Afua Kobi

Ɛfi Wikipedia
Afua Kobi (c.1815-1900), ɔhemmaa ɛna a ɔwɔ Ashanti Ahemman no mu. Wɔfaa mfonini no wɔ 1874 ne 1884 ntam hɔ

Afua Kobi ( fl. 1834–1884) yɛ Ashanti Ahemman no mu asantehemaa . [1]

Afua Kobi, Asante sodifoɔ bi a ɔwɔ Asante Ahemman mu wɔ nnɛyi Ghana, yɛ " asantehemaa", a ɛkyerɛ "ɔhemmaa ɛna". Ɔbɔɔ Asante adehye bagua no amanneɛ sɛ wɔnkwati ɔko a wɔne Britaniafo dii wɔ afeha a ɛto so 19 mu no, nanso na ɔyɛ nnam wɔ ɔko a edii akyi bae no mu. Wɔwoo Afua Kobi wɔ Asante ahemfo mu na ɔyɛ asantehene, ɔhene Owusu Afriye ne asantehemaa Afua Sapon babaa, na ɔbɛyɛɛ asantehemaa a ɛtɔ so nkron wɔ Asante ahemman mu.

Ankorankoro asetra[sesa]

Bere a na ɔyɛ Asantehemaa a ɔto so nkron wɔ Asante ahemman mu akyi no, ɔwaree asantehenes agyinatukuw a wodi tumi no mu biako. Wɔ 1835 ne 1850 ntam no, wɔwoo mma baanum a nea ɛka ho ne saa mmofra baanum no mu baanu bɛyɛɛ asantehenes na akyiri yi biako bɛyɛɛ asantehemaa . Ne kunu Kofi Nti wuo akyi no, Afua waree Boakye Tenten a na ɔno nso yɛ agyinatukuo no muni, nanso, wɔannya mma bio. Enti, n’asefo kuraa wɔn dibea titiriw a ɛkɔɔ afeha a ɛto so aduonu mu bere a wɔpaw ne banana panyin sɛ ɔmmɛtra Asante ahengua a wonim no sɛ " Sikakɔkɔɔ Asɛnka agua no so no [2]

Abakɔsɛm[sesa]

Ɛmfa ho sɛ na Afua yɛ asantehemaa a ɛtɔ so nkron wɔ Asante Ahemman no mu no, na wɔmmu ne mmabarima no sɛ wɔyɛ aniberesɛm a wɔpɛ sɛ wɔdi Asante ahengua no so. Nanso, bere a ntawntawdi a wɔne Britaniafo ntam no mu yɛɛ den no, ɔko no fii ase no, wɔde ne mma no mu biako, Kofi Karikar din too afiase sɛ ɔnyɛ asantehene . [3] Wɔdaadaa no sɛ ɔnhyɛ ntam sɛ ɔrenhwehwɛ ahengua, a ɛkyerɛ sɛ ɔbɛgyae hokwan a ɔwɔ sɛ ɔbɛyɛ obi a ɔpɛ sɛ ɔdi Asante ahengua no so. Wɔ afe 1867 mu no, wɔpaw Kofi sɛ ɔmmɛyɛ Sikakɔkɔɔ Akongua no mu bere a wokunkum wɔn na wɔpam wɔn a wɔrehwehwɛ dibea afoforo no fii nnommumfa mu akyi. Ɛwom mpo sɛ wɔn a wɔkamfoo ɔko a wɔne Britaniafo no kyerɛe no boaa Kofi de, nanso na Ne gyinabea wɔ sɛnea obedi Britania atubrafo no ho dwuma ho no mu nna hɔ. Ne Maame, wɔ ne dibea sɛ asantehemaa no, ɔyɛɛ ade, na afe 1872 mu no, eyi ne mmuae a ɔde maa Britania amrado no "Meyɛ ɔbaa nko ara, nanso anka mede me nsa benkum bɛko atia amrado no" (Aidoo,1981, kr. 71). [4]

Na ɔsɔre tia ɔko a ɔne Britania Ahemman no bɛkɔ, na wɔ 1873 mu no, ɔkasae wɔ ne babarima ne asraafo mpanyimfo bagua no anim bɔɔ wɔn kɔkɔ sɛ ɔko a ɛte saa bɛsɛe wɔn ahemman no. Ne nyinaa mu no, atitire no paw sɛ wɔbɛko; wɔhweree, na wɔde ne nua kumaa Mensa Bonsu sii Kofi Karikari ananmu . Ɔkɔɔ so yɛɛ ɔfotufo panyin wɔ 1881 mu, ɛwom sɛ ɔbabarima no mu biara antumi anyɛ biribi a ɛda nsow wɔ n’ahenni mu de. Afua Kobi babaa ne Yaa Akyaa, a awieeɛ koraa no ɔdii nkonim wɔ berɛ a ɔhunuu sɛ wɔde ne mma asisi ahennwa no so, na ɔpam ne nua Mensa Bonsu wɔ afe 1884 mu fii ahennwa no so; afei Yaa Akyaa adwumakuo no na wɔpam ɔne ne maame. [5]

Nsɛm a wɔde gyinaa so[sesa]

  1. Wilks, Ivor (1989-09-29). Asante in the Nineteenth Century: The Structure and Evolution of a Political Order (in English). CUP Archive. ISBN 978-0-521-37994-6.
  2. Akyeampong, Emmanuel Kwaku; Gates, Henry Louis (2012). Dictionary of African Biography. doi:10.1093/acref/9780195382075.001.0001. ISBN 9780195382075.
  3. Babbitt, Susan E.; Campbell, Sue (2018-10-18). Racism and Philosophy (in English). Cornell University Press. ISBN 978-1-5017-2071-0.
  4. Akyeampong, Emmanuel Kwaku; Gates, Henry Louis (2012). Dictionary of African Biography. doi:10.1093/acref/9780195382075.001.0001. ISBN 9780195382075.
  5. Kathleen E. Sheldon (2005). Historical Dictionary of Women in Sub-Saharan Africa. Scarecrow Press. ISBN 978-0-8108-5331-7.