Akua Asabea Ayisi

Ɛfi Wikipedia
Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu
Akua Asabea Ayisi
Feminist
Ne ho asɛm
Awo bere
Akua Asabea Ayisi

3 April 1927
Mampong Akuapem, Ghana
Owu bere21 April 2010(2010-04-21) (aged 82–83)
Parent(s)Mercy Adebra and Okyeame Kofi Ayisi
RelativesTetteh Quarshie, Akosua Tuntum Nahana
AdesuaNewnham College, University of Cambridge
N'adwumaLawyer and journalist
Known forFirst female journalist and High Court Judge in Ghana

Akua Asabea Ayisi (3 April 1927 – 21 April 2010) yɛ ɔbea ho ɔbenfo, kan Asɛnnibea Kunini Temmufo ne ɔbea a odi kan a ɔyɛ Ghana nsɛm ho amanneɛbɔfo. Bere a Ghana ahofadi kuw no resɔre no, Akua Asabea Ayisi ne Mabel Dove-Danquah ne Kwame Nkrumah, a akyiri yi ɔbɛyɛɛ ɔman no ɔmanpanyin ne ɔmanpanyin a odi kan no tetee ne ho sɛ nsɛm ho amanneɛbɔfo.

Wobuu Ayisi gyinabea sɛ mmea asɛmti a ɛtwe adwene si mmea nsɛm so no samufo wɔ Accra Evening News atesɛm krataa mu sɛ adeyɛ a emu yɛ den saa bere no.

Abusua ne mmofraase asetra[sesa]

Wɔwoo Akua Asabea Ayisi wɔ Ɔpɛpɔn bosom ne da a ɛtɔ so mmiɛnsa wɔ afe apen ahankron aduonu-nson (1927), wɔ Akuapim-Mampong . Ɔyɛ ba a ɔto so awotwe wɔ 10 a Mercy Adebra Mensah ne Okyeame Kofi Ayisi woo wɔn no mu.

Na Kofi Ayisi yɛ adehye ne kasa ho nimdefo ma Ɔhene a ɔno nso yɛ ne busuani. Na Akua Asabea Ayisi papa nuanom binom yɛ adehye fetish asɔfo. Kofi Ayisi woo mma 70, na wɔn mu 10 fi Mercy Adebra. Ayisi maame, Mercy Adebra nana, Tetteh Quarshie, duaa koko dua a edi kan wɔ Ghana. Mercy Adebra, ɔbea bi a ɔyɛ basabasa a na ɔpɛ sɛ ɔde ne ho no, awiei koraa no ogyaw Kofi Ayisi na otu kɔɔ Accra sɛ ɔrekɔbɛn n’abusua a na wɔyɛ Gas .

Akua Asabea Ayisi kɔɔ mfitiaseɛ sukuu wɔ Presbyterian Primary a ɛwɔ Mampong, na ɛno akyi no ɔkɔɔ Presbyterian Girls School wɔ Osu, Accra. Afei ɔkɔɔ Aban Ɔkyerɛwfo Sukuu no mu kowiee ne nhomasua. Saa bere no, na ɛntaa mma sɛ ɔbea benya nhomasua a ɛkorɔn saa. Nanso, na ne maame gye mmea nhomasua di paa.

Adwuma ne dwumadi a wɔyɛ[sesa]

Bere a Ayisi kɔkaa Convention People’s Party (CPP) a Kwame Nkrumah di wɔn anim no ho no, ɔbɛyɛɛ ɔbea nsɛm ho amanneɛbɔfo a odi kan a wɔkyerɛw ne din wɔ Ghana (1948). Ɔne Nkrumah yɛɛ adwuma wɔ Accra Evening News, da biara da atesɛm krataa a kan ɔmampanyin no de sii hɔ wɔ afe 1948 mu, na ɔkyerɛw amammuisɛm nkratawa a ɛhwehwɛ sɛ wonya ahofadi na ɛboaboaa Ghanafo ano ma wɔsɔre tia atubrafo nniso.[1] Ɔhwɛɛ mmaa asɛm a ɛwɔ atesɛm krataa no kratafa a ɛdi kan no so – ɔfa a Nkrumah de baeɛ sɛ ne botaeɛ a ɛne sɛ ɔbɛma mmaa so wɔ Ghana denam mmabaa nwomasua a ɔbɛtrɛ mu no fa.[2] Accra Anwummere Amanneɛbɔ a wɔde sii hɔ wɔ 6 March 1949 no ne bere a woyii Nkrumah fii United Gold Coast Convention (UGCC) Party no Ɔkyerɛwfo Panyin no adwumayɛbea no hyiae. Ɛdenam atesɛm krataa no so no, na Nkrumah pɛ sɛ ɔko ma "ankasa nniso a edi mũ, ɛnyɛ bere tiaa bi mu, na mmom mprempren." [3] Esiane sɛ na Nkrumah ayɛ atesɛm nkrataa ne nhoma ahorow pii wɔ ne bere a na ɔyɛ sukuuni ɔdeyɛfo nti, obuu nsɛm ho amanneɛbɔ sɛ adwinnade titiriw a wɔde boaboa nhomasua ne amammuisɛm ano.[2]

