Fred Apaloo

Ɛfi Wikipedia

Frederick Kwesi Apaloo CV FGA JSC(wɔwoo no Ɔpɛpɔn da a ɛtɔ so nkron wɔ afe 1921 na Oforisuoda ɛtɔ so mmienu wɔ afe 2000 na ɔwuiɛ) yɛ Ghana mmaranimni ne Ɔtɛmmuafoɔ a na ɔyɛ Kenya Ɔtɛmmuafoɔ Panyin wɔ afe 1993 kɔsii 1995 ne Ɔtɛmmuafoɔ Panyin wɔ Ghana firii afe 1977 kɔsii 1986.Ɔyɛ Ɔtɛmmuafoɔ a ɔdi kan a wabɔ Ghana Asɛnnibea Kunini no mu wɔ Ghana amansan ahodoɔ mmiɛnsa ase.

MMƆFRASE[sesa]

Wɔwoo Apaloo wɔ Woe,akuraa bi a ɛbɛn Keta wɔ Volta mantam a ɛwɔ Ghana,a saa berɛ no na wɔfrɛ no Gold Coast no mu.Berɛ a Ɔdii mfeɛ nson no, ne papa wuiɛ,enti ne wɔfa a ɔyɛ Kadjebi agudifoɔ no hwɛɛ no kɔsii sɛ ɔkɔ sukuu.Ɔkɔɔ sukuu wɔ Accra Academy wɔ Accra a ɔwiee wɔ afe 1942 mu.Ayire yi ɔsuaa mmara wɔ Hull University College.

ATƐMMUAFOƆ ADWUMA[sesa]

Wɔ afe 1950 mu no, Middle Temple frɛɛ Apaloo ma ɔkɔyɛɛ England mmaranimfoɔ. Akyire yi,ɔsan kɔɔ Ghana kɔyɛɛ mmaranimfoɔ.Ɔbɔɔ wɔn a wɔde wɔn ho hyɛɛ Anloga basabasayɛ a ɛbaa Britain amammuosɛm mu no ho ban.Berɛ a Ghana nyaaa ahofadie firii Britain nnisoɔ ase no,wɔyɛɛ no Ɔtɛmmuafoɔ kɛseɛ wɔ afe 1960 mu.Wɔ afe 1964 mu no, ɔdii nnipa num a wɔn mu mmiɛnsa yɛ Ɔmanpanyin Kwame Nkrumah nnamfo no anim wɔ ɔman mu nkoasom ho.Na wɔyɛ Tawia Adamafio,nsɛm ho amanneɛbɔ sohwɛfoɔ,Ebenezer Ako-Adjei,amannɔne sohwɛfoɔ ne Hugh Horatio Cofie Crabbe,Convention People's Party a ɛwɔ tumi saa berɛ no twerɛfoɔ[1].Ɔtɛmmuafoɔ foforɔ no mu baako ne Edward Akufo-Addo a akyire yi ɔbɛyɛɛ ɔtɛmmuafoɔ panyin wɔ afe 1966 mu na ɔbɛyɛɛ Ghana Mpanyin wɔ afe 1970 mu.Saa atɛmmuo no maa Ɔmanpanyin a na ɔdi adeɛ saa berɛ no,Nkrumah bɔɔ mmɔden sɛ ɔbɛte atɛmmuafoɔ no ho.Wɔpaa no Kɔɔto a wɔde asɛm kɔdan no wɔ afe 1966 mu ne Ghana Asɛnnibea Kunini mu wɔ afe 1971 mu[2].

GHANA ASƐNNIBEA KUNINI[sesa]

