African great lakes

Ɛfi Wikipedia

Afrika Atare Kɛse (Swahili: Maziwa Makuu; Kinyarwanda: Ibiyaga bigari) yɛ atare a ɛtoatoa so a ɛyɛ Rift Valley atare no fa a ɛwɔ Afrika Apuei Fam Rift ne ne mpɔtam. Wɔn mu bi ne Ɔtare Victoria, ɔtare a nsu pa wom a ɛto so abien wɔ wiase wɔ ne kɛse mu, Ɔtare Tanganyika, ɔtare a ɛto so abien wɔ wiase a nsu pa wom wɔ ne kɛse ne ne mu dɔ mu, ne Ɔtare Malawi, ɔtare a nsu pa wom a ɛto so awotwe wɔ wiase nyinaa wɔ ne kɛse mu[1]. Sɛ wɔka ne nyinaa bom a, nsu a ne kɛse yɛ kilomita 31,000 (cu mi 7,400) na ɛwɔ mu, na ɛboro Ɔtare Baikal anaa Amerika Atifi fam Atare akɛse no so. Saa ne nyinaa yɛ okyinnsoromma yi so nsu pa a ɛnyɛ nwini no bɛyɛ 25%. Afrika atare akɛse a ɛyɛ rift no yɛ tete fie a abɔde a nkwa wom a egu ahorow pii te, na wiase mpataa ahorow 10% te saa ɔmantam yi mu. Aman a ɛwɔ asubɔnten ho a ɛwɔ Afrika Atare akɛse mantam mu no bi ne Burundi, Democratic Republic of the Congo, Ethiopia, Kenya, Malawi, Mozambique, Rwanda, Zambia, Tanzania, ne Uganda.

ATARE NE NSU A ƐKƆ NSU MU[sesa]

Nea edidi so yi ka Afrika Atare akɛse no din dodow no ara ho, a wɔahyehyɛ no akuwakuw sɛnea nsu a ɛkɔ mu no te. Atare dodow pɔtee a wobu no sɛ ɛyɛ Afrika Atare akɛse no fa no gu ahorow wɔ nea wɔahyehyɛ no mu, na ebetumi aka atare nketewa a ɛwɔ rift bon mu no ho, titire sɛ ɛyɛ nsu a ɛkɔ atare akɛse te sɛ Ɔtare Kyoga no fa koro no ara a.Atare a ɛsen kɔ White Nile mu,Ɔtare Victoria,Ɔtare Kyoga (Atare akɛse nhyehyɛe no fa nanso ɛnyɛ n'ankasa "ɔtare kɛse") .Ɔtare Albert,Ɔtare Edward,Atare a ɛsen kɔ Congo Asubɔnten no mu,Ɔtare Tanganyika,Ɔtare Kivu,Ɔtare Mweru,Ɔtare a ɛsen kɔ Zambezi, Ɔtare Malawi, a ɛfa Shire Asubɔnten no ho,Atare a nsukorabea a wɔato mu,Ɔtare Turkana ne Ɔtare Rukwa.

AFRIKA ATARE AKƐSEƐ MANTAM MU[sesa]

Atare akɛseɛ mantam (ɛntaa: Atare akɛseɛ mantam) yɛ aman du a ɛwɔ asubɔnten ho: Burundi, Democratic Republic of the Congo, Ethiopia, Kenya, Malawi, Mozambique, Rwanda, Tanzania, Uganda, ne Zambia[2]. Asɛmfua interlacustrine ("atare ntam") betumi akyerɛ ɔmantam no[3], anaasɛ nea ɛkɔ akyiri no, aman anaa beae a atare no hye[4].Swahili kasa ne kasa a wɔtaa ka wɔ Afrika Atare akɛse mantam mu[5]. Ɛsan nso yɛ ɔman anaa aban kasa a aman anum a ɛwɔ ɔmantam no mu ka: Tanzania, Kenya, Uganda, Rwanda, ne Democratic Republic of the Congo.Esiane sɛ na nnipa dɔɔso a wobu akontaa sɛ ɛyɛ nnipa ɔpepem 107[bere bɛn?]—ne kuayɛ a ɛboro so wɔ ɔmantam no mu nti, wɔhyehyɛɛ mpɔtam hɔ yɛɛ no ​​aman nketewa dodow bi. Ahemman yi mu a na wɔwɔ tumi paa ne Buganda, Bunyoro, Karagwe, Rwanda, ne Burundi.Esiane sɛ na ɔmantam no yɛ Nil fibea a wɔahwehwɛ bere tenten ne nsu a ɛtwam abiɛsa a ɛda nsubɔnten Nile, Congo ne Zambezi ntam nti, na Europafo ani agye ɔmantam no ho bere tenten. Europafoɔ a wodii kan duu ɔmantam no mu dodow biara ne Kristofoɔ asɛmpatrɛwfo a wɔantumi ansakra ɛhɔfo no, nanso wobuee ɔmantam no maa akyiri yi atubrafo. Nkitahodi a ɛkɔɔ soro a wɔne wiase nkae no dii no ma ɔyaredɔm a ɛsɛe ade toatoa so a ɛkaa nnipa ne mmoa nyinaa bae.Bere a wohu no sɛ ɔmantam a ɛwɔ tumi kɛse wɔ ahofadi akyi no, Great Lakes mantam no ahu amane wɔ ɔmanko ne ntawntawdie ho wɔ mfe aduanan a atwam no mu bɛyɛ afeha a ɛto so 21 no mfiase (bɛyɛ 1980–2020). Wɔ afe 2022 mu no, Amanaman Nkabom Kuo a ɛhwɛ atukɔtenafoɔ so no kamfoo Tanzania sɛ wɔma atukɔtenefoɔ a wɔfiri aman foforɔ a wɔwɔ ɔmantam no mu akwaaba na wɔboa wɔn daa.[6]