Wɔ August 1948 mu no, Ayisi ne Kofi Baako, Cape Coast Daily Mail samufo, ne Saki Scheck, Takoradi Times samufo fii ase maa ɔkasa akwantu ahorow wɔ ɔman no mu nyinaa, na wɔhyɛɛ ɔsɔretia a wɔsɔre tia ahemman nniso ho nkuran.[4] Akyiri yi ɔbɛyɛɛ Kwame Nkrumah kokoam kyerɛwfo a odi kan (1950–56) na ɔboaa Nkrumah ma ɔkyerɛw nsɛm a ɛboa ahofadi de ko tiaa Britania ahemman nniso, te sɛ "ne ahemman no wu."

Ɔde ne ho hyɛɛ amammui mu ɔsɔretia ahorow a wɔtoo din " Positive Action campaign " mu na akyiri yi wɔkyeree no de no too afiase esiane sɛ ɔde ne ho hyɛɛ mu nti.[5] Nea ɛka ɔsɔretia no ho ne adwumayɛban mu adwumayɛ a wɔhwehwɛe sɛ wɔmma amannɔne nnwuma, na ɛhyɛɛ atuatew pii nkuran wɔ Gold Coast atubraman no nyinaa mu.

Wobu Ayisi sɛ odii dwuma titiriw wɔ Nkrumah amammerɛ nhyehyɛe ahorow a wɔhyehyɛe na wɔde dii dwuma no mu.[3]

Wɔ ahofadi akyi bere tiaa bi no, Ayisi kɔɔ Newnham College wɔ Cambridge Sukuupɔn mu, faako a osuaa Abakɔsɛm, na osuaa matric wɔ afe 1959. Wɔfrɛɛ no kɔɔ Bar a ɛwɔ Lincoln’s Inn wɔ 1963 mu. Efi 1963 kosi 1964 no, Newnham College kyerɛwtohɔ ahorow kyerɛw ne ho sɛ ɔreyɛ adwuma wɔ Paris-Sorbonne Sukuupɔn mu .

Akyiri yi ɔsan baa Ghana no, Ayisi fii ase yɛɛ adwuma sɛ mmaranimfo, na awiei koraa no ɔbɛyɛɛ Asɛnnibea Kunini Temmufo. Esiane sɛ na ɔnyɛ amammuisɛm nti, wanpira no bere a asraafo no tuu Kwame Nkrumah aban gui no.

Wɔ afe 1968 mu no, ɔde ne ho hyɛɛ mmrahyɛbagua a na ɛyɛ n’asɛyɛde sɛ wɔkyerɛw amansan mmara foforo no wɔ Kwame Nkrumah a wotuu no gui wɔ afe 1966 mu no mu.

Wɔ afe 1969 mu no, Ayisi yɛ mmea a wodii kan tuu mmirika kɔɔ mmrahyɛbagua mu no mu biako, na ɔyɛɛ saa wɔ Akuapem Atifi Mantam mu, na awiei koraa no ɔhweree. Wɔ afe 1978 mu no, ɔboa ma wɔkyerɛw amansan mmara foforo a Ɔsahene Akuffo de sii hɔ no, bere a Ghana sesa fii Asraafo Bagua Kunini (SMC) so kɔɔ demokrase nniso so no.

Owuo[sesa]

Akua Asabea Ayisi wui wɔ 21 Ɔpɛpɔn 2010.

Nsɛm a wɔde gyinaa so[sesa]

  1. Adomako Ampofo, Akosua (1 October 2008). "Collective Activism: The Domestic Violence Bill becoming Law in Ghana". African and Asian Studies. 7 (4): 395–421. doi:10.1163/156921008X359597. ISSN 1569-2094.
  2. 2.0 2.1 Biney, Ama (2011). The political and social thought of Kwame Nkrumah. Palgrave Connect (Online service). New York: Palgrave Macmillan. ISBN 9780230118645. OCLC 714088713.
  3. 3.0 3.1 Botwe-Asamoah, Kwame (8 March 2005). Kwame Nkrumah's Politico-Cultural Thought and Politics: An African-Centered Paradigm for the Second Phase of the African Revolution. Routledge. doi:10.4324/9780203505694. ISBN 9780203505694.
  4. Vieta, Kojo T. (2000). The flagbearers of Ghana (School ed.). Accra: Ena Publications. ISBN 9988004621. OCLC 48093337.
  5. Konadu, Kwasi; Clifford C. Campbell, eds. (3 February 2016). The Ghana reader : history, culture, politics. Durham. ISBN 9780822359845. OCLC 906010731.