Annie Ruth Jiagge

Ɛfi Wikipedia
Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu

Annie Ruth Jiagge, Ɔbenfo a ɔhwɛ GM (nee Baëta ; 7 Ɔkɔtɔberɛ 1918 – 12 Ɔbɛnem 1996) , a wɔsan frɛ no Annie Baëta Jiagge ,Ghana mmaranimni, ɔtemmufo ne mmaa hokwan ho ɔbenfo. Ɔno ne ɔbea a odi kan wɔ Ghana ne Amanaman Nkabom no mu a ɔbɛyɛɛ ɔtemmufo .[1] Ná ɔyɛ obi a ɔkyerɛw Mpaemuka a Ɛfa Nyiyim a Wɔyɛ Tia Mmea a Wobeyi Afi Hɔ Ho no titiriw, na na ɔka wɔn a wɔhyehyɛɛ ahyehyɛde a ɛbɛyɛɛ Mmea Wiase Sikakorabea no ho .

Mfitiase asetra ne nhomasua[sesa]

Wɔwoo Annie Ruth Baeta wɔ Ɔkɔtɔber 7 1918 wɔ Lomé, France Togoland . Na n’awofo yɛ sukuu kyerɛkyerɛfo, Henrietta Baëta ne Presbyterian somfo, Robert Domingo Baëta. Na ɔka Ewe abusuakuw a ɛwɔ Ghana ne Togo kesee fam apuei no ho . Na ɔyɛ Baëta abusua a ɛda nsow no muni, na na ɔyɛ mmofra baawɔtwe no mu biako, ɛwom sɛ Annie ne ne nuanom Christian, Lily, ne William nkutoo na wɔtraa ase kosii wɔn mpanyin afe so de. Na ne nuabarima panyin, Christian Baëta yɛ nhomanimfo ne Presbyterian somfo a wɔpaw no sɛ Synod Clerk wɔ Evangelical Presbyterian Church of the Gold Coast fi 1945 kosi 1949 [2] na ɔboaa kɛse ma wɔde Sukuupɔn a ɛwɔ Ghana, Legon wɔ afe 1948.[3] Na n’awofo pɛ sɛ osua Engiresi kasa na ɔne ne nanabea a ɔyɛ ne maame te mpoano kurow Keta (saa bere no na ɛwɔ Britania Togoland ) mu.[1]

Baeta kɔɔ Achimota College na onyaa ne kyerɛkyerɛfo adansedi krataa wɔ afe 1937 mu. Ná ɔyɛ Ɔkyerɛkyerɛfo Panyin ne Sukuu Kyerɛkyerɛfo wɔ Evangelical Presbyterian Girls School fi 1940 kosi 1946. Bere a ɛpo no hohoroo Evangelical Presbyterian Sukuu a Wɔde Ma Mmabaa no adan wɔ 1940 mu akyi no, woyii mmeawa no kɔɔ Evangelical Presbyterian Sukuu a Wɔhwɛ Mmarimaa So no mu. Ná nnipa ahyɛ sukuu no mu ma dodo, na na Baeta nim sɛ ɛbɛyɛ den sɛ obenya sika de asi adan foforo. Ɔkɔɔ Evangelical Presbyterian Asɔre Nnwontofo Kuw no nkyɛn na ɔdanee no yɛɛ no drama kuw a wɔde George F. Rool nnwom ho dwumadi David the Shepherd Boy . Agorudi ahorow no dii yiye na wɔtoo nsa frɛɛ kuw no sɛ wɔmmɛbɔ nnwom wɔ Gold Coast nkurow akɛse mu ne Togo . Baeta tumi boaboaa sika ano maa sukuu foforo maa mmeawa no a wosii wɔ December 1945.[1]

Adesua a wɔyɛe wɔ London[sesa]