WIEM BƆBERƐ[sesa]

Mmepɔw no so yɛ nwini kakra, na sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, ɛhɔ hyew fi 17 °C (63 °F) kosi 19 °C (66 °F) na osu tɔ pii. Nsu atitiriw a ɛkɔ nsu mu no bi ne Congo-Zaire, Nile, ne Zambezi nsubɔnten a ɛkɔ Atlantic Po, Mediterranea Po, ne India Po no mu no. Kwae na ɛwɔ Congo-Zaire Basin asasetoɔ so, bere a sare ne savanna (sare a ɛso yɛ kusuu) abu so kɛse wɔ kesee fam ne apuei fam mmepɔw so. Sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, ɔhyew a ɛwɔ asasetaw so no bɛyɛ 35 °C (95 °F). Wɔ Ɔtare Turkana ho no, wim yɛ hyew na ɛhɔ yɛ kusuu yiye. Osutɔ bere tiaa bi wɔ Ahinime bosome mu no, osu tɔ bere tenten fi Oforisuo bosome no mu kosi Kɔtɔnimma bosome no akyi.

AFIFIDEƐ NE MMOA AWOTE HƆ[sesa]

Western Rift Valley atare no yɛ nsu pa na ɛhɔ na mmoa ahorow a wɔte hɔ no dodow soronko wɔ. Cichlid mpataa ahorow bɛboro 1,500 na wɔte atare no mu[7], ne mpataa mmusua afoforo nso. Atare no nso yɛ mmeae a ɛho hia ma mmoa ahorow bi a wɔte nsu ne asase mu. Nile akokɔsrade dɔɔso. Mmoa a wɔnom nufu bi ne asono, gorillas ne hippopotamus.Ɔtare Turkana mpɔtam hɔ yɛ nnomaa ahorow ɔhaha pii a wɔte Kenya. Flamingo no tu mmirika wɔ ne nsu a emu nnɔ mu. Afrika Apuei Fam mpaapaemu nhyehyɛe no nso yɛ ɔkwan a nnomaa a wotu kɔtra mmeae foforo no fa so, na ɛde ɔhaha pii foforo ba. Plankton a ɛwɔ ɔtare no mu a ɛno nso ma mpataa a wɔwɔ hɔ no aduan na ɛboa nnomaa no titiriw. Afifide fi kwae a osu tɔ na owia bɔ kɛse wom so kosi sare sare so. Wɔ atare bi mu no, afifide a enyin ntɛmntɛm te sɛ nsu mu hyacinth a ɛmene nsu no ani ne papyrus a esiw mpoano no yɛ ɔhaw ahorow. Ɛde besi nnɛ no, nsu mu hyacinth aka Ɔtare Victoria nkutoo.

