Fela Kuti

Ɛfi Wikipedia
Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu
Fela Kuti
nnipa
sex or gendermale Sesa
country of citizenshipNigeria Sesa
birth nameFela Anikulapo Kuti, Olufela Olusegun Oludotun Ransome-Kuti Sesa
pseudonymAbami Eda, Fela Aníkúlápó Kuti Sesa
date of birth15 Ahinime 1938 Sesa
place of birthAbeokuta Sesa
date of death2 Ɔsanaa 1997 Sesa
place of deathLagos Sesa
manner of deathnatural causes Sesa
cause of deathdeath from AIDS-related complications Sesa
fatherIsrael Olutodun Ransome-Kuti Sesa
maamɛFunmilayo Ransome-Kuti Sesa
siblingOlikoye Ransome-Kuti, Beko Ransome-Kuti Sesa
spouseunknown value, Remilekun Kuti Sesa
childFemi Kuti, Seun Kuti Sesa
languages spoken, written or signedEnglish, Yoruba, Nigerian Pidgin Sesa
educated atTrinity Laban Conservatoire of Music and Dance, Abeokuta Grammar School Sesa
work period (start)1958 Sesa
work period (end)1997 Sesa
member of political partyMovement of the People Sesa
ethnic groupYoruba people Sesa
discographyFela Kuti discography Sesa
genrejazz, highlife, Afrobeat Sesa
record labelWrasse Records, Barclay, JVC, EMI Sesa
influenced byOrlando Julius Sesa
significant eventprisoner of conscience Sesa
award receivedAll African Music Legend Award Sesa
official websitehttp://www.felaproject.net Sesa
depicted byMy Friend Fela Sesa
personal pronounL485 Sesa

Fela Aníkúlápó Kuti Olufela Olusegun Oludotun Ransome-Kuti ; wɔwoo no wɔ Ahinime bosome no da a,ɛtɔso 15 wɔ afe 1938[1]Ɔsanaa bosome no, ne da a ɛtɔso mmienu (2) wɔ afe 1997 no mu na ɔsanso frɛ no Abami Eda, yɛ Nigeriani nnwontoni, ɔpanin a ɔda nnwomtofoɔ kuo ano, ɔsanso yɛ nnwom hyehyɛfoɔ, amamyoɔnsɛm mu ɔbenfoɔ, ne Pan Africanist. Wobu no sɛ ɔyɛ Panin a ɔyɛ Afrobeat nnwomtoni, Nigeriafoɔ nnwom nkorabata a ɛka Abibirem Atɔeɛ Aman no nnwom ne Americafoɔ nnwom a yɛ frɛ no Jazz ne Funk bom.[2] Wɔ mmerɛ na ɔregye ne din paa ara no, na wɔka ne ho nsɛm sɛ Africa anaa sɛ Abibiman mu nnwontoni a ne ho yɛ den na ne suban a ɔdan no adi wɔ ne nnwomtoɔ mu no yɛ soronko.[3] Allmusic nso daa no adi sɛ "nnwom ne asetena mu amammunsɛm nne" a ɛho hia wɔ amanaman ntam.[4]

Ná Kuti yɛ Nigeriani baa Funmilayo Ransome-Kuti a a ɔhwɛ mmaa yiedie ne pɛripɛriyɔ ahodoɔ soɔ no ba barima. Mmerɛ a onyaa suahu ahodoɔ a edi kan wɔ amannɔne akyi no, ɔne ne nnwontofoɔ kuo a yɛ frɛ wɔn sɛ Africa 70 (ne nsankubɔfoɔ ne nnwom kwankyerɛfoɔ a ne din de Tony Allen pɛgyaa wɔn mu so kɔɔ suro sɛ nsoroma wɔ wɔn nnwomtoɔ dwumadie mu maa amannsan nyinaa hunuu wɔn ɛwɔ Nigeria man no mu wɔ afe 1970 no mu, mmerɛ a na ɔyɛ ɔkasatiafo a ɔkasa tia nsɛm pefee maa Nigeria asraafoɔ mpaninfoɔ de wɔn ani sii so no .[4] Wɔ 1970 mu no, ɔtee ɛkuo bi a na wɔn din de Kalakuta Republic commune a wɔ dan n'adi sɛ pefee sɛ w'ate ne ho afiri asraafo abae ho. Wɔsɛee ɛkuo no wɔ afe 1978 no mu a wɔde ntua bi a epirapiraa Kuti ne ne maame.[5] Muhammadu Buhari aban de no too efiase wɔ afe 1984 mu, nanso wogyaee no wɔ abosome 20 akyi. Ɔkɔɔ so ara yɔɔ nnwom na ɔtɔɔ nnwom kosii afe 1980 ne 1990 afe no mu. Efiri saa mmerɛ a owueɛ wɔ afe 1997 mu no, ne ba barima Femi Kuti na ɔhwɛɛ ne nnwom no so na ɔsanso kekaa deɛ aka no nyinaa boaboa ano hwɛɛ so.[4]