Bere a Baeta de traa Evangelical Presbyterian Mmabaa Sukuu no mu no yɛɛ nea abotɔyam wom nanso ɛmaa no yɛɛ basaa.[1] Ɔdii nkonim wɔ London Matriculation Sɔhwɛ mu wɔ afe 1945.[4] Ne nuabarima panyin Christian bisabisaa London Sukuupɔn nsɛm wɔ ne din mu na ne maame gyee bosea maa no. Wogyee no kɔɔ London Sukuu a Ɛhwɛ Sikasɛm ne Amanyɔsɛm So wɔ 1946 mu. Ne mfɛfo mmarima a wofi Gold Coast no hyɛɛ no sɛ onnyae n’adesua, a na wosusuw sɛ ɛyɛ den dodo ma ɔbea. Obiako kae sɛ ɔbɛyɛ dibea ho nhyehyɛe ama no wɔ Paris Adesuabea hɔ ma wasua ntadehyɛ ho ade. Ɔka kyerɛɛ wɔn sɛ sɛ wantwa ne sɔhwɛ a edi kan no mu a, ɔbɛsan akɔ Gold Coast . Ɔtwam, na mmarima no anhaw no bio. Ɔnyaa ne LLB wɔ 1949 mu na wɔfrɛɛ no kɔɔ Bar wɔ Lincoln’s Inn afe a edi hɔ no. Baëta nso de ne ho hyɛɛ nyamesom ne asetra mu nnwuma mu wɔ n'ahomegye bere mu wɔ London . Ɔne mmabun nsraban ahorow a Mmabun Kristofo Fekuw (YWCA) hyehyɛe no yɛɛ adwuma na wɔpaw no sɛ Wiase YWCA Adwumayɛkuw no muni wɔ ne mfe a etwa to sɛ osuani no mu.[1]

Mmara adwuma, mmea hokwan ahorow ho adwuma ne agyapade[sesa]

Baeta hyehyɛɛ kokoam adwumayɛbea bi bere a ɔsan kɔɔ Gold Coast wɔ 1950 mu no. Ɔdii ɔmanfoɔ ntam abusuabɔ nhyehyɛeɛ bi anim sɛ wɔbɛhyehyɛ ɔman YWCA ama atubraman no na wɔyɛɛ sini a wɔde kyerɛw nsɛm sɛ adwuma a wɔde bɛkyerɛkyerɛ ɔmanfoɔ ahyehyɛdeɛ no ho adeɛ no fa. Baeta waree Fred Jiagge wɔ 10 Ɔbɛnem 1953. Ɔgyaee Bar no na ɔbɛyɛɛ ɔtemmufoɔ maa Bench no wɔ June 1953.[1] Wɔ 1954 mu no, ofii ase kɔɔ Wiase Nyinaa Asɔre Bagua no nhyiam ahorow daa .[5] Efi 1955 kosi 1960 no, na ɔyɛ YWCA no titrani. Ɔne ne kunu faa abofra bi a wɔfrɛ no Rheinhold sɛ wɔn mma wɔ 1959 mu. Wɔ 1959 mu no, ɔbɛyɛɛ ɔtemmufo maa Ɔmansin Asɛnnibea.[1]