ASASE HO ADESUA[sesa]

Ɛde besi mfeɛ ɔpepem du-mmienu a atwam ni no, na nsu pii a ɛwɔ equatorial asasetaw no so no sen kɔ atɔe fam kɔ ​​Congo Asubɔnten nhyehyɛe no mu anaasɛ apuei fam kɔ ​​India Po no mu. Great Rift Valley a wɔbɔɔ no sesaa saa asɛm no. Rift yɛ beae a ɛyɛ mmerɛ wɔ Asase so esiane tectonic mprɛte mmienu a ɛtete mu, a mpɛn pii no graben, anaasɛ trough, a ɔtare no mu nsu betumi aboaboa ano ka ho nti. Saa mpaapaemu yi fii ase bere a Afrika Apuei fam a nsu a ɛreworo so wɔ mantle no mu kanyan no fii ase tetew ne ho fii Afrika aman a aka no ho, kɔɔ atifi fam apuei no. Nsu a afei de ɛsen kɔ atifi fam no hyɛɛ nsukorabea a efii asase a ɛkɔ soro no mu bae no ma. Ɔtare Victoria nni Rift Bon no mu ankasa. Ɛfa beae bi a ɛda Apuei ne Atɔe Fam Mpaapaemu ntam, a mpaapaemu no a wɔma ɛkɔ soro kɔ afa abien no nyinaa na ɛbae.

FAM TUTUO HO ADESUA[sesa]

Bɛyɛ mfe ɔpepem abien kosi abiɛsa a atwam ni no, na Ɔtare Turkana so na na beae no yɛ frɔmfrɔm, na ɛma ɛyɛ beae a nnipa a wodi kan no te. Richard Leakey dii nnipa ho nhwehwɛmu pii anim wɔ mpɔtam hɔ, na ɛmaa wohuu hominin nkae a ɛho hia pii. Wohuu Skull 1470 a adi mfeɛ ɔpepem mmienu no wɔ afe apem ahankono aduɔson-mmienu(1972). Mfiase no na wosusuw sɛ ɛyɛ Homo habilis, nanso nnipa ho animdefoɔ binom de ama mmoa foforoɔ bi, Homo rudolfensis, a wɔde ɔtare no (kan no na wɔfrɛ no Ɔtare Rudolf) din too so. Wɔ afe apem ahankono aduonwɔtwe-nan(1984) mu no, wohuu Turkana Boy, Homo erectus abarimaa bi nnompe a ɛkame ayɛ sɛ edi mũ. Wɔ afe 1999 mu no, wohuu ti nhwi bi a adi mfe 3,500,000 wɔ hɔ, a wɔtoo din Kenyanthropus platyops, a ɛkyerɛ "Kenya nipa a n'anim yɛ tratraa".

SIKASƐM[sesa]

Mpataayi, tilapia ahoroɔ titire nanso Nile perch nso, na ɛma wonya asetrade titiriw. Esiane sɛ Atare akɛse anan wɔ n’ahye so nti, Uganda di aman a wɔyɛ nsu pa mu mpataa kɛse wɔ wiase no mu biako. Wim tebea ne ogya bepɔw asase a ɛyɛ fɛ a ɛwɔ mmepɔw so no nso ma nnɔbae a wɔyɛ nnɔbae kɛse no kɔ so tra hɔ. Great Lakes mantam aman no sikasɛm wɔ nhyehyɛe ahoroɔ na ɛwɔ nkɔso gyinabea ahoroɔ. GDP nkɔso ankasa firi ɔha biara mu baako ne akyiripɔ nwɔtwe(1.8) wɔ Burundi[8] kosi nan ne akyiripɔ nan(4.4) wɔ DRC.[9] GDP a obiara nya no sakra firi $600 wɔ DRC[10] ne Burundi ne $800 wɔ Uganda.[11]

BƐƐBI A ME NYAA MMOA FIRIIƐ[sesa]

  1. https://en.wikipedia.org/wiki/African_Great_Lakes#cite_note-zambiatour-1
  2. https://en.wikipedia.org/wiki/African_Great_Lakes#cite_note-Idnotgalr-2
  3. https://en.wikipedia.org/wiki/African_Great_Lakes#cite_note-3
  4. https://en.wikipedia.org/wiki/African_Great_Lakes#cite_note-4
  5. https://en.wikipedia.org/wiki/African_Great_Lakes#cite_note-Shema-5
  6. https://en.wikipedia.org/wiki/African_Great_Lakes#cite_note-6
  7. https://en.wikipedia.org/wiki/African_Great_Lakes#cite_note-Turner2001-7
  8. https://en.wikipedia.org/wiki/African_Great_Lakes#cite_note-8
  9. https://en.wikipedia.org/wiki/African_Great_Lakes#cite_note-9
  10. https://en.wikipedia.org/wiki/African_Great_Lakes#cite_note-10
  11. https://en.wikipedia.org/wiki/African_Great_Lakes#cite_note-11