Nana Aba Appiah Amfo

Ɛfi Wikipedia
Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu

Nana Aba Appiah Amfo (wɔwoo no 30 September 1971) yɛ Ghana kasa ho nimdefo, sukuupɔn sohwɛfoɔ ne mprempren Vice-chancellor wɔ Ghana Suapɔn mu . Ɛde besi bere a wɔpaw no no, na ɔyɛ Pro Vice-Chancellor for Academics and Students Affairs wɔ Ghana Sukuupɔn a ɛwɔ Afrika Atɔe fam .

Mfitiase asetra ne nhomasua[sesa]

Wɔwoo no wɔ Kumasi, Nana Aba Appiah Amfo nyaa ne mfitiaseɛ nwomasua wɔ Suapɔn Mfitiaseɛ Sukuu (KNUST Mfitiaseɛ Sukuu), Services Mfitiaseɛ Sukuu wɔ Takoradi ne Goldfields Sukuu Complex wɔ Tarkwa. Amfo kɔɔ Holy Child School maa ne O’ Level nwomasua na akyiri yi ɔkɔɔ Archbishop Porter Girls’ Secondary School maa ne A’ Level. Ɔkɔɔ Ghana Sukuupɔn mu kɔyɛɛ Bachelor’s degree wɔ Franse ne Kasa Ho Adesua mu . Owiee Norway Nyansahu ne Mfiridwuma Sukuupɔn wɔ Trondheim, Norway wɔ afe 2001 mu a na ɔwɔ MPhil abodin krataa wɔ Kasa Ho Adesua mu na onyaa PhD abodin krataa wɔ afe 2007 mu wɔ sukuupɔn koro no ara mu wɔ Kasa Ho Adesua mu.[1]

Adwuma[sesa]

Amfo hyɛɛ n’adwuma ase sɛ ɔkyerɛkyerɛfoɔ wɔ Department of Linguistics wɔ Ghana Suapɔn mu wɔ afe 2001 mu. Bere a ofii hɔ kɔyɛɛ adesua foforo wɔ Norway no, ɔsan kɔɔ Ghana na ɔkɔɔ so maa ɔkasa wɔ Ghana Sukuupɔn mu. Wɔmaa no dibea sɛ Ɔkyerɛkyerɛfo Panyin wɔ afe 2007 mu, afe koro no ara a onyaa ne PhD no. Ɔbɛyɛɛ ɔbenfoɔ a ɔka ho wɔ afe 2011 mu, ne Ɔbenfoɔ wɔ afe 2017. Wɔpaw no sɛ Fédération Internationale des Langues et Littératures Modernes adwumayɛfo boayikuw no muni . Nana Aba Amfo yɛɛ Pro Vice-Chancellor for Academic and Student Affairs wɔ Ghana Suapɔn mu firi Ɔpɛpɔn 2019 kɔsi Ɔpɛpɔn 2021. Wɔ July 2021 mu no, wɔpaw no sɛ Acting Vice Chancellor. Ɔnyaa adwumayɛfoɔ sohwɛ ho nteteeɛ wɔ University of Applied Sciences, Germany, INSEAD ne Harvard Business School . Ɔasom sɛ Kasa Ho Adesua Dwumadibea no Titenani (2013–14) ne Kasa Sukuu no Panyin. Amfo som wɔ Coalition of People Against Sexual and Gender-Based Violence and Harmful Practices (CoPASH) a ɛwɔ UNFPA akwankyerɛ ase no afotufo bagua no mu .

Asɔremma ne fekubɔ a wɔde ma[sesa]

  • Member, Nkitahodi, Aduruyɛ ne Abrabɔ Pa Kuw
  • Amanaman Ntam Pragmatics Fekuw (Afrikani a odi kan a ɔyɛ Consultation Board muni wɔ Fekuw no abakɔsɛm mu)
  • Afrika Atɔe Fam Kasa Ho Adesua Kuw
  • Kasa Ho Nimdeɛ Fekuo a ɛwɔ Ghana (Ɔmampanyin, 2010–2014) .
  • Foundation Fellow, Afrika Nnipa Ho Adesua Dwumadi a ɛwɔ Amerika Asuafo Fekuw Bagua no mu
  • Fellow, German Adesua Nsesa Dwumadibea (DAAD) .
  • Amanaman Nkabom Ho Ɔbenfo.

Hwehwɛ mu[sesa]

Amfo nhwehwɛmu a n’ani gye ho no ayɛ nea ɛfa kasa mu sub-discipline of Pragmatics ho titiriw.

Ankorankoro asetra[sesa]

Wɔne ne kunu Frank Amfo abom wɔ mma mmiɛnsa, Yoofi, Maame Araba ne Efua Benyiwa.

Nsɛm a wɔde gyinaa so[sesa]

  1. Amfo, Nana Aba Appiah; Anderson, Jemima (2019-08-08). "Multilingualism and language policies in the African context: lessons from Ghana". Current Issues in Language Planning. 20 (4): 333–337. doi:10.1080/14664208.2019.1582945. ISSN 1466-4208.