Bere a Jiagge tee ababaa bi a wɔtoo no mmonnaa wɔ Accra bere a ofii nkuraase baa hɔ sɛ ɔrebɛbisabisa no adwuma ho nsɛm akyi no, ɔhwehwɛɛ aban mmoa na ama mmea a wɔbɛsra no no anya dabere a ahobammɔ wom. Ɔne Ghana ɔmampanyin Kwame Nkrumah nyaa atiefo na ɔmaa ogye dii sɛ adwuma no ho hia. Ɔdii ɔsatuo bi a ɛdi mu anim wɔ 1961 mu a ɛnyaa sika kɛseɛ maa YWCA mmaa ahɔhodan bi. Saa afe no ɔbɛyɛɛ Asɛnnibea Kunini no temmufo. Efi afe 1961 kosi afe 1976 no na ɔyɛ Ghana Sukuupɔn no agyinatukuw muni . Wɔ afe 1962 mu no wɔpaw no sɛ onnyina Ghana ananmu wɔ Amanaman Nkabom Bagua a Ɛhwɛ Mmea Gyinabea So no mu . Wɔka kyerɛɛ no sɛ ɔnyɛ Bagua a Ɛhwehwɛ Ɔman Adwumayɛfo Panyin ne Amanyɔsɛm mu Akannifo a Wɔabobɔ Wɔn Din no Agyapade mu no guamtrani wɔ 1966 mu. Ɔnam n’adwuma a ɔyɛe wɔ Amanaman Nkabom, a ogyinaa Ghana ananmu kosii 1972 no so bɔɔ mmea hokwan ahorow ho ban. Wɔ 1966 mu no, wɔpaw no sɛ Aban Asoɛe no amanneɛbɔfo. Wɔ nhyiam bi a wɔyɛe wɔ Iran wɔ 1967 mu no, wɔbɔɔ Aban Asoɛe no sobo sɛ wɔnyɛ krataa bi a ɛfa nyiyim a wɔyɛ tia mmea a wobeyi afi hɔ ho . Esiane sɛ na Jiagge haw sɛ bere a wobefi Iran no renwie sraadi bi nti, ohyiaa kuw no mufo afoforo, a Iran Ɔhemmaa Ashraf Pahlavi ka ho, na ɔkyerɛw krataa no anadwo biako. Wɔde kɔmaa aman a wɔka UN ho sɛ wɔmmɛka wɔn adwene na akyiri yi wogye toom. Ná Mpaemuka no yɛ ade titiriw a edii 1979 Apam a ɛfa Nyiyim a Wɔyɛ Tia Mmea Nyinaa a Wobeyi Afi Hɔ Ho a ɛyɛ mmara kwan so de no anim . Wɔpaw Jiagge sɛ Commission no nhyiam a ɛto so 21 no guamtrani wɔ afe 1968.[1]

Wɔmaa Jiagge Ghana Abasobɔde Kɛse ne Gimbles Amanaman Ntam Abasobɔde a ɛfa Nnipa mmoa adwuma ho wɔ afe 1969 mu. Wɔbɔɔ no din sɛ Asɛnnibea a Ɛhwɛ Asɛm a Wɔde Kɔdan Asɛnnibea no temmufo saa afe no ara,[1] asɛnnibea a ɛkorɔn sen biara wɔ Ghana saa bere no. Ɔno ne ɔbea temmufo a odi kan wɔ Asɛnnibea a Ɛhwɛ Asɛm a Wɔde Kɔdan Asɛnnibea no. Wɔmaa no mmaranimfoɔ abodin krataa a ɛyɛ nidi wɔ Ghana Suapɔn mu wɔ afe 1974 mu. Afe 1975 mu no, ɔhyehyɛɛ Ghana Ɔman Bagua a ɛhwɛ Mmea ne Nkɔso so na ɔno ne ne guamtrani a odi kan. Sɛ́ oguamtrani no, ɔfrɛɛ Ghana mmea nhyiam bi sɛ wɔrebesua wɔn adwene wɔ Pɛyɛ, Nkɔso ne Asomdwoe, a ɛyɛ 1975 Amanaman Ntam Mmea Nhyiam a wɔyɛe wɔ Mexico no asɛmti no ho . Ɔtee sɛ bosea a wobenya no yɛ ade titiriw ma ne man mu mmea na odii Ghana ananmusifo no anim kɔɔ nhyiam no ase. Ɔne afoforo hyɛɛ bɔ sɛ wɔde aba sika bɛma mmea sikakorabea, na wɔhyehyɛɛ ahyehyɛde a wɔfrɛ no Stitching to Promote Women’s World Banking (mprempren Women’s World Banking ) na wɔn adwumayɛbea ti wɔ New York . Akyiri yi ɔyɛɛ Women’s World Banking board a ɛwɔ Ghana no mu. Jiagge nso yɛɛ Wiase Nyinaa Asɔre Bagua no titrani fi 1975 kosi 1983. Wɔ afe 1979 mu no, na ɔyɛ amansan bagua a wɔkyerɛw Ghana Ɔman a Ɛto so Abiɛsa no mmrahyɛbagua no muni . Ná ɔyɛ Wiase Nyinaa Asɔre Bagua no kwankyerɛfo ma wɔn Dwumadi a Wɔde Ko Tia Mmusuakuw mu Nnyiyim fi 1984 kosi 1991 na ɔboaboaa wɔn ho ano tiaa South Africa nhyehyɛe a ɛne nnipa mu nyiyim .[1]

