Asubɔnten Gambia Ɔman Mmoa Yɛmmea

Ɛfi Wikipedia
River Gambia National Park
national park
inception1978 Sesa
countryThe Gambia Sesa
located in the administrative territorial entityCentral River Division Sesa
coordinate location13°38′20″N 14°57′34″W Sesa
IUCN protected areas categoryIUCN category II: National Park Sesa
Map

Asubɔnten Gambia Ɔman Mmoa Yɛmmea (River Gambia National Park) yɛ ɔman mmɔnten so atrae a ɛwɔ Gambia.

Asase ho nsɛm[sesa]

Wɔde sii hɔ wɔ 1978 mu, na Asubɔnten Gambia Ɔman Mmoa Yɛmmea no wɔ Niamina Apuei fam mantam mu wɔ Central River Division. Ɛda Gambia Asubɔnten no benkum so. Baboon Nsupɔw so nsupɔw a ne kɛse yɛ hekta 585 (acre 1,450) a nsupɔw kɛse biako ne nketewa anan na ɛwom no ka abɔnten so atrae no ho. Ɔman no mmɔnten so atrae no nyɛ nea ɔmanfo betumi akɔ.

Asubɔnten Gambia Ɔman Mmoa Yɛmmea bɛn Nyassang Kwae Mmoa Yɛmmea. Wɔ asase mfonini ahorow bi so no, wɔde mmɔnten so atrae abien no abom ayɛ beae biako.

Afifide a ɛwɔ hɔ[sesa]

Afifide a ɛwɔ Baboon Nsupɔw a ɛyɛ petee no so no yɛ kwae a osu tɔ na owia bɔ kɛse wom a ɛte sɛ kwae a ɛwɔ asubɔnten ho no su.

Fauna[sesa]

Efi 1979 no, Asubɔnten Gambia Ɔman Mmoa Yɛmmea yɛ beae a wɔreyɛ adwuma bi a wɔde bɛsan de akraman aba, a Chimpanzee Rehabilitation Project (CRP) na Stella Marsden (Eddie Brewer babea) akwankyerɛ ase. Wɔsan de akraman a wɔagye wɔn afi mmoa aguadi a mmara mma ho kwan no mu ba wuram wɔ abɔnten so. Wɔpaw Marsden sɛ Officer of the Order of the British Empire esiane n’adwuma nti. Ansa na 1979 reba no, na wɔtete primate no wɔ Abuko Abɔde a Wɔakora So. Ɛnnɛ, chimpanzee akuw pii te asubɔnten nsupɔw abiɛsa a ɛsõ sen biara (ha 435, ha 77 und ha 53) a nnipa nhaw wɔn. Ɛde besi July 2006 no, na ɛyɛ 77. Wɔ wuram no, chimpanzee ase tɔree wɔ Gambia wɔ afeha a ɛto so 20 mfiase mu hɔ.

Sɛnea ɛbɛyɛ na wɔabɔ mmoa ne ahɔho no ho ban no, wɔmma kwan mma wɔnkɔ nsupɔw no so, efisɛ akraman betumi ayɛ nnipa basabasa kɛse. Sɛ aban pene so nkutoo a, wobetumi ayɛ nneɛma a wɔayi afi mu. Wɔtew hyɛmma a wɔde fa nsupɔw no so mpo so kɛse wɔ 1998. Bere bi a atwam no, na ebinom bɔ mmɔden sɛ wobewia akraman afi abɔnten so.

Sɛ chimpanzee a wɔtaa yɛ (Pan troglodytes verus) da nkyɛn a, Asubɔnten Gambia Ɔman Mmoa Yɛmmea nso wɔ hɔ a Guinea akraman (Papio papio), bonsu a ɛyɛ ahabammono (Chlorocebus sabaeus), atɔe fam colobus kɔkɔɔ (Piliocolobus badius), ne marmosets (Callithrix) te. Mmoa afoforo a wɔnom nufusu bi ne ɔkraman a ɔdɔɔso (Phacochoerus africanus) ne asukɔnkɔn bi (Hippopotamus amphibius), a abɛyɛ nea wɔn ho yɛ na wɔ Gambia. Nea ɛka ho no, aardvark (Orycteropus afer senegalensis), ɛwo a wɔfrɛ no honey badger (Mellivora capensis), serval (Leptailurus serval brachyura), Hausa genet (Genetta thierryi), Afrikafo otter a onni nsateaa (Aonyx capensis), ne Afrika Atɔe Fam manatee ( Nnuru a wɔfrɛ no Trichechus senegalensis).

Wɔ akraman mu no, bushbuck (Tragelaphus scriptus), Maxwell duiker (Cephalophus maxwellii), ne common duiker (Sylvicapra grimmia) wɔ hɔ. Saa ara na mmoa a wɔwea fam dɔɔso, na nea ɛka ho ne Nil akokɔsrade (Crocodylus niloticus), awɔ, ne akraman. Nnomaa nkwa nso wɔ nnomaa ahorow pii.[1][2][3]

Akenkan a ɛkɔ akyiri[sesa]

  • Brewer, Stella. (1981) Die Affenschule: neue Wege d. Wildtierforschung. Moewig, München [i.e. Rastatt]. ISBN 3-8118-3117-8.
  • Jahn, Rosel. (1997) Gambia: Reiseführer mit Landeskunde; mit einem Reiseatlas, Mai, Dreieich. ISBN 3-87936-239-4.

Abɔnten so nkitahodi ahorow[sesa]

  1. Chimpanzee Rehabilitation Association Nhwɛsoɔ:Webarchive http://www.panafricanprimates.org
  2. http://www.panafricanprimates.org Nhwɛsoɔ:Webarchive Gambia Chimpanzee expert Marsden earns O.B.E. from Queen Elizabeth
  3. "Page 24 | Supplement 57855, 31 December 2005 | London Gazette | The Gazette". Archived from the original on 2016-10-21.