Pycnanthus angolensis

Ɛfi Wikipedia
Pycnanthus angolensis
taxon
short nameP. angolensis Sesa
taxon namePycnanthus angolensis Sesa
taxon rankspecies Sesa
parent taxonPycnanthus Sesa
basionymMyristica angolensis Sesa
this taxon is source ofAfrican nutmeg wood Sesa
IUCN conservation statusLeast Concern Sesa
GRIN URLhttps://npgsweb.ars-grin.gov/gringlobal/taxonomydetail.aspx?id=401833 Sesa

Pycnanthus angolensis yɛ dua bi a ɛka nnua a ɛwɔ abusua a wɔfrɛ no Myristicaceae ho. Ɛwɔ Tropical Afrika.[1] Ne din a wɔtaa de frɛ no wɔ Borɔfo mu no bi ne "African nutmeg, false nutmeg, boxboard, ne cardboard. Wɔ Afrika no, wɔfrɛ no ilomba.[2]

Nkyerɛkyerɛmu[sesa]

Saa dua a ɛyɛ ahabammono yi tenten bɛtumi aduru mita 40,[3][4][5] na ne tɛtrɛtɛ taa yɛ mita biako, na ɛtɔ mmere bi a etumi du mita 1.5 anaa nea ɛboro saa. N'ahaban yɛ tẽẽ, na ɛyɛ dwoodwoo, na ne mu akyekyere. Nsu no kɔla te sɛ ɛwo, na bere rekɔ so no, ɛdan kɔkɔɔ. N'abaa ahorow no yɛ akutu. N'ahaban a ɛte sɛ aboa nhoma no tenten bɛyɛ sɛntimita 31 na ne tɛtrɛtɛ yɛ sɛntimita 9. N'apɔw no ano yɛ akyea, ne ase yɛ sɛ koma, na ne mpantan mu yɛ duru. Wɔn ti so nni nhwi, na nhwi a ɛte sɛ ɔfasu a ɛyɛ nwini wɔ wɔn akyi. Mpɛn pii no, mmoawammoawa na ɛsɛee nkyɛm no, na ɛyɛ su a abu so araa ma wobu no sɛ ɛyɛ saa mmoawammoawa no ankasa su. Nhwiren no yɛ nkuku a ɛyɛ den a ɛyɛ kɔbere kɔbere a ne tenten yɛ santimita 15. Ɛyɛ den sɛ wubehu nhwiren no mu biara wɔ nhwiren no mu kosi sɛ ne nhwiren no bɛtete, na ne tenten bɛyɛ milimita biako pɛ. Nhwiren no yɛ nhwi a ɛyɛ huam.[6] Aba no yɛ akutu a ne tenten ne ne tɛtrɛtɛ boro santimita 3. Sɛ ɛyɛ foforo a, ne kɔla yɛ tuntum kɔkɔɔ, na ɛdan kɔla kɔkɔɔ kɔkɔɔ, na ne honam yɛ mmoawammoawa, na ɛwo te sɛ nnua. Ɛwɔ aba tuntum bi a ne kɔla yɛ kɔkɔɔ bi a ɛte sɛ nea ɛwɔ nutmeg mu. Aba no nyin bere tenten kɔsi sɛ ɛbɛto aba a edi hɔ, a efi ase bɛyɛ October mu.

Abɔde a Atwa Yɛn Ho Ahyia Ho Adesua[sesa]

Dua no nyin wɔ kwae a nsu wɔ so a ne tenten bɛyɛ mita 1,200 no mu. Ɛkɔ so wɔ kwae foforo mu, ɛtɔ mmere bi a, ɛtra kwae foforo mu. Ɛrenyin wɔ mmeae a owia bɔ hɔ. Ɛnyin wɔ kwae a ɛda mpoano te sɛ kwae akɛse mu, na wɔ mmeae bi no, wotumi hu no wɔ atɛkyɛ mu. Ɛkɔ so wɔ mmeae a osu tɔ bɛyɛ milimita 1,300 kosi 1,800 afe biara, nanso ɛte sɛ nea osu tɔ bɛyɛ milimita 2,000 pɛ.

Mmoa pii di nnuaba no, te sɛ nnuaba bi a wɔfrɛ no hornbills[7].

Sɛnea wɔde di dwuma[sesa]

Nnipa tumi de saa mmoadoma yi di dwuma wɔ akwan pii so.

Wɔtwitwa no ma ne nnua a ɛyɛ hyerɛn, ɛyɛ mmerɛ, na ɛyɛ fitaa anaa kɔkɔɔ kɔkɔɔ no. N'agye din kɔɔ soro wɔ Wiase Ko II akyi bere a na plywood ho hia no, na wɔ afeha a ɛto so 20 no mfinimfini no, na ɛyɛ nnua a ɛsom bo paa wɔ Central Africa. Ɛnyɛ den koraa na ɛyɛ den sɛ wobetwa, nanso ɛnyɛ den sɛ wobetwa na wɔde ayɛ adwuma, na wotumi de yɛ nneɛma pii. Ɛfata sɛ wɔde si ɔdan mu, na wɔde si dan mu nso te sɛ paneɛ a wɔde si ɔdan mu, ɔdan ho mpomma, ɔdan atifi, ne ɔdan ho mpomma. Wɔde yɛ anyinam ahoɔden ne krataa. Nnua no betumi anya nsanyare, nnɔte, ne mmoawa afoforo.

