Nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ho nsɛm (Environmental issues)

Ɛfi Wikipedia
Nsu a wɔsɛe no yɛ nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ho asɛm a ɛka nsu pii. Mfonini yi kyerɛ ahurututu a ɛwɔ Asubɔnten Foforo no so bere a efi Mexico reba Amerika no.

Nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ho nsɛm yɛ ɔhaw ahorow a ɛba abɔde a nkwa wom a wɔtaa yɛ no mu.[1] Bio nso, saa nsɛm yi betumi ayɛ nea nnipa (nnipa nkɛntɛnso wɔ nneɛma a atwa yɛn ho ahyia so)[2] ayɛ anaasɛ ebetumi ayɛ abɔde mu de. Wobu nsɛm yi sɛ ɛyɛ aniberesɛm bere a abɔde a nkwa wom no ntumi nnya ahoɔden bio wɔ mprempren tebea no mu no, na ɛyɛ ɔsɛe kɛse sɛ wɔkyerɛ sɛ akyinnye biara nni ho sɛ abɔde a nkwa wom no bɛhwe ase a.

Nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ho banbɔ yɛ adeyɛ a wɔde bɔ abɔdeɛ mu nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ho ban wɔ ankorankoro, ahyehyɛdeɛ anaa aban gyinabea, ma nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ne nnipa nyinaa nya so mfasoɔ. Nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ho adwene yɛ asetena ne nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ho kuw a wɔnam nsɛm a wɔka de gyina akyi, mmara ho nkyerɛkyerɛ, ne adwumayɛ so di nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ho nsɛm ho dwuma.[3]

Nneɛma a atwa yɛn ho ahyia mu haw a nnipa de ba no yɛ ɔhaw a ɛkɔ so wɔ wiase nyinaa.  Nsuo a wɔsɛe no nso de ɔhaw ba po mu mmoa so.  Nhomanimfo dodow no ara susuw sɛ adwuma no de wiase nyinaa nnipa dodow a ɛsen biara a ɛyɛ nnipa ɔpepepem 9-10, betumi atra ase yiye wɔ asase so abɔde a nkwa wom mu sɛ adesamma yɛ adwumapa de tra ase daa wɔ okyinnsoromma ahorow ahye so a. Nneɛma a atwa yɛn ho ahyia mu haw no mu dodow no ara fi mfiridwuma mu nneɛma a nnipa a wɔwɔ sika sen biara wɔ wiase no ayeyɛmu. UN Nneɛma a Atwa Yɛn Ho Ahyia Ho Dwumadi, wɔ ne "Making Peace with Nature" Amanneɛbɔ mu wɔ afe 2021 mu no, hui sɛ okyinnsoromma so haw atitiriw te sɛ efĩ, wim nsakrae ne abɔde a nkwa wom a wɔhwere no ho dwuma a wobedi no yɛ nea wobetumi ayɛ sɛ afa horow no, kyerɛ obiara yɛ adwuma de di Nkɔso a Ɛkɔ So Daa Botae ahorow no ho dwuma a.[4]

Nnipa nkɛntɛnso[sesa]

Nkɛntɛnso a nnipa nya wɔ nneɛma a atwa yɛn ho ahyia so (anaasɛ nkɛntɛnso a nnipa de ba nneɛma a atwa yɛn ho ahyia so) kyerɛ nsakrae a ɛba abɔde a nkwa wom mu wɔ nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ne abɔde a nkwa wom,[5] ne abɔde mu nneɛma seɛ a nnipa de ba tẽẽ anaasɛ wɔnam kwan fofor so de ba.[6]

Satellite image of 2019 Southeast Asian haze in Borneo
mpataayifoɔ a wɔkyere mpataa boro so
Rio tinto asubɔnten CarolStoker NASA Ames Nhwehwɛmubea
Rugendas, ndua a wotwa wɔ kwa mu

Nneɛma a atwa yɛn ho ahyia a wɔbɛsakra ma ɛne ɔmanfo ahiade ahyia (te sɛ nea ɛte wɔ nneɛma a atwa yɛn ho ahyia a wɔasisi mu) no de nsunsuanso a emu yɛ den aba a wiase nyinaa hyew ka ho, nneɛma a atwa yɛn ho ahyia a wɔsɛe no (te sɛ ɛpo mu a wɔde ased gu), abɔdeɛ a wɔyera ne abɔde a nkwa wom a wɔhwere, nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ho ahokyere, ne nneɛma a atwa yɛn ho ahyia a ɛhwe asɛe.[7][8] Nnipa dwumadi ahorow bi a ɛsɛe nneɛma a atwa yɛn ho ahyia (tẽẽ anaasɛ ɛnyɛ tee) wɔ wiase nyinaa no bi ne nnipa dodow a ɛkɔ soro, neo-ahofadifo sikasɛm nhyehyɛe ahorow ne sikasɛm mu nkɔso a ɛba ntɛmntɛm, nneɛma a wɔde di dwuma boro so, abɔdeɛ a wɔde di dwuma boro so, efĩ, ne kwae a wotutu. Wɔakyerɛ sɛ ɔhaw ahorow no bi a wiase nyinaa hyew ne abɔde a nkwa wom a wɔhwere ka ho no gyina hɔ ma asiane a ɛyɛ hu a ɛwɔ nnipa ahorow no nkwa mu.[9][10]