Abrabɔ Ahyaseɛ ne adwuma[sesa]

Ransome-Kuti abusua no c. 1940 : Ɔsofo Israel ne Ɔpanin Funmilayo tenaa ase, Dolu wɔ akyi, Fela wɔ anim na akokoaa Beko, na Olikoye te nifa so

Abrabɔ Ahyaseɛ[sesa]

Olufela Olusegun Oludotun Wɔwoo Ransome-Kuti.[6] baa Ransome-Kuti abusua no mu wɔ Nigeriafoɔ abusua a ɛwɔ mfinfini mpaninfoɔ abusua mu, wɔ Ahinime bosome no ne da a ɛtɔso 15 wɔ afe 1938 wɔ Abeokuta a ɛnnɛ yi yɛ nim no sɛ Ogun Man Ahenkuro.[7] a na saa mmerɛ no na ɛyɛ kuro a ɛwɔ British Colony of Nigeria man no mu.[8] Na ne maame, ɔkandifoɔ Funmilayo-Kuti, yɛ ɔbaa a ɔsɔre tia atubrafoɔ a na ne papa, Ɔsɔfopanin Israel Olodotun Ransome-Kuti, a na ɔyɛ Anglican sofoɔ, sukuu panyin, ne Nigeria akyerɛkyerɛ kuo no titrani a odi kan.[9] Kuti awofoɔ mmienu no nyinaa dii dwuma dendeenden wɔ ɛkuo a ɔsɔre tia abrofo wɔ Nigeria man no mu, ne ɛyɛ ahyensodeɛ kɛseɛ paa ne Abeokuta mmaa basabasaeɛ a ne maame dii anim wɔ afe 1946.[10] Ná wonim ne nuanom Beko Ransome-Kuti ne Olikoye Ransome-Kuti, a wɔn baanu nyinaa yɛ nnuruyɛfo, yiye wɔ ɔman no mu.[11] Kuti Yɛ ɔkyerɛwfo ne nea onyaa nkonimbo Wole Soyinka, a onyaa Nobel Akyɛde wɔ Nhomakorabea no wɔfase .[12] Wɔn baanu nyinaa yɛ Josiah Ransome-Kuti, a ɔyɛ Kuti nana wɔ n’agya fam ne Soyinka nana wɔ ne maame fam no asefo.[13]

Kuti kɔɔ Abeokuta Grammar School Wɔ afe 1958 mu no, wɔde no kɔɔ London sɛ ɔnkɔsua aduroyɛ nanso osii gyinae sɛ obesua nnwom wɔ (Trinity College of music), a ɛyɛ suapɔn a wɔkyerɛ nnwomtoɔ, na torobɛnto ne nsanku ne nea ɔpɛ.[4] Mmerɛ a ɔwɔ hɔ no, ɔhyehyɛɛ nnwontofoɔ kuo bi a ne wɔfrɛ wɔn Koola Lobitos na ɔbɔɔ Jazz ne Highlife nnwom a wɔde afrafra.[14] Wɔ 1960 mu no, Kuti waree ne yere a odi kan, Remilekun (Remi) Taylor, a ɔne no woo mma baasa ( Femi, Yeni, ɛne Sola).[15] Wɔ 1963 mu no, Kuti san kɔɔ Nigeria Fakuo a na ɛde ne ho foforɔ no mu, ɔsan hyehyɛɛ Koola Lobitos, na ɔtetee ne ho sɛ radio so dwumadifoɔ maa Nigeria Broadcasting Corporation . Ɔne Victor Olaiya ne ne All-Stars bɔɔ bɔɔl bere bi.[16]

