Wim nsakrae wɔ Ghana

Ɛfi Wikipedia
Accra mmeae pii yiri wɔ osutɔ bere mu ma ɛde nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ho haw ba Ghana

Wim nsakrae a ɛwɔ Ghana no renya nnipa a wɔwɔ Ghana so nkɛntɛnso wɔ akwan horow so efisɛ ɔman no te mmeae abiɛsa a nsu yɛ wim tebea hyia no.[1] Nsakrae a ɛba osutɔ, wim tebea ne po mu nsu a ɛkɔ soro mu no bɛka mpoano nsu mu nkyene. Wɔhwɛ kwan sɛ eyi bɛka kuayɛ ne mpataayi nyinaa wɔ ɔkwan a enye so[2]

Ɔman no sikasɛm gyina hɔ sɛ ɛrehu amane wɔ wim nsakrae nkɛntɛnso ahorow ho esiane sɛ ɛde ne ho to nnwuma a ɛfa wim tebea ho te sɛ kuayɛ, ahoɔden, ne kwae so nti . Bio nso, wɔhwɛ kwan sɛ nsuo pa a wɔbɛnya no bɛyɛ den kɛseɛ berɛ a nsuo a wɔbɛtew so no bɛnya nkɛntɛnsoɔ bɔne wɔ nsuo mu ahoɔden, a ɛma ɔman no anyinam ahoɔden ahoɔden 54%. Bio nso, ɛda adi sɛ Ghana behu nnipa pii a wɔanya asramma ne kɔlera, efisɛ nsakrae a ɛba nsu tebea mu no nya abien no nyinaa so nkɛntɛnso.

Wɔ afe 2015 mu no, abam no yɛɛ krataa bi a wɔato din "Ghana's Intended Nationally Determined Contribution." [3] Ɛno akyi no, Ghana de wɔn nsa hyɛɛ Paris Wim Tebea Apam ase wɔ afe 2016 mu.

Mframa a ɛma wim yɛ hyew a wɔtow gu[sesa]

Nneɛma a wɔde yɛ pɛtro a efi abo mu[sesa]

Jubilee po so ngo adwumayɛbea no baa afe 2010 mu, na ɛmaa anidasoɔ kɔɔ soro sɛ wɔbɛnya ahonyadeɛ wɔ Ghana. Nanso, nneɛma a ehia na wɔde aboa Ghana ngo adwuma (adekora, po so hyɛn, nea wɔyɛ) ama ɛho abehia sɛ wɔyɛ ogyaframa. "Ebia gas a ɛbɛhyew bere tenten wɔ Jubilee Field no bɛyɛ nea wontumi nkwati" sɛ wɔannya nkɔso ntɛmntɛm wɔ nnwuma a wɔde bɛyɛ adwuma mu na ɛbɛma wɔanya CO bɛyɛ tɔn ɔpepem 1.5 afe biara (Ghana ɔman no mframa a wɔtow gu nyinaa mu ɔha biara mu nkyem 7).[4]

Nkɛntɛnso a enya wɔ abɔde mu nneɛma a atwa yɛn ho ahyia so[sesa]

Ɔhyew ne wim tebea a ɛsakra[sesa]

Ɔtare Volta, ɔtare a wɔde nsa ayɛ a ɛso sen biara wɔ wiase nyinaa sɛnea ne kɛse te no sesaa wim tebea wɔ Ghana.[5]

Atifi fam mmeae a ɛhɔ yɛ kusuu no ayɛ hyew ntɛmntɛm sen Ghana kesee fam. Sɛ yɛka ne nyinaa bom a, Ghana anya 1.0 °C. ɔhyew a ɛkɔ soro fi 1960. Ghana atifi fam wɔ osutɔ bere biako pɛ, bere a Ghana kesee fam wɔ abien na osu a ɛtɔ afe biara no sakra kɛse. Ɛyɛ den sɛ wobehu sɛnea osu tɔ bere tenten. Nanso, USDA Kwae Dwumadibea no de baa awiei wɔ afe 2011 mu sɛ "adanse biara nni hɔ a ɛkyerɛ sɛ osu a ɛtɔ kɛse no akɔ soro anaasɛ ɛso atew fi 1960." [6]

Nanso, sɛ obi de Köppen-Geiger wim tebea nkyekyɛmu asase mfonini a ɛfa afe 1980-2016 ho ne asase mfonini a wɔahyɛ ho nkɔm sɛ ɛbɛba afe 2071-2100 toto ho a, ɔhyɛɛ nsakraeɛ a ɛbɛba wɔ nkyekyɛmu mu afiri "ɔhyeɛ, sare so" akɔ "ɔsuo, sare so, ɛhɔ yɛ hyeɛ" wɔ mpoano mmeaeɛ bi ho nkɔm.