Wɔpaw Jiagge sɛ Asɛnnibea a Ɛhwɛ Asɛm a Wɔde Kɔdan Asɛnnibea no Titenani wɔ 1980 mu. Saa afe no ɔdii Ghana ananmusifoɔ no anim bio kɔɔ Amanaman Ntam Mmea Nhyiamu a ɛkɔɔ so wɔ Copenhagen. Ɔkɔɔ so yɛɛ Asɛnnibea a Ɛhwɛ Asɛm a Wɔde Kɔdan Asɛnnibea no Titenani kosii sɛ ogyaee adwuma wɔ 1983 mu. Ɔboa ma wɔyɛɛ Wiase Nyinaa Nhyiam a Ɛto so Anan a Ɛfa Mmea Ho no ho nhyehyɛe sɛ Amanaman Nkabom Ɔkyerɛwfo Panyin no afotufo kuw no muni saa afe no. Wɔ 1985 mu no, ɔsom wɔ Amanaman Nkabom no bagua bi a wɔyɛɛ Baguam Asɛnnibea a Ɛfa Amanaman Ntam Nnwumakuw a Wɔyɛ wɔ South Africa ne Namibia no Dwumadi Ho no mu . Ɔsan nso yɛɛ Abenfoɔ Boayikuo a wɔhyehyɛɛ Ghana Amanyɔ Mmara wɔ afe 1991.[1]

Efi afe 1993 kosi ne wu no, Jiagge yɛɛ Ghana Ɔman Bagua no muni. Owui wɔ June 12 1996 wɔ Accra .[1] Mmea ne Mmofra Dwumadibea na ɛde Justice Annie Jiagge Nkaedi Ɔkasa ahorow no sii hɔ wɔ afe 2009.[6] Wɔtoo ahɔhodan bi a wɔtra mu, Annie Baëta Jiagge Fie, a kan no na ɛyɛ, Fie 17, wɔ ne alma mater, Achimota Sukuu no din de kaee no de kyerɛɛ ne dwumadi sɛ obi a ɔyɛ ɔkwankyerɛfo wɔ mmara adwuma mu wɔ Ghana .

Abasobɔde ahorow[sesa]

  • Ghana Abasobɔde Kɛse (1969) .
  • Gimbles Amanaman Ntam Abasobɔde (1969) .

Hwɛ nso[sesa]

Mmea mmaranimfo a wodi kan wɔ wiase nyinaa

Nsɛm a wɔde gyinaa so[sesa]

  1. 1.00 1.01 1.02 1.03 1.04 1.05 1.06 1.07 1.08 1.09 1.10 1.11 Prah, Mansah (2002). "Jiagge, Annie (1918–1996)". In Commire, Anne (ed.). Women in World History: A Biographical Encyclopedia. Waterford, Connecticut: Yorkin Publications. ISBN 978-0-7876-4074-3. Archived from the original on 2016-04-09. Retrieved 2015-10-28.
  2. Anderson, Gerald H. (1998). "Christian Baëta". Biographical Dictionary of Christian Missions. W. B. Eerdmans Publishing Company, Grand Rapids, Michigan.
  3. Agbodeka, Francis (1998). A History of University of Ghana – Half a Century of Higher Education (1948-1998).
  4. Halperin, Abe; Halperin, Edith (February 1968). "It's Wonderful to be a Woman: An Interview with Annie Jiagge". The Rotarian: 36–37, 59. Archived from the original on 2016-05-02.
  5. Owusu-Ansah, David (2014). "Jiagge, Annie Ruth". Historical Dictionary of Ghana (4th ed.). Rowman & Littlefield. pp. 181–182. ISBN 978-0-8108-7500-5. Archived from the original on 2016-05-10.
  6. Dawuni, Josephine J. (2012). "Jiagge, Annie Ruth (1918–1996)". In Akyeampong, Emmanuel K.; Henry Louis Gates, Jr. (eds.). Dictionary of African Biography. Oxford: Oxford University Press. pp. 207–208. ISBN 978-0-19-538207-5. Archived from the original on 2016-05-16.