Ɔfrɛɛ ne su no Afrobeat, Fuji nnwom, funk, jazz, highlife, salsa, calypso, ne Yorubafo amammerɛ nnwom a wɔaka abom.[2] Wɔ 1969 mu no, Kuti de nnwontofo kuw no kɔɔ United States na odii asram du wɔ Los Angeles. Bere a ɔwɔ hɔ no, ɔnam Sandra Smith (mprempren wɔfrɛ no Sandra Izsadore anaa Sandra Akanke Isidore),[17] a na ɔyɛ Black Panther Party no fa bi so huu Abibifo Tumi kuw no. Saa osuahu yi nyaa ne nnwom ne amammui adwene so nkɛntɛnso kɛse.[18] Ɔsesaa nnwontofo kuw no din Nigeria 70. Ɛno akyi bere tiaa bi no, obi a ɔhyɛ nkurɔfo nkuran bɔɔ amanneɛ kyerɛɛ Immigration and Naturalization Service sɛ Kuti ne ne nnwontofo kuw no wɔ U.S. a wonni adwuma ho tumi krataa. Nnwontofo kuw no yɛɛ nnwom a wɔkyere gu kasɛt so ntɛmntɛm wɔ Los Angeles a akyiri yi wobeyi no adi sɛ The '69 Los Angeles Sessions.[19]

1970 mfe no mu[sesa]

Bere a Kuti ne ne nnwontofo kuw san kɔɔ Nigeria akyi no, wɔsesaa kuw no din (the) Africa ’70 bere a nnwom mu nsɛmti sesa fii ɔdɔ so kɔɔ asetra mu nsɛm so no.[14] Ɔhyehyɛɛ Kalakuta Republic — commune, recording studio, ne fie a nnipa pii a wɔne nnwontofo kuw no wɔ abusuabɔ te — a akyiri yi ɔkae sɛ ɛde ne ho fi Nigeria man no ho.

Kuti hyehyɛɛ anadwo agoprama bi wɔ Empire Hotel, na odii kan too din Afro-Spot na akyiri yi wɔtoo din Afrika Kronkronbea, faako a ɔyɛɛ nnwom daa na ɔyɛɛ Yorubafo amammerɛ mu guasodeyɛ ahorow a wɔayɛ ama obiara de hyɛɛ ne man no nananom gyidi anuonyam. Ɔsan nso sesaa ne din yɛɛ no Anikulapo (a ɛkyerɛ sɛ "Nea ɔsoa owuo wɔ ne kotokuo mu", a nkyerɛaseɛ ne sɛ: "Mɛyɛ m'ankasa me nkrabea wura na mɛsi berɛ a ɛberɛ a ɛsɛ sɛ owuo fa me").[5][20] gyaee abusua din a wɔde nkyerɛwde ahyɛ mu "Ransome" no di dwuma efisɛ obuu no sɛ ɛyɛ akoa din . 

Ná Nigeria ɔmanfo ne Afrikafo nyinaa ani gye Kuti nnwom ho.[21] Osii gyinae sɛ ɔbɛto dwom wɔ Pidgin Borɔfo kasa mu sɛnea ɛbɛyɛ a ankorankoro a wɔwɔ Afrika nyinaa betumi anya ne nnwom no mu anigye, baabi a ɛhɔnom kasa ahorow a wɔka no gu ahorow na ɛdɔɔso . Ɛmfa ho sɛnea na Kuti nnwom agye din wɔ Nigeria ne mmeae afoforo no, na aban a edi tumi no ani nnye ho, na na wɔtaa tow hyɛ Kalakuta Republic so. Wɔ 1972 mu no, Ginger Baker kyere Stratavarious , na Kuti ne odwontofo ne sankubɔfo Bobby Tench puei.[22] Bɛyɛ saa bere yi mu no, Kuti de ne ho hyɛɛ Yoruba som mu kɛse mpo.[3]