</img>
Mprempren / bere a atwam Köppen wim tebea nkyekyɛmu map ma Ghana (1980-2016) .
</img>
Köppen wim tebea nkyekyɛmu map a wɔahyɛ ho nkɔm ama Ghana 2071–2100

Po mu nsu a ɛkɔ soro[sesa]

Nsɛm a ɛwɔ hɔ nso kyerɛ sɛ ɛpo mu nsuo akɔ soro 2.1 mm afe biara wɔ mfe 30 a atwam no mu, na ɛkyerɛ sɛ ɛkɔɔ soro 5.8 cm, 16.5 na ɛwɔ hɔ cm, ne 34.5 cm ansa na afe 2020, 2050, ne 2080.[7]

Nsuo mu nneɛma[sesa]

Nsu a wɔhwɛ kwan sɛ ɛbɛtew wɔ nsubɔnten atitiriw a ɛma ɔman no nsu pa, Volta Asubɔnten, Bia Asubɔnten, ne Tano Asubɔnten, mu no betumi ama nsɛnnennen a ɛwɔ nsu pa a wɔbɛnom mu no ayɛ kɛse. Wɔhyɛɛ nkɔm sɛ nsuo dodoɔ a ɛwɔ Volta Basin no so bɛtew 24% ne 45% wɔ afe 2050 ne 2100 mu. Osutɔ a ɛkɔ so so tew ne nsu a ɛtɔ kɔ soro no betumi de amammui mu nhyɛso aba ɔmantam no mu bere a Burkina Faso reyɛ nhyehyɛe sɛ wɔbɛtwe nsu afi Volta Basin mu no.

Nkɛntɛnso a enya wɔ nnipa so[sesa]

Sikasɛm mu nkɛntɛnso ahorow[sesa]

Kuadwuma[sesa]

Atoko kuafoɔ a ɔwɔ Tamaligu, Ghana, Atifi Fam Mantam

Adwumayɛfo a wɔwɔ Ghana ɔha biara mu aduanan anum gyina kuayɛ a osu tɔ na ɛyɛ akuafo nketewa so . Ɔhaw a osu tɔ a ɛnkɔ so ne wim tebea afoforo a ɛyɛ hu nti no benya nkurɔfo sikasɛm mu yiyedi so nkɛntɛnso bɔne. Bio nso, wɔhwɛ kwan sɛ nnɔbae atitiriw te sɛ bankye, aburoo, ne kookoo (Ghana nnɔbae titiriw a wonya sika) no bɛma nnɔbae a wɔyɛ no so atew. Wɔgyina mfeɛ aduonu a wɔde ahwɛ wim tebea so no, wɔahyɛ nkɔm sɛ atokoɔ ne aburow nnɔbaeɛ foforɔ a wɔnya no so bɛtew 7% wɔ afe 2050 mu.

Bio nso, kwae a wɔatutu ne atare foforo a ɛyow nsubɔnten a wɔaka abom no aka kua na ɛno nso de atutra aba Accra a ɛmaa nnipa a wɔte hɔ a wɔnyɛ ho nhyehyɛe a ɛnyɛ papa no yɛɛ kɛse wɔ nsuyiri a ebetumi aba ntɛmntɛm no kwan so.[8]

Mpataayi adwuma[sesa]

Po mu nnuan yɛ protein a wodi wɔ Ghana no ɔha biara mu nkyem 40-60. Wɔhwɛ kwan sɛ mmoa ahorow atitiriw ma sikasɛm no benya awo kyinhyia a enye koraa . Mpataayi mu nneɛma a wɔtew so no akanyan po mu nnuan a ne bo bɛboro dɔla ɔpepem 200 afe biara a wɔde fi amannɔne ba.[9]

Nsu mu ahoɔden[sesa]

Esiane sɛ ɔman no mu ahoɔden a wɔde yɛ anyinam ahoɔden no 54% yɛ nsu mu anyinam ahoɔden nti, ɛda adi sɛ osu a ɛtɔ a wontumi nhu no de adwenem naayɛ bɛka anyinam ahoɔden nhyehyɛe a ɛtaa twa adwuma dedaw (a wonim no sɛ dumsor ) no ho. Akontaabu binom kyerɛ sɛ tumi a ɛwɔ hɔ no betumi akɔ fam bɛyɛ 50% ama Volta Basin . Ghana nyaa GDP so tew wɔ afe 2012 ne 2015 ntam de buaa ahoɔden a enni hɔ no fã bi.

