Lawrence Rosario Abavana

Ɛfi Wikipedia
Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu
Lawrence Rosario Abavana
File:Lawrence Rosario Abavana, a Ghanaian politician.jpg
Member of the Ghana Parliament
for Navrongo
Bere
1965–1966
OdikanfoNew
AnanmusiniJoseph Evarisi Seyire
Member of the Ghana Parliament
for Kassena-Nankana South
Bere
1951–1965
OdikanfoNew
AnanmusiniConstituency abolished
Minister for Mines and Mineral Resources
Bere
February 1965 – June 1965
ƆmanpanyinDr. Kwame Nkrumah

Minister for Interior
Bere
May 1964 – February 1965
ƆmanpanyinDr. Kwame Nkrumah
OdikanfoKwaku Boateng
Bere
June 1965 – February 1966
ƆmanpanyinDr. Kwame Nkrumah
AnanmusiniJohn Willie Kofi Harlley
Minister for Information and Broadcasting
Bere
September 1962 – October 1963
ƆmanpanyinDr. Kwame Nkrumah
Minister for Trade
Bere
May 1961 – August 1961
ƆmanpanyinDr. Kwame Nkrumah
OdikanfoFerdinand Koblavi Dra Goka
AnanmusiniFerdinand Koblavi Dra Goka (ministry was merged with the Ministry of Finance)

Minister for Health
Bere
July 1960 – May 1961
ƆmanpanyinDr. Kwame Nkrumah
AnanmusiniKomla Agbeli Gbedemah
Bere
October 1963 – January 1964
ƆmanpanyinDr. Kwame Nkrumah
Commissioner of Northern Ghana
Bere
4 November 1957 – July 1960
ƆmanpanyinDr. Kwame Nkrumah

Minister for Agriculture
Bere
1957 – 4 November 1957
ƆmanpanyinDr. Kwame Nkrumah
Bere
October 1961 – September 1962
ƆmanpanyinDr. Kwame Nkrumah
OdikanfoKojo Botsio
AnanmusiniKrobo Edusei
Ne ho asɛm
Awo bere1920
Navrongo, Gold Coast
Owu bere2004
CitizenshipGhanaian
Sukuu a w'akɔAchimota College

Lawrence Rosario Abavana (1920 kosii May da ɛtɔ so 29, afe 2004) Wɔ woo Lawrence wɔ Navrongo. ɔhyɛɛ sukuu ase wɔ Roman Catholic School a ɛwɔ Navorongo. ɔtoaa so kɔɔ Achimota College konyaa ntetee sɛ ɔkyerɛkyerɛni.

Ne mmɔfrase ne Nhomasua[sesa]

Wɔpaw no sɛ mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Kassena-Kananka Atɔe wɔ afe 1951 mu wɔ amanyɔkuo Conventions Peoples (CPP) Party din mu, wɔpaw no soafo abediakyire a ɔhwɛ nkitahodie ne nnwuma so wɔ saa afe no ara mu. Wɔ afe 1954 mu no, odii nkunim wɔ J .E Seyire a ogyinae wɔ amanyɔkuo Northen Peoples Party din mu no so  kuraa ne tumi no

Amanyɔsɛm[sesa]

Wɔpaw no sɛ mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Kassena-Kananka Atɔe wɔ afe 1951 mu wɔ amanyɔkuo Conventions Peoples (CPP) Party din mu, wɔpaw no soafo abediakyire a ɔhwɛ nkitahodie ne nnwuma so wɔ saa afe no ara mu. Wɔ afe 1954 mu no, odii nkunim wɔ J .E Seyire a ogyinae wɔ amanyɔkuo Northen Peoples Party din mu no so  kuraa ne tumi no mu bre a  onyaa mma no 5,795 na n’akansifoo no nyaa 3,344. ɔbɛyɛɛ Soafo abediakyire a ɔhwɛ kuayɔ so wɔ saa afe no ara mu. Wɔ afe 1956 mu no, wɔpaw no sɛ soafo a onni asoe. Wɔ afe akyi no, womaa no asoe-Kuayo. Sɛ soafo a ɔhwɛ kuayɔ so no, odii Ghana ananmusifo anim kɔɔ kookoo a Nyiamu a ɛekɔɔ so wɔ September afe 1957. Wɔ November da a ɛtɔ so 4, afe 1957 mu no, wɔpaw no sɛ Soafo a ɔhwɛ Ghana Atifi. (Na Atifi fam mantam mu, atifi –atɔe ne Atifi-apue nyinaa ka ho) na wɔ July afe 1960 mu no, wɔpaw no sɛ Soafo a ɔhwɛ akwahosan so.  Wɔ afe 1 mu no, wɔpaw no sɛ Soafo a ɔhwe dwadie so, na se soafo a ɔhwɛ dwadie so no, odii Ghana ananmusifo ani kɔɔ Dahomey wɔ August, afe 1961.  Wɔpaw no sɛ Soafo a ɔhwɛ kwayɔ so ne mprenu soɔ wɔ October, saa afe no mu, na wɔ September afe 1962 mu no, wɔpaw no sɛ soafo a ɔhwɛ nkitahodie so. Sɛ, soafo a ɔhwɛ nkitahodie so no, odii Ghana ananmusifo anim kɔɔ nyiamu a Commonwealth Nations nktihodie asoafo yee wɔ London, afe 1963. ɔsoom sɛ soafo a ɔhwɛ nkitahodie so ne mprenu soɔ firi afe October afe 1963 kosii Januray afe 1964 mu.  Se Soafoa ɔhwe Akwahosan so no, odii Ghana ananmusifo anim kɔɔ nyhiamu bi a wɔyɛ faa akwahosan ne ahonidie a ɛkɔɔ so wɔ Alexandria, United Arab Republic (UAR) wɔ January, afe 1964 mu. ɔsan nso dii ananmusifo anim wɔ March afe 1964 mu kɔɔ nhyiamu a wɔyɛe ɛne Wiase Akwahosan Nyhiamu wɔ Geneva.  Wɔ afe 1964 mu no, wɔpaw no sɛ soafo a ɔhwɛ afisɛm so , wɔ afe 1965 mu no, wɔpaw no sɛ Soafo a ɔhwɛ fagudee nnwuma so.. Wɔ June da a etɔ so 11, afe 1965 mu no, wɔsan paw no biom se soafo a ɔhwe Afisem so. ɔsoom wɔ saa asoe yi kosii se wotuu Nkruma aban no gui wɔ afe 1966. Wɔpaw no ɔmanfutufo wɔ Ghana adehyeman a etɔ so 3 no firi 1979 kosii afe 1981.

N'asetena mu[sesa]

Nneɛma a n’anegye ho ne Tennis. Wɔpaw no sɛ kandifo wɔ kuo bi ɛde Retired Catholic Workers Association firi afe 1992 kosii se owui.

Owuo[sesa]

Owui bre a w’adi mfie 84 wɔ May da a ɛtɔ so 29, afe 2004 mu. Wosiee no July da a ɛtɔ so 3, afe 2004 mu..

Nkekaho[sesa]