Wɔfrɛ srade a ɛyɛ kɔkɔɔ anaa kɔkɔɔ a efi aba a ɛyɛ huam yi mu no "kombo butter" anaa "Angola tallow". Nnuan no mu betumi adu srade mu ɔha mu nkyem 70. Wɔde yɛ kanea na wɔde yɛ samina. Wɔde aba a aka no yɛ aduhuam. Sɛ wɔhyew aba a ɛyɛ ngo no a, ɛrehyew nkakrankakra na wobetumi de ayɛ kanea.

Wɔ Uganda no, wodua dua no wɔ banana, kɔfe, ne cocoa mfuw mu de ma nnɔbae no sunsuma.

Wɔde dua no afa pii adi dwuma wɔ Afrika atetesɛm aduruyɛ mu. Wɔde saa ntasu yi di mogya a ɛretu no so. Wɔde dua no dua ayɛ aduru a ɛko tia awuduru ne aduro a wɔde sa kwata, mogya a enni mu, nyinsɛn a wontumi nwo, ɔyare a wɔfrɛ no gonorrhea, ne atiridii. Wodi nnuaba a efi mu no anaa wɔde hyɛ nsu mu de sa edema. Wɔde ntini a wɔayi afi mu no di nsanyare te sɛ schistosomiasis ho dwuma. Wɔde aba ngo no sa yare a wɔfrɛ no thrush.

Te sɛ ngo a ɛwɔ nutmeg mu no, kombo bata no dodow no ara yɛ myristic acid, a myristoleic acid pii wɔ mu nso. Ɛka nkwammoaa soronko bi a wɔfrɛ no kombic acid, a wɔde dua no din na ɛtoo dua no din a ɛne P. kombo no.

Din a wɔtaa de frɛ no[sesa]

Din a wɔtaa de frɛ afifide yi wɔ kasa pii mu. Wɔfrɛ no mkungu mwitu wɔ Swahili kasa mu, akwa-mili ne oje wɔ Igbo kasa mu, lunaba ne munaba wɔ Luganda kasa mu, akomu wɔ Yoruba kasa mu, calabo wɔ Spanish [5] kasa mu, ne arbre à suif ne faux muscadier wɔ French kasa mu. Nananom bi ne pó casson wɔ Sao Tomé ne Príncipe[8], gboyei wɔ Sierra Leone ne Liberia, otie wɔ Ghana, eteng wɔ Cameroon, lolako wɔ Zaire, ne adria, effoi, hétéré, qualélé, ne walélé wɔ Ivory Coast.[2]

Ɔkwan a wɔfa so dua[sesa]

Wodua saa dua yi de pɛ n'aba. Wodua aba no wɔ afuw mu, na wɔtete aba no wɔ afifideyɛ mu kosi sɛ ebenya ntini akɛse. Wontumi nnyina ɔpɛ ano. Afe akyi no, dua no tenten bɛyɛ mita fa, na mfe 4 akyi no, etumi nyin bɛyɛ mita 4. Dua bi a adi mfe 20 tumi tenten yɛ mita 25. Wɔtwa nnua a wɔtete so no so na wɔtew so bere ne bere mu.

Wɔahu mmoawa bi te sɛ Monochamus scabiosus ne Mallodon downesi ne ntontom te sɛ Ophiostoma sp., nanso ɛnyɛ ɔhaw kɛse. Dua a wɔatwa no foforo no betumi asesa ne kɔla esiane mmoawammoawa a wɔredɔɔso nti, dua a ne kɔla yɛ hyerɛn no betumi asesa ayɛ kɔla tuntum kɔkɔɔ. 9

Wubetumi atwa nnua no bere a ne tenten yɛ santimita 50 no, bere a wɔadi mfe 30 no.

Akuafo a wɔwɔ Ghana no yɛ nnua a wɔde yɛ kombo butter no.

Beaɛ a menyaa mmoa fii[sesa]

  1. Pycnanthus angolensis (Welw.) Warb. GRIN-Global, retrieved 2024-02-22
  2. 2.0 2.1 Commercial timbers - Pycnanthus angolense (Welw.) Warb. (Ilomba), retrieved 2024-02-22
  3. Pycnanthus angolensis - Useful Tropical Plants, retrieved 2024-02-22
  4. player_list (PDF)
  5. 5.0 5.1 Agroforestree Species profile, retrieved 2024-02-22
  6. Plants of the World Online | Kew Science (in English), retrieved 2024-02-22
  7. Pycnanthus angolensis | An Introduction to the Trees from the North of the Republic of Congo, retrieved 2024-02-22
  8. player_list (PDF)