Akwahosan ho nkɛntɛnso[sesa]

Wɔhwɛ kwan sɛ nyarewa a nsu mu te sɛ kɔlera ne nyarewa a nwansena de ba te sɛ asramma bɛdɔɔso.

Nneɛma a wɔbrɛ ase ne sɛnea wɔyɛ nsakrae[sesa]

Ghana de ne nsa hyɛɛ Paris Apam no ase wɔ 22 April 2016 na wɔgye toom wɔ 21 September 2016. Wɔyɛɛ ɔman no wim nsakraeɛ ho nhyehyɛeɛ a ɛdi kan wɔ Ghana sɛ wɔde bedi dwuma wɔ afe 2010 ne 2020 ntam Nsakrae a wɔyɛ no hwehwɛ sɛ ɛbɛtew asiane ahorow a wim nsakrae de ba no so . Wobetumi adi kan ayɛ nhyehyɛe a ɛbɛma wɔatumi ayɛ nsakrae anaasɛ wɔde asi hɔ ara kwa de abua mpɔtam hɔ nhyɛso te sɛ kwae a wɔbɛhyehyɛ, asase a wɔbɛdannan, adan a ɛtumi gyina wim tebea ano, nneɛma a wɔde owia ahoɔden yɛ adwuma, ne nea Ministry of Environment Science, Technology and Innovation tintim nhyehyeɛ bi wɔ afe 2013.[10]

Wɔ afe 2015 mu no, Ghana yɛɛ nhyehyɛɛ bi a wɔato din ‘Ghana’s Intended Nationally Determined Contribution’ de kyerɛɛ nhyehyɛɛ a wɔde bɛtew carbon a wɔtow gu no so na wɔama asase a wɔde di dwuma, akwantuo, ne sikasɛm ne asetena mu nnwuma foforɔ a ɛbɛtena hɔ daa no atu mpɔn.

Ɛda so ara hia sɛ Ghana yɛ nhyehyɛe a ɛbɛkyɛ a ɛbɛma wɔadi wim nsakrae ho dwuma efisɛ ɛte sɛ nea mpɔtam hɔ adwuma so ahwɛfo nni adwene a ɛfata wɔ ɛka a wɔbɔ wɔ ɔhaw ahorow a ɛtete saa a wobedi ho dwuma no ho.

Nsɛm a wɔde gyinaa so[sesa]

  1. "Ghana at a glance". climatelinks.org. Retrieved 30 December 2022.
  2. "Climate Risk Profile: Ghana". USAID. 31 January 2017. Retrieved 30 December 2022 – via climatelinks.org.
  3. "NDC Registry (interim)". unfccc.int. Retrieved 24 November 2020.
  4. "Ghana Climate Change Vulnerability and Adaptation". USAID Report prepared by the USDA Forest Service, International Programs. 30 June 2011. Retrieved 30 December 2022.
  5. Andah, Winston E.I.; van de Giesen, Nick; Biney, Charles A. (2003). "Water, climate, food, and environment in the Volta Basin" (PDF). Project ADAPT: Adaptation strategies to changing environments. Retrieved 30 December 2022.
  6. "Ghana Climate Change Vulnerability and Adaptation". USAID Report prepared by the USDA Forest Service, International Programs. 30 June 2011. Retrieved 30 December 2022.
  7. "Climate Change Adaptation in Ghana (fact sheet)" (PDF). January 2012. Archived (PDF) from the original on 12 May 2017. Retrieved 30 December 2022.
  8. Mensah, Edwin C.; Ziemnowicz, Christopher; Parnell, John A. (2021). "Crisis Perception, Experience, and Preparedness among Managers in Ghana". Journal of International Business and Economy. 22 (1): 1–28. doi:10.51240/jibe.2021.1.1. Retrieved 30 December 2022.
  9. Ghana Country Development and Cooperative Strategy Climate Risk Screening (PDF). USAID. Retrieved 2021-04-16.
  10. "Ghana National Climate Change Policy". Green Growth Knowledge Platform. January 2013. Retrieved 30 December 2022.