Wɔ afe 1977 mu no, Kuti ne Africa 70 yii album Zombie, a ɛkasa tiaa Nigeria asraafo kɛse, na wɔde zombie kasakoa no dii dwuma de kyerɛkyerɛɛ Nigeria asraafo akwan mu. Album no dii yiye kɛse na ɛhyɛɛ aban no abufuw, na wɔde asraafo 1,000 tow hyɛɛ Kalakuta Republic so. Wɔ ntua no mu no, wɔboroo Kuti denneennen, na ne maame a ne mfe akɔ anim (ɔbea a odi kan a ɔkaa kar wɔ Nigeria) pirapirae kɛse bere a wɔtow no fii mfɛnsere mu no.[5] Wɔhyew commune no, na wɔsɛee Kuti studio, nnwinnade, ne master kasɛt ahorow . Kuti kae sɛ sɛ ɛnyɛ ɔsraani panyin bi de ne ho gyee mu bere a na wɔreboro no no a, anka wobekum no. Kuti mmuae a ɔde mae wɔ ntua no ho ne sɛ ɔde ne maame funnaka no kɔɔ Dodan Barracks a ɛwɔ Lagos, Ɔsahene Olusegun Obasanjo atrae, na ɔkyerɛw nnwom abien, "Adaka a wɔde ma Ɔman Ti" ne "Ɔsraani a Wonnim," de twee adwene sii aban nhwehwɛmu a ɛkyerɛe no so na ɔsraani bi a wonnim no asɛe kurow no.[23]

Kuti ne ne nnwontofo kuw no bɛtraa Crossroads Hotel bere a wɔsɛee Kronkronbea no kaa kurow no ho akyi. Wɔ 1978 mu no, ɔwaree mmea 27, na na wɔn mu pii yɛ asawfo, nnwom hyehyɛfo, ne nnwontofo a ɔne wɔn yɛɛ adwuma. Ɛnyɛ sɛ aware no yɛɛ ntua a wɔde baa Kalakuta Republic so no afeda nko, na mmom ɛbɔɔ Kuti ne ne yerenom ho ban fii atumfoɔ atoro nsɛm a wɔkae sɛ Kuti rekyere mmea no ho nso.[24] Akyiri yi, ɔfaa nhyehyɛe bi a wɔde di akɔneaba a ɛne sɛ ɔbɛma ɔyerenom 12 atra hɔ bere koro mu.[25] Na kɔnsɛt abien nso wɔ afe no mu: nea edi kan no wɔ Accra, a basabasayɛ sii wɔ dwom "Zombie" bere mu, a ɛmaa wɔbaraa Kuti sɛ ɔnkɔ Ghana ; nea ɛto so abien no yɛ Berlin Jazz Afahyɛ no akyi bere a Kuti nnwontofo dodow no ara gyaw no hɔ esiane nsɛm a wɔkae sɛ wayɛ nhyehyɛe sɛ ɔde sika a obenya no nyinaa bedi dwuma de atua ne ɔmampanyin ɔsatu no nti.

Wɔ afe 1978 mu no, Fela ne ne nnwontofo kuw Africa 70 bɔɔ nnwom wɔ Berliner Jazztage a ɛwɔ Berlin no. Esiane sɛ Tony Allen, nnwontofo kuw no kannifo ne nnwontofo no nyinaa abam bui wɔ wɔn ka no ho nti, wogyaee adwuma.[26] fi saa bere no, Baryton sankubɔfo Lekan Animashaun bɛyɛɛ nnwontofo kuw kannifo na Fela hyehyɛɛ kuw foforo bi a wɔtoo din Egypt80 . Wɔ afe 1979 mu no, Kuti hyehyɛɛ n'amammui kuw a ɔfrɛɛ no Movement of the People (MOP), sɛ "ɛbɛtew ɔmanfo ho te sɛ mop",[5] nanso ntɛm ara na ɛnyɛ adwuma esiane ne akasakasa a ɔne aban a na ɛwɔ hɔ saa bere no dii nti. MOP kaa Nkrumahism ne Africa som ho nsɛm.[26][27]

Are 1980 ne akyire[sesa]

 

K

Ná James Brown yɛ Amerikani nkɛntɛnso titiriw wɔ Kuti nnwom kwan so

Nnwom[sesa]

Nneɛma a wɔde kyerɛ[sesa]

Amammui mu adwene ne dwumadi ahorow[sesa]

Nnipa a wɔyɛ adwumaden[sesa]

W

Amammui mu adwene ahorow[sesa]

 

Agyapadeɛ[sesa]

Afrika Kronkronbea Foforo, Lagos

W

A

S

Afrobeat nnwontofo kuw Antibalas wɔ afe 2005 mu

W

A

S

Fela Kuti ohoni a ɛwɔ Ikeja, Lagos

J

K

W

Discography ho nsɛm[sesa]

Studio nnwom nhoma ahorow 
Album ahorow a ɛwɔ hɔ
Nsɛm a Wɔaboaboa Ano

Sini ho mfoniniyɛ[sesa]

