Tete Kurow Damasko

Ɛfi Wikipedia

Tete Kuropɔn Damasko ( Arabic kasa mu ) yɛ abakɔsɛm mu kurow a ɛwɔ Damasko a ɛwɔ Siria no mfinimfini . Kurow dedaw a ɛyɛ nkurow a akyɛ sen biara a nnipa kɔ so tra mu wɔ wiase no mu biako, kura fam tutu mmeae pii, a abakɔsɛm mu asɔredan ne asɔredan ahorow bi ka ho. Amammerɛ pii agyaw wɔn agyiraehyɛde, titiriw Helafo, Romafo, Byzantinefo ne Nkramofo. Wɔ 1979 mu no, UNESCO kae sɛ kurow no abakɔsɛm mu mfinimfini a na Roma bere so afasu atwa ho ahyia no sɛ Wiase Agyapade . Wɔ June 2013 mu no, UNESCO de Syria mmeae nyinaa kaa Wiase Agyapade a Ɛwɔ Asiane mu ho de bɔɔ kɔkɔ wɔ asiane ahorow a ɛwɔ hɔ esiane Syria Ɔmanko nti .

Mfiase ne nea wɔde sii hɔ[sesa]

Ɛda Barada Asubɔnten no anafo fam mpoano, na wɔde tete kurow no sii hɔ wɔ mfirihyia apem a ɛto so 3 A.Y.B km (0.9.) na ɛwɔ hɔ mi) a wonim no sɛ Damascus Straight Street, bere a ne kɛse gyina hɔ ( Latin ) no bɛyɛ 1 km (0.6.) na ɛwɔ hɔ mi). Esiane sɛ na tete kurow no kɛse bɛyɛ hekta 86.12 (acre 212.8; kilomita 0.86) nti, na wɔato abakɔsɛm mu ɔfasu a ne kɛse yɛ 4.5 mu km (2.8.) na ɛwɔ hɔ mi) wɔ ɔmansin a Romafo titiriw na wosii, a saa bere no Ayyubidfo ne Mamlukfo na wɔbɔɔ ho ban no mu .

Damasko ho asɛm a edi kan no yɛ sɛ "Ta-ms-qu" wɔ mfirihyia apem a ɛto so abien A.Y.B. Kurow no de tributary dii dwuma kosii sɛ Po so Nnipa bae wɔ 1200 A.Y.B. Ne saa nti, Semfoɔ Aramefoɔ tumi de ɔman a ɛde ne ho a ɛne Aram-Damascus (afeha a ɛtɔ so 11 – 733 A.Y.B.) sii hɔ, na wɔtoo kuro kɛseɛ no din sɛ ‘Dimashqu’ anaa ‘Darmeseq’.

Nneɛma atitiriw a wotumi hu[sesa]

Damasko wɔ abakɔsɛm mu mmeae pii a efi kurow no abakɔsɛm mu mmere ahorow pii mu. Esiane sɛ wɔakyekye kurow no wɔ adwuma biara a atwam mu nti, ɛkame ayɛ sɛ abɛyɛ nea wontumi ntutu Damasko amamfo a ɛda 2.4 nyinaa wɔ nnɛyi gyinabea no ase. Damasko Abankɛse no wɔ Kurow Dedaw no atifi fam atɔe fam. Damascus Straight Street (a wɔka ho asɛm wɔ Ɔhotefo Paulo sakra mu wɔ Asomafo no Nnwuma 9:11), a wɔsan frɛ no Via Recta, yɛ Roma Damasko decumanus (apuei–atɔe abɔnten kɛse), na ɛtrɛw bɛboro 1,500 m (4,900) na ɛwɔ hɔ ft) . Ɛnnɛ, ɛyɛ Bab Sharqi abɔnten ne Souk Medhat Pasha, gua a wɔakata so. Sotɔɔ nketewa ahyɛ Bab Sharqi abɔnten so ma na ɛkɔ Kristofo mpɔtam dedaw a ɛwɔ Bab Tuma (St. Thomas Pon) no mu. Medhat Pasha Souq nso yɛ gua titiriw wɔ Damascus na wɔde Midhat Pasha, Ottoman amrado a ɔwɔ Syria a ɔsiesiee Souk no din too so. Wɔ Bab Sharqi abɔnten no awiei no, obi du Anania Fie, asase ase asɔredan bi a na ɛyɛ Anania fie dan no ase. Umayyad Asɔredan, a wɔsan frɛ no Damascus Asɔredan Kɛse no yɛ asɔredan akɛse a ɛwɔ wiase no mu biako na ɛsan nso yɛ mmeae a akyɛ sen biara a wɔkɔ so bɔ mpae fi bere a Islam sɔree no mu biako. Wɔkyerɛ sɛ kronkronbea bi a ɛwɔ asɔredan no mu no kura Ɔhotefo Yohane Suboni amu . Amusiei a wosiee Saladin wɔ hɔ no wɔ turo ahorow a ɛwɔ asɔredan no akyi pɛɛ no mu. Sayyidah Ruqayya Asɔredan, Husayn ibn Ali babaa kumaa kronkronbea nso, wobɛtumi ahunu wɔ baabi a ɛbɛn Umayyad Asɔredan no. Tete Amara mantam nso wɔ baabi a wobetumi anantew akɔ mmeae yi. Beae foforo a nkurɔfo kɔ hɔ kɛse ne Sayyidah Zaynab Asɔredan, baabi a Zaynab bint Ali ɔdamoa wɔ.

Nsɛm a wɔde gyinaa so[sesa]