Yaa Akyaa

Ɛfi Wikipedia

Yaa Akyaa (1847–1917) yɛ ɔhemmaa ɛna wɔ Ashanti Ahemman no mu wɔ afe 1884-1896 mu. Onyaa nkɛntɛnso kɛse wɔ ne babarima no ahenni mu, na ɔyɛɛ n’ade sɛ ne de facto co-regent.

Mfitiase asetra[sesa]

Wɔwoo Yaa Akyaa wɔ Ashanti ahemman mu bɛyɛ afe 1847. [1] Ɔyɛ Asantehemaa Afua Kobi, a wɔwoo no wɔ Oyoko ahemfo mu no babea. N’awo akyi bere tiaa bi no wosii gyinae sɛ ɔbɛyɛ Ɔhemmaa Afua Kobi adedifo sɛ Asantehemaa, a wonim no sɛ Ɔhemmaa Ɛna. [1] Yaa Akyaa kɔɔ so waree Akyebiakyerehene Kwasi Gyambibi a na ɔyɛ Ɔhemmaa Ɛna ne ahemman no mu atitire afoforo a wɔho hia no fotufoɔ. Wɔn awareɛ mu no wɔwoo mma dumiɛnsa. [1]

Amammui mu adwuma[sesa]

Yaa Akyaa bɛyɛɛ Ɔhemmaa Ɛna wɔ afe 1884 mu bere a ɔtuu ne nua Mensa Bonsu fii n’ahenni mu wɔ afe 1884 mu, na saa afe no mu no, ɔtuu ɔne wɔn maame nyinaa nnommum; ne babarima Kwaku Dua II bɛyɛɛ ɔhene, nanso owui bere a ɔde nnafua 44 dii akokɔsrade dibea akyi, na ɛno akyi no ɔyɛɛ mfiridwuma ma ne babarima Prempeh I a ɔde no bɛkɔ Sikakɔkɔɔ Nsuo no mu . Esiane sɛ na wadi mfe 15 pɛ nti, otumi nyaa ne so nkɛntɛnso kɛse bere a n’ankasa kɔɔ so dii tumi no. Nanso, bere a wɔkae sɛ ɔno ne ahengua no dedifo akyi no, obi foforo ne no sii akan de ntawntawdi baa Ashanti. Wɔ ɔmanko a ɛkɔɔ so daa no mu no, Adansifo a wɔbɛn wɔn no de Ashantifo tebea a na ayɛ mmerɛw no dii dwuma. Adansifo no nso frɛɛ Britaniafo sɛ wɔne Ashantifo no mfi ɔko ase, na Britaniafo no penee so. Na ɔsɔre tia Britaniafo denneennen, na na onnyina biribiara so mfa nsɛe atamfo anaasɛ ontu wɔn mfi hɔ, ɛwom sɛ sɛ ɛnte saa a, na ɔyɛ onyansafo wɔ nsɛm a ɛfa ahemfo amammuisɛm ho mu de. Ne tan a na ɔwɔ ma Britaniafo no fi yare a na wɔde reba Ashantifo so ne ntawntawdi a na ɛde reba no mu.

Akyiri yi asetra[sesa]

Wɔ 1896 mu no, Britaniafo tumi dii Ashantifo so na wɔpam no kɔɔ Seychelles, ne ne babarima ne atitire afoforo; ɛhɔ na ɔtenaa hɔ kosii ne wu mu. Ɔda so ara yɛ obi a akyinnyegye wɔ ne ho wɔ Ghana esiane ne su a ɛne sɛ ɔde basabasayɛ di dwuma tia wɔn a wɔsɔre tia no nti. [2]

Nsɛm a wɔde gyinaa so[sesa]

  1. 1.0 1.1 1.2 Jackson, Guida (2009). Women Leaders of Africa, Asia, Middle East, and Pacific: A Biographical Reference. Xlibris Corporation. p. 128. ISBN 978-1469113531.
  2. Kathleen E. Sheldon (2005). Historical Dictionary of Women in Sub-Saharan Africa. Scarecrow Press. ISBN 978-0-8108-5331-7.