Wɔpaa no sɛ Ghana Ɔtɛmmufoɔ Panyin wɔ afe 1977. Na ɔyɛ onipa a ɔto so nsia a ɔdi saa diberɛ yi so firi berɛ a Ghana bɛyɛɛ ɔman a edi mu no.Yei sii wɔ Ghana Ɔsraani Panyin no berɛ so. Berɛ a Hilla Limann dii adeɛ wɔ ɔman no mu wɔ Ɛbɔ,afe 1979 mu no, People's National Party aban no bɔɔ mmɔden sɛ wobɛsi no ananmu sɛ Ɔtɛmmufo Panyin a ɔwɔ hɔ no deɛ ɛnam so a wɔhyɛɛ no sɛ ɔnhwehwɛ adwuma a na ɔyɛ dada no mu.Ghanani bi a wɔfrɛ no Amoako Tuffuor de asɛm no kɔɔ Asɛnnibea Kunini no anim, na ɔtɛmmufo panyin, Ɔtɛmmufo E. N. P. Sowah, a ɔdii n'adeɛ wɔ ne (Apaloo's) pɛnhyen so no, sii agyinaeɛ sɛ Apaloo bɛyɛɛ Ɔtemmufo Panyin wɔ Ghana Manpanyinfoɔ Ahemman a Ɛto so Mmiɛnsa no mu berɛ a Ghana mmara a wɔhyɛeɛ wɔ afe 1979 no baa mu no ara pɛ[3].Ɔyɛɛ adwuma wɔ Ghana manpanyin a ɔtɔ so miɛnsa no mu na ɔtoaa so wɔ Limann aban no a wɔtoo no guiɛ wɔ Ɔpɛnimma da a ɛtɔ so aduasa baako,afe 1981 no akyi. Esiane ne faahodie nti, asraafo aban foforɔ no, Ɔman Gyinaeɛsi Boayikuo a Jerry Rawlings di anim no nso bɔɔ mmɔden sɛ wobɛtu no afiri hɔ sɛdeɛ na Nkrumah abɔ mmɔden pɛn nanso anyɛ yie wɔ 1983 mu no. Ɔgyaee adwuma berɛ a na wadi mfeɛ aduosia num wɔ afe 1986 mu.

KENYA ASƐNNIBEA KUNINI[sesa]

Na ɔnyaa Kenya Asɛnni Panyin no ho kwan wɔ afe 1993 mu a na ɔnni obi a ɔbɛhyɛ mu ama enti wɔpaa no sɛ Kenya Asɛnni Panyin wɔ Ɔbɛnem,afe 1993 mu[4][5].Wɔkaaeɛ sɛ berɛ a ɔwɔ Kenya no, na ɔmpɛ owuo ho afɔbuo[6].Ɔkɔɔ so yɛɛ Ɔtɛmmufoɔ Panyin kɔsii afe 1995[7],berɛ a Abdul Majid Cockar bɛdii n'adeɛ no[8].

NNOƆMA FOFORƆ[sesa]

Ɔsan nso somee wɔ Wiase Bank Asɛnnibea no mu firii afe1990 kɛsiiafe 1995 mu.

NANKASA ASETENA[sesa]

Apaloo waree Georgina Kumasenu wɔ afe 1953 mu. Na wɔwɔ mmammarimaa mmienu ne mmammaa mmiɛnsa[9].

NNIDIE[sesa]

*Afe 1979 - Volta mantam Ahyɛdeɛ(Ghana)

*Afe1986 - Wɔpaa no sɛ Ghana Academy of Arts and Sciences mu nnipa.

*Afe1993 – Ɔpanin a ɔda Golden Heart ano (Kenya).

NNOƆMA WƆDE GYEGYE WƆN ANI[sesa]

Nneɛma a na Apaloo ani gye ho no bi ne asa, hyɛmma, golf ne tennis.

HWƐ YEI NSO[sesa]

*Ghana Asɛnnibea Kunini.

*Ghana Asɛnnibea Kunini no atɛmmuafoɔ din.

NKYERƐKYERƐMU[sesa]

  1. "Ghana: Double & Deadly Jeopardy". Time. 19 February 1965. Archived from the original on 17 September 2010. Retrieved 20 February 2010., {{citation}}: Missing or empty |title= (help)
  2. "Fred Apaloo". The Daily Telegraph. London. 9 June 2000. Retrieved 20 February 2010., {{citation}}: Missing or empty |title= (help)
  3. "[December]", The Papers of Thomas Jefferson, Volume 31, Princeton University Press, pp. 250–285, retrieved 2023-03-30
  4. news-from-human-rights-watch-no1c-accountability-for-human-rights-violations-in-aceh-march-2002-45-pp, retrieved 2023-03-30
  5. "Vieira de Mello, Dr Sergio, (15 March 1948–19 Aug. 2003), United Nations High Commissioner for Human Rights, since 2002; United Nations Special Representative to Iraq, 2003", Who Was Who, Oxford University Press, 2007-12-01, retrieved 2023-03-30
  6. http://dx.doi.org/10.17658/issn.2058-5462/issue-21/lnead/p45, retrieved 2023-03-30 {{citation}}: Missing or empty |title= (help)
  7. http://dx.doi.org/10.17658/issn.2058-5462/issue-13/sbdullah/figure22, retrieved 2023-03-30 {{citation}}: Missing or empty |title= (help)
  8. immigration-newsletter-vol23-no1-july-1995-20-pp, retrieved 2023-03-30
  9. http://dx.doi.org/10.17658/issn.2058-5462/issue-13/sbdullah/figure22, retrieved 2023-03-30 {{citation}}: Missing or empty |title= (help)