Abɔdeɛ a wɔsɛe no[sesa]

Nneɛma a atwa yɛn ho ahyia a wɔsɛe no yɛ nneɛma a atwa yɛn ho ahyia a ɛsɛe denam nneɛma a wɔsɛe no so, te sɛ mframa, nsu ne asase a ɛyɛ papa; abɔde a nkwa wom a wɔsɛe no; atrae a wɔsɛe no; wuram mmoa a wɔyera; ne efiyɛ. Wɔkyerɛ ase sɛ nsakrae anaa basabasayɛ biara a ɛba nneɛma a atwa yɛn ho ahyia so a wosusuw sɛ ɛsɛe ade anaasɛ ɛmpɛ.

Ntawntawdi (Conflict)[sesa]

Nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ho ntawntawdi anaa abɔde a nkwa wom nkyekyɛmu ntawntawdi (EDCs) yɛ asetra mu ntawntawdi a nneɛma a atwa yɛn ho ahyia a wɔsɛe no anaasɛ nneɛma a atwa yɛn ho ahyia a wɔnkyekyɛ no pɛpɛɛpɛ de ba.[11][12] Nneɛma a Atwa Yɛn Ho Ahyia Ho Atɛntrenee Atlas no kyerɛw nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ho ntawntawdi 3,100 wɔ wiase nyinaa de besi April 2020 na esi so dua sɛ ntawntawdi afoforo pii da so ara wɔ hɔ a wonni ho nkrataa.[11] Wɔn a wɔde wɔn ho hyɛ saa ntawntawdi yi mu no bi ne mpɔtam a ɛka wɔn wɔ mpɔtam hɔ, aman, nnwumakuw ne wɔn a wɔde wɔn sika hyɛ mu, ne asetra anaa nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ho akuw.

Anamɔntuo[sesa]

Pɛrepɛreyɛ[sesa]

Nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ho atɛntrenee, yɛ asetena mu kuw a wɔde di nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ho ntɛnkyea ho dwuma, a ɛba bere a nwura a ɛyɛ hu, nneɛma a woyi, ne asase afoforo a wɔde di dwuma a wonnya so mfaso na epira mpɔtam a wodi hia ne wɔn a wɔato wɔn hintidua no.

Sini ne Sini mfidie[sesa]

Wɔreyɛ sini ahorow a ɛfa nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ho, titiriw wim nsakrae ne wiase nyinaa hyew ho. Al Gore sini a ɔyɛe wɔ afe 2006 mu a wɔfrɛ no An Inconvenient Truth no nyaa aguadi mu nkonimdi na nsɛm ho amanneɛbɔ mu din kɛse.

Beaɛ a menyaa mmoa fii[sesa]

  1. Natural Resources Conservation and Advances for Sustainability (in English), retrieved 2023-07-18
  2. Human Impacts on the Environment (in English), retrieved 2023-07-18
  3. Charles H. Eccleston, Frederic March (2010-11-15), Global Environmental Policy: Concepts, Principles, and Practice (in English) (1st edition ed.), Boca Raton, Fla.: CRC Press, ISBN 978-1-4398-4766-4, retrieved 2023-07-18 {{citation}}: |edition= has extra text (help)
  4. Making Peace With Nature (in English), 2021-02-11, retrieved 2023-08-13
  5. https://doi.org/10.7930%2FJ0DJ5CTG
  6. https://books.google.com.gh/books?id=kXUIwfmdgZwC&redir_esc=y
  7. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4640606
  8. http://static.squarespace.com/static/51b078a6e4b0e8d244dd9620/t/538797c3e4b07a163543ea0f/1401395139381/Pimm+et+al.+2014.pdf
  9. New Climate Risk Classification Created to Account for Potential "Existential" Threats (in English), 2017-09-14, retrieved 2023-07-18
  10. Archive copy, archived from the original on 2016-04-13, retrieved 2023-07-18{{citation}}: CS1 maint: archived copy as title (link)
  11. 11.0 11.1 https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7418451
  12. https://www.taylorfrancis.com/chapters/mono/10.4324/9781351139243-9/field-grow-field-environmental-conflict-james-lee