George Yaw Gyan-Baffuor

Ɛfi Wikipedia
Onionyamfoɔ
George Gyan-Baffour
MP
Mmrahyɛbadwani ma Wenchi Abatoɔ Mpasua so
Bere
Ɔpɛpɔn 7, 2017 – Ɔpɛpɔn 6, 2021
ƆmanpanyinNana Akufo-Addo
Bere
Ɔpɛpɔn 7, 2013 – Ɔpɛpɔn 6, 2017
ƆmanpanyinJohn Mahama
Bere
Ɔpɛpɔn 7, 2009 – Ɔpɛpɔn 6, 2013
ƆmanpanyinJohn Atta Mills
John Mahama
Bere
Ɔpɛpɔn 7, 2005 – Ɔpɛpɔn 6, 2009
ƆmanpanyinJohn Kufuor
Ne ho asɛm
Awo bere
George Yaw Gyan-Baffour

Nhwɛsoɔ:Awoda ne ne mfeɛ
Ne manGhanaianGhana 
AmanyɔkuoNew Patriotic Party
Mma7
Sukuu a w'akɔ
N'adwumaEconomist
Banker
Insurer
CommitteesSpecial Budget Committee; Trade Industry and Tourism Committee; Standing Orders Committee

George Yaw Gyan-Baffour (wɔwoo no 27 Oforisuo 1951)[1][2] yɛ Ghana nkɔsoɔ sikasɛm ho ɔbenfoɔ ne amammuifoɔ. Ɔyɛ kan Mmarahyɛ Bagua no muni a ɔgyinaa Wenchi mantam ananmu firi afe 2005 kɔsi afe 2021. Ɔyɛ ɔbenfoɔ wɔ Howard Suapɔn a ɛwɔ Washington, D.C., firi afe 1993 kɔsi afe 2001. Ɔyɛ New Patriotic Party no muni ne kan Minister of Planning wɔ Ghana.[2]

Mfitiase asetra ne nwomasua[sesa]

Wɔwoo Gyan-Baffour wɔ Wenchi wɔ Brong Ahafo Mantam mu wɔ Ghana.[2] Ɔkɔɔ Ghana Suapɔn mu baabi a ɔnyaa Bachelor of Arts abodin krataa wɔ sikasɛm mu. Ɔkɔɔ Helsinki Sikasɛm Sukuu a ɛwɔ Finland baabi a onyaa Diploma wɔ Sikasɛm mu. Akyiri yi onyaa ne master’s degree ne Doctor of Philosophy abodin krataa bere a ɔde ne din kɔhyɛɛ Wisconsin Sukuupɔn mu, Madison.[3] Ɔsan nso wɔ post-doctoral diploma wɔ Harvard Suapɔn mu.[4]

Adwumayɛ asetra[sesa]

George Gyan-Baffour yɛ adwumayɛfoɔ ho ɔbenfoɔ wɔ Howard Suapɔn mu firi afe 1993 kɔsi afe 2001.[4] Bere a New Patriotic Party dii nkonim wɔ abatow mu wɔ Ghana amansan abatow mu wɔ afe 2000 mu no, ɔsan kɔɔ Ghana na Ɔmanpanyin John Kufour paw no sɛ Ɔman Nkɔso Nhyehyɛe Bagua no sohwɛfo panyin wɔ afe 2002 mu.[3][3] Saa bere yi mu na ɔde nhyehyɛe a edi kan a wɔde bɛhwɛ ɔman no nkɔso ntɛmntɛm so na wɔasusuw ho sii hɔ. Ɔhwɛɛ Ghana Sikasɛm ne Asetena mu Nkɔsoɔ Ho Nhyehyɛeɛ a Wɔayɛ no Bom no so.[1]

Amanyɔsɛm[sesa]

Ogyaee dibea no wɔ afe 2004 mu sɛnea ɛbɛyɛ a obetumi adi n’amammui mu atirimpɔw ahorow akyi. Saa afe no, ɔde New Patriotic Party no tekiti sii akan wɔ Wenchi mantam mmarahyɛ bagua abatow no mu. Ɔdii nkonim wɔ abatoɔ no mu na ɔkɔɔ so dii nkonim wɔ abatoɔ mmiɛnsa a ɛdi akyire no mu wɔ afe 2008, 2012 ne 2016. Ɔmampanyin Kufour paw no sɛ Ɔsoafoɔ Abadiakyiri a ɔhwɛ Sikasɛm ne Sikasɛm Nhyehyɛeɛ so firi Oforisuo 2005 kɔsi December 2008.[1]

Wɔ afe 2015 mu no, ɔsɔre tiaa Mahama aban no nhyehyɛeɛ a ɛne sɛ wɔbɛhwehwɛ aban mmoa afiri Amanaman Ntam Sikakorabea hɔ wɔ baguam.[5] Ná ogye di sɛ wobetumi adi sikasɛm mu ahokyere a na ɔman no refa mu saa bere no ano aduru denam bosea a wobenya afi ɔman no mu so.[5]

2004 Abatow mu[sesa]

Wɔdii kan paw Gyan-Baffour sɛ Mmarahyɛbadwani maa Wenchi mansini no akyi a wɔbɔɔ no fii saa bere no Wenchi Apuei ne Wenchi Atɔe amansin mu.[8][9] Wɔpaw no wɔ afe 2004 Ghana amansan abatow mu.[6] Enti ɔgyinaa amansin no ananmu wɔ Ghana man a ɛtɔ so nnan no mmarahyɛbadwa a ɛtɔ so nnan no mu.[1] Wɔde abatow 18,183 na ɛpaw no wɔ abatow a ɛfata a wɔtow nyinaa mu 33,806.[6] Eyi ne abatow a ɛfata a wɔtow nyinaa mu 53.8% yɛ pɛ. Wɔpaw no sen Abdul-Latif Umar Abdullah a ofi Convention People's Party , Alhaji Alhassan Bene a ofi Every Ghanaian Living Everywhere Party ne Osei Kwadwo Hayford a ɔyɛ obi a ɔde ne ho. Eyinom nyaa abatow 1,286, abatow 7,669 ne abatow 6,668 wɔ abatow a ɛfata a wɔtow no nyinaa mu.[6] Eyinom ne abatow a ɛfata a wɔtow nyinaa mu 3.8%, 22.7% ne 19.7% yɛ pɛ. Gyan-Baffour wɔ saa abatoɔ no mu dii nkonim wɔ New Patriotic Party no tekiti so.[6] Na ne mansin no yɛ mmarahyɛ bagua nkongua 14 fa wɔ nkongua 24 a New Patriotic Party dii wɔ Brong Ahafo Mantam mu wɔ Ghana no mu.[7] Sɛ yɛka ne nyinaa bom a, New Patriotic Party no nyaa dodoɔ no ara a ɛyɛ mmarahyɛ bagua ananmusifoɔ 128 wɔ nkongua 230 a ɛwɔ mmarahyɛ bagua a ɛtɔ so nnan a ɛwɔ Ghana man a ɛtɔ so nnan no mu.[7]

2008 Abatow mu[sesa]

Wɔsan paw Gyan-Baffour sɛ Mmarahyɛbadwani ma Wenchi mantam wɔ afe 2008 Ghana amansan abatow mu.[8] Enti ɔgyinaa amansin no ananmu bio wɔ Ghana man a ɛtɔ so nnan no mmarahyɛ bagua a ɛtɔ so 5 no mu.[8] Wɔde abatow 18,516 na ɛpaw no wɔ abatow a ɛfata a wɔtow nyinaa mu 32,573. Eyi ne abatow a ɛfata a wɔtow no nyinaa mu 56.84% yɛ pɛ. Wɔpaw no sen Yaw Osei Agyei a ofi National Democratic Congress, Akotia Kwaky Thompson a ofi Democratic Freedom Party ne Abdul-Latif Omaru Abdullay a ofi Convention People's Party mu.[8] Eyinom nyaa abatow 13,495, abatow 284 ne abatow 278 wɔ abatow a ɛfata a wɔtow no nyinaa mu. Eyi ne abatow a ɛfata nyinaa mu 41.43%, 0.87% ne 0.85% yɛ pɛ.[8] Wɔpaw Gyan-Baffour wɔ Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo no tekiti so. Na ne mansin no yɛ mmarahyɛ bagua nkongua 16 no fa wɔ nkongua 24 a New Patriotic Party no dii wɔ saa abatow no mu wɔ Brong Ahafo Mantam mu wɔ Ghana no mu.[9] Ne nyinaa mu no, New Patriotic Party no dii nkonim wɔ nnipa kakraa bi a wɔka bom yɛ mmarahyɛ bagua ananmusifo 107 wɔ nkongua 230 a ɛwɔ mmarahyɛ bagua a ɛto so 5 a ɛwɔ Ghana man a ɛto so 4 no mu.[7]

2012 Abatow mu[sesa]

Wɔ afe 2012 mmarahyɛbadwa abatoɔ mu no, Gyan-Baffour nyaa abatoɔ a ɛfata nyinaa mu 50.83% denam Yaw Osei Agyei a ɔfiri National Democratic Congress, Ebenezer Gyimah Koomson a ɔfiri Progressive Peoples’ Party ne Jacob Steve Kojo Akasampah Gyan a ɔfiri National Democratic Party mu.[10]

Mmarahyɛ Bagua no boayikuw ahorow[sesa]

Esiane sɛ Gyan-Baffour yɛ sikasɛm ho ɔbenfo nti, watra mmarahyɛ bagua boayikuw ahorow a ɛfa n’adwuma ho no mu titiriw. Wɔn mu bi ne: Budget Boayikuo Titiriw; Aguadi, Nnwuma ne Nsrahwɛ Boayikuw; Nwomasua Boayikuw; Boayikuo a Wɔtew Ohia So; ne Budget Boayikuo Titiriw no dwamteni a ɔyɛ adwuma.

Asomfo a wɔpaw wɔn[sesa]

Wɔ 12 Ɔbɛnem 2017 no, Ɔmampanyin Nana Akuffo-Addo yii no sɛ ɔsomfoɔ a wɔayi no sɛ ɔnyɛ nhyehyɛeɛ.[11] Ɔmanpanyin no frɛɛ no ​​"sikasɛm ho ɔbenfo a wobu no a ɔwɔ nimdeɛ a ɛfata sɛ kan Ɔman Nkɔso Nhyehyɛe Bagua no panyin". Wɔbɔɔ no sobo sɛ ɔkyerɛ New Patriotic Party no abatow ho amanneɛbɔ ase nkɔ botae ahorow a ɛyɛ adwuma, a wobetumi adu ho ama ɔman nkɔso.

Nsɔhwɛ ne ntam a wɔka[sesa]

Mmarahyɛbadwa no Appointments Committee no hwɛɛ no ​​mu wɔ Ɔpɛpɔn 2017. Wɔ ne nhwehwɛmu no mu no, ɔka kyerɛɛ boayikuo no sɛ Ghana nhia mfeɛ aduanan nkɔsoɔ nhyehyɛeɛ ɛfiri sɛ ɛhyɛ kateeyɛ ho nkuran.[12] Wɔ n’adwene mu no nhyehyɛe a ɛnkyɛ pii bɛyɛ papa na aboa ma wɔakwati anohyeto biara a ɛbɛyɛ atamfo ama Ghana nkɔso. Boayikuo no penee so bere a odii ahwehwɛde ahorow a ehia nyinaa ho dwuma ma ɔman soafo.[13] Ɔmampanyin Akuffo-Addo kaa ntam wɔ 11 Ɔpɛpɔn 2017.[2]

Kuw ne Nhyehyeɛ Ahorow[sesa]

Gyan-Baffour yɛ Ghana Sikasɛm Ho Nimdefoɔ Asoɛeɛ no yɔnko. Wayɛ Ghana Aban nnwuma ahodoɔ a ɛka ho ne Bank of Ghana, Council for Scientific and Industrial Research ne Ghana Institute of Management and Public Administration no board member.

Ankorankoro asetra[sesa]

George Gyan-Baffour aware a ɔwɔ mma baason. Ɔyɛ Katolek Asɔre a ɛwɔ Ghana no muni.[3]

Beaɛ a menyaa mmoa fii[sesa]

  1. 1.0 1.1 1.2 web.archive.org (2017-07-28), Hon. Prof George Yaw Gyan-Baffour, archived from the original on 2017-07-28, retrieved 2023-10-06
  2. 2.0 2.1 2.2 2.3 George Yaw Gyan-Baffour, Biography, retrieved 2023-10-12
  3. 3.0 3.1 3.2 3.3 MPs (in American English), retrieved 2023-10-12
  4. 4.0 4.1 Parliament of Ghana, retrieved 2023-10-12
  5. 5.0 5.1 IMF bailout will be counterproductive – Gyan-Baffour | Business News | 2015-02-21, retrieved 2023-10-12
  6. 6.0 6.1 6.2 6.3 Peace FM (2014-12-17), Ghana Election 2004 Results - Wenchi Constituency, retrieved 2023-10-12
  7. 7.0 7.1 7.2 Kwaku Krobea Asante (2016-08-10), Statistics of Presidential and Parliamentary Election Results (in American English), retrieved 2023-10-12
  8. 8.0 8.1 8.2 8.3 Peace FM (2014-12-17), Ghana Election 2008 Results - Wenchi Constituency, retrieved 2023-10-12
  9. Peace FM (2014-12-17), Ghana Election 2008 Results - Brong Ahafo Region, retrieved 2023-10-12
  10. Parliamentary Results - WenchiConstituency, retrieved 2023-10-12
  11. ghananewsagency.org, archived from the original on 2023-10-15, retrieved 2023-10-12
  12. We Don’t Need 40-Year Dev’t Plan – Gyan-Baffour (in American English), 2017-02-07, retrieved 2023-10-12
  13. Kojo Akoto Boateng (2017-02-10), Parliament completes vetting of sector ministers (in American English), retrieved 2023-10-12