  • Arena - Fela Kuti: Agya a ɔyɛ Afrobeat ,2020 Plimsoll MamaPut Film ma BBC
  • M’adamfo Fela, 2019, Joel Zito Araújo (Casa de Criaçao Sinidan)
  • Finding Fela, 2014, Alex Gibney ne Jack Gulick (Jigsaw Nneɛma a Wɔyɛ)
  • Femi Kuti — Live at the Shrine, 2005, wɔkyeree no tee wɔ Lagos, Nigeria (Palm Pictures)
  • Fela Ntease! Fela Anikulapo-Kuti ne Egypt '80 Nnwontofo Kuw no , 1984, wɔkyeree no tee wɔ Glastonbury, England (Yazoo) .
  • Fela Kuti: Ɔkyerɛkyerɛfo Nkyerɛkyerɛ Me Nkwaseasɛm & Berliner Jazztage '78 (Asɛm abien), 1984 ( Lorber Films )
  • Fela wɔ Nnwom, 1981 (HWƐ)
  • Nnwom Ne Akode, 1982, Stéphane Tchalgadjieff ne Jean-Jacques Flori (Amansan Nnwom) .

Nsɛm a wɔde gyinaa so[sesa]

  1. http://www.theguardian.com/music/musicblog/2016/may/05/fela-kuti-10-best-songs
  2. 2.0 2.1 https://web.archive.org/web/20110707135016/http://www.analysisworldmusic.com/images/1aawmoikelomepaper.pdf
  3. 3.0 3.1 https://www.jstor.org/stable/1145717
  4. 4.0 4.1 4.2 4.3 https://www.allmusic.com/artist/mn0000138833
  5. 5.0 5.1 5.2 5.3 https://en.wikipedia.org/wiki/Lindsay_Barrett
  6. Lola Ogunnaike (2003-07-17), "Celebrating the Life and Impact Of the Nigerian Music Legend Fela", The New York Times (in American English), ISSN 0362-4331, retrieved 2023-05-27
  7. "Lloyd, Christopher Hamilton, (born 30 June 1945), Surveyor of The Queen's Pictures, 1988–2005", Who's Who, Oxford University Press, 2007-12-01, retrieved 2023-05-27
  8. inc Encyclopaedia Britannica (2010), The New Encyclopaedia Britannica, Internet Archive, Chicago : Encyclopaedia Britannica, Inc., ISBN 978-1-59339-837-8, retrieved 2023-05-27
  9. Archive copy, archived from the original on 2020-09-26, retrieved 2023-05-28{{citation}}: CS1 maint: archived copy as title (link)
  10. https://doi.org/10.31920%2F2516-5305%2F2019%2Fv16n1a12
  11. http://www.theguardian.com/music/2010/oct/31/fela-kuti-musical-neil-spencer
  12. https://www.nobelprize.org/prizes/literature/1986/press-release/
  13. https://www.theguardian.com/music/2010/oct/31/fela-kuti-musical-neil-spencer
  14. 14.0 14.1 http://www.jpanafrican.com/docs/vol1no9/Yabis.pdf
  15. https://allafrica.com/stories/201510151630.html
  16. https://archive.today/20130101012030/http://exclaim.ca/musicreviews/generalreview.aspx?csid1=136&csid2=849&fid1=40282
  17. Sandra Iszadore, Fashola, Ajibade, others speak at Felabration - P.M. News (in American English), retrieved 2023-05-28
  18. http://www.laweekly.com/arts/fela-kutis-lover-and-mentor-sandra-smith-talks-about-afrobeats-la-origins-as-fela-musical-arrives-at-the-ahmanson-2370345
  19. https://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:Citing_sources
  20. http://www.nigerian.name/w/index.php?title=Anikulapo
  21. https://web.archive.org/web/20140117023623/http://emn-news.com/fela-anikulapo-kuti-the-ghost-resurrects-and-the-beat-goes-on-a-review-by-the-independence/
  22. https://www.allmusic.com/artist/p130948/credits
  23. https://en.wikipedia.org/wiki/Canadian_Broadcasting_Corporation
  24. https://en.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)
  25. http://music.guardian.co.uk/world/story/0,,1927705,00.html
  26. 26.0 26.1 https://www.nytimes.com/2020/05/02/arts/music/tony-allen-dead.html
  27. Fela Kuti: Music is the Weapon. Directors Jean-Jacques Flori and Stephane Tchalgadjieff. 1982. Universal Import. March 2004.