Mmoa a Wɔyɛn

Ɛfi Wikipedia

Mmoayɛn yɛ kuayɛ baa dwumadibea a ɛfa mmoa a wɔyɛn wɔn de hwehwɛ nam, nhama, nufusu, anaa nneɛma afoforo ho. Nea ɛka ho ne da biara da hwɛ, mmoa a wɔpa wɔn, ne mmoa a wɔyɛn wɔn. Mfuwyɛ wɔ abakɔsɛm tenten, efiri ase wɔ Abo Foforo Ɔman Anidan bere a wɔdii kan yɛn mmoa wɔ afieboa mu, ɛfiri bɛyɛ afe 13,000 A.Y.B., ansa na wɔyɛɛ nnɔbae a ɛdi kan no kua.

Cattle feedlot
Cattle feedlot in Colorado, United States

Ɛduru tete anibue te sɛ tete Misraim berɛ so no, na wɔretete anantwi, nnwan, mpapo, ne mprako wɔ afie mu.

Nsakraeɛ akɛseɛ baa Columbiafo nsakraeɛ mu, berɛ a wɔde Wiase Dada no mmoa baa Wiase Foforɔ no mu, na afei wɔ Britania Kuadwuma mu nsesaeɛ a ɛbaa mfeɛ ha a ɛto sodu-nwɔtwe mu no mu, berɛ a akuafoɔ maa mmoa ahodoɔ te sɛ Dishley Longhorn anantwi ne Lincoln Longwool nnwan nyaa nkɔsoɔ ntɛmntɛm no, . te sɛ Robert Bakewell, sɛnea ɛbɛyɛ a wɔbɛnya nam, nofosuo, ne aboa nwoma pii. Wɔde mmoa ahodoɔ afoforɔ pii te sɛ ɔpɔnkɔ, nsu mu anantwinini, llama, kraman, ne guinea mprako di dwuma sɛ mmoa wɔ wiase mmeaeɛ bi. Nkoekoemmoa a wɔyɛn wɔn, ne mpataa, nwansena, ne nkraman a wɔyɛn wɔn wɔ nsu mu no abu so. Nnɛyi mmoayɛn de wɔn ho to nneɛma a wɔyɛ a wɔayɛ no sɛnea asase ko a ɛwɔ hɔ no hyia so. Wɔde mmoa a wɔyɛn wɔn kɛse wɔ wiase mmeaeɛ a wɔanya nkɔsoɔ kɛseɛ no resi kuayɛ a wɔde di wɔn asetena ade ananmu, baabi a, sɛ nhwɛso no, wɔde anantwinini a wɔne nam gu mmeaeɛ a wɔma wɔn Aduane pii, na wɔbɛtumi ayɛn nkokɔ mpempem pii wɔ nkokɔnam afie anaa batere mu. Wɔ asase a ohia te sɛ mmepɔ so no, wɔtaa de mmoa sie kɛse na wɔbɛtumi ama wɔakyinkyin mmeaeɛ pii, ahwehwɛ wɔn ho aduane.

Mmoa dodoɔ no ara di nhabannuru, gye mprako ne nkokɔ a wodi biribiara. Wɔayɛn mmoa a wɔwea te sɛ anantwi ne nnwan ma wɔatumi adi serɛ, wɔtumi hwehwɛ aduane wɔ abɔnten anaasɛ wɔbɛtumi de aduane a ahoɔden ne "protein" pii wɔm te sɛ aburo a wɔayam no yiye ama wɔn nyinaa anaa ne fa bi. Mprako ne nkokɔ ntumi nwe "cellulose" a ɛwɔ aduane mu no na wɔhia nnuane afoforɔ a "protein"pii wɔ mu.

Etymology ho adesua[sesa]

Adeyɛ asɛm a ɛkyerɛ okunu (Husbandry), a ɛkyerɛ "sɛ wɔbɛhwɛ so yiye," no firi nteaseɛ dada bi a ɛfa okunu ho, ɛwɔ mfeɛ ha a ɛto so du- nan mu no, na ɛkyerɛ ɛfie anaa afie bi wurayɛ ne ne hwɛ, nanso ɛnnɛ ɛkyerɛ "nneɛma a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛfata so anaa wɔde di dwuma wɔ atɛmpa mu," . na wɔ kuayɛ mu no, afifideɛ anaa mmoa a wɔyɛn. [1] Wɔbu akuafoɔ ne mmoayɛnfoɔ a wɔyɛn mmoa sɛ wɔyɛn mmoa.

Abakɔsɛ[sesa]

Abodan Foforo mu Nsesaeɛ ne Mmoa a Wɔyɛ Wɔn Fie[sesa]

Nnwan a wɔn dua yɛ srade wɔ Afghanistan

Fat-tailed sheep in Afghanistan
The domestication of ruminants, like these fat-tailed sheep in Afghanistan, provided nomads across the Middle East and central Asia with a reliable source of food.

Mmoa a wɔwea, te sɛ nnwan a wɔn dua yɛ srade yi a wɔyɛn wɔn wɔ afieboa mu no maa atubrafo a wɔwɔ Mfinimfini Apuei ne Asia mfinimfini fam nyinaa nyaa aduane a wɔtumi de wɔn ho to so.

Na ɛho hia sɛ wɔnya aduane wɔ wɔn nsam bere a abɔmmɔ nyɛ nea ɛsow aba no na ɛde mmoa a wɔyɛn wɔn afieboa no baeɛ. Su a wɔpɛ a ɛwɔ afieboa mu ne sɛ ɛsɛ sɛ ɛyɛ nea mfasoɔ wɔ so ma nea ɔhwɛ afieboa no, ɛsɛ sɛ ɔtumi di yie wɔ n’adwumakuo mu, ɛsɛ sɛ ɔwɔ ahofadie, na ɛnyɛ den sɛ wɔbɛhwɛ no. [2] Na ɛnyɛ adeɛ baako pɛ a wɔyɛ wɔ fie, na mmom na ɛyɛ adeyɛ a wɔsan yɛ wɔ mmere ahodoɔ mu wɔ mmeaeɛ ahodoɔ. Na nnwan ne mpapo ne mmoa a wɔka atubrafo ho wɔ Mfinimfini Apuei, bere a na anantwi ne mprako ne mpɔtam a wɔatu akɔtena hɔ kɛseɛ no wɔ abusuabɔ. Aboa a ɔdi kan a wɔyɛn no wɔ fie ne ɔkraman. Ɛbia na wɔmaa wuram nkraman a wɔyɛ fa, a ɛbia wofiri aseɛ firii

ankorankoro nkumaa so no kwan sɛ wɔn a wɔwea mmoawa na wɔkum mmoawa, na esiane sɛ wɔyɛ abɔmmɔfoɔ a wɔyɛ akuo firi awosuo mu nti, na wɔpɛ sɛ wɔbɛyɛ nnipa kuo no fa na wɔde wɔn ho ahyɛ abɔmmɔ no mu. Wɔde mmoa a wɔkyerewɔn, nnwan, mpapo, mprako ne anantwi, yɛɛ afieboa nkakrankakra wɔ kuayɛ abakɔsɛm mfitiase.[3] Wɔhwɛɛ mprako wɔ Apuei a ɛbɛn hɔ wɔ afe 8,500 ne 8000 A.Y.B [3] . Na nantwi yɛ mfaso kɛse ma akuraa aseni efisɛ na ɔma nufusu pii sen nea ne nantwi ba hia, na na wobetumi de n’ahoɔden adi dwuma sɛ aboa a ɔyɛ adwuma, atwe afuw de ama nnɔbae a ɛsow kɛse, na ɔtwe sledge, na akyiri yi ɔtwe teaseɛnam , sɛ wɔde nnɔbae no fi afuw mu bɛba fie. Wodii kan de mmoa a wɔde wɔn ho hyɛ mu dii dwuma bɛyɛ afe 4,000 ansa na wɔrewo Kristo wɔ Mfinimfini Apuei, na ɛmaa kuayɛ mu nneɛma kɔɔ soro a wɔntumi nsusu ho.[4]

Wɔ Asia kesee fam no, wɔde asono no yɛɛ afiboa wɔ mfeɛ mpem nsia (6,000 years) ansa na wɔrewo Kristo. [5] Wɔahu akokɔ nnompe a wɔatutu fam ayɛ a wɔkyerɛ no afe 5040 A.Y.B. Saa bere yi nyinaa, wɔ Amerika Kesee Fam no, na wɔayɛ llama ne alpaca afieboa, ebia ansa na afe 3,000 A.Y.B [6] . Na wɔn mu biara mu nyɛ den sɛ ɔbɛtwe afuo a ɛto kuayɛ nkɔsoɔ ano wɔ Wiase Foforɔ no mu.[3] Apɔnkɔ wɔ abɔdeɛ mu wɔ Asia Mfinimfini mmerɛ a ɛso yɛ sare so na wɔhyɛɛ aseɛ yɛɛ wɔn afieboa bɛyɛ afe 3,000 ansa na wɔrewo Kristo wɔ Po Tuntum ne Caspian Po mantam mu. Ɛwɔm sɛ mfitiase no na wobu apɔnkɔ sɛ ɛyɛ nam fibea de, nanso wɔn a wɔde dii dwuma sɛ mmoa a wɔde wɔn ho hyɛ mu ne wɔn a wɔtena so no dii akyi baeɛ. Bɛyɛ saa bere no ara mu no, na wɔredwo wuram afunumu no wɔ Misraim. Wɔyɛn yoma fie wɔ yei akyi bere tiawa bi, [7] na Bactria yoma a ɛwɔ Mongolia ne Arabia yoma bɛyɛɛ mmoa a wɔde adesoa to wɔn so. Eduru afe 1000 A.Y.B.

Tete Anibue Ahodoɔ[sesa]

Anantwi a wɔma nufusuo wɔ tete Misraim

Egyptian hieroglyphic of cattle
Milking cattle in ancient Egypt

Wɔ tete Misraim no, na anantwi yɛ mmoa a ɛho hia sen mmoa biara, na na wɔhwɛ nnwan, mpapo, ne mprako nso; wɔkyeree nkokɔ a ananse, akɔdeɛ, ne mmorɔnoma ka ho wɔ asau mu na wɔtetee wɔn wɔ afie mu, faako a wɔhyɛɛ wɔn ma wɔde mmɔre ma wɔn ma wɔdɔre sradeɛ. [8] Na Nil asubɔnten no ma wɔnya mpataa fibea pii. Anyɛ yie koraa no, wɔyɛɛ ɛwo ntɛtea afie afie firi Ahennie Dada no mu, na ɛmaa ɛwɔ ne Wax nyinaa. [9] Wɔ tete Roman no, na mmoa a wɔnim wɔn wɔ tete Misraim no nyinaa wɔ hɔ. Nea ɛka ho no, wɔde kraman yɛɛ afieboa de hwehwɛ aduane wɔ mfeɛ ha a edi kan A.Y.B. Nea ɛbɛyɛ na wɔaboa ma wɔahohoro wɔn afiri wɔn amena mu no, wɔyɛɛ "Polecat" no fie sɛ ɔkraman, na Pliny Ɔpanin no kaa sɛnea wɔde di dwuma no ho asɛm.[10]

Mfinimfini Mmere mu kuayɛ[sesa]

Odwanhwɛfo ne nnwan ho mfonini

Painting of shepherd with sheep
Shepherd with sheep in woven hurdle pen. Medieval France. 15th century, Bodleian Library, MS Douce 195

Odwanhwɛfo a okura nmwan wɔ akwansideɛ dan a wɔanwene mu.

Mfinimfini Mmere no mu France. Mfeɛ ha a ɛto so 15, Bodleian Nwomakorabea, M. S. Douce 195

Wɔ Europa atifi fam no, kuayɛ a mmoayɛn ka ho no kɔɔ fam bere a Roman ahemman no guiɛ no. Afa hodoɔ bi te sɛ mmoa a wɔhwɛ wɔn no kɔɔ so wɔ bere no nyinaa mu. Eduru mfeɛ ha a ɛto so 11 no, na sikasɛm asan ayɛ yie na nkuraase no san yɛɛ adwuma bio. [11] Domesday Nwoma no kyerɛ asase no fa biara ne aboa biara a ɔwɔ England: "na aboa nwoma baako mpo nni hɔ, anaa asase gyaadeɛ baako mpo, anaa nea ɛsen saa ... na nantwi mpo, anaa nantwi, anaa mprako mpo nni hɔ, