree: A Collection of New Fiction and Memoir by Black Women". Edited by Meri Nana-Ama Danquah, ChickenBones: A Journal.
  7. "When A Man Loves A Woman". Accra Noir (PDF). Retrieved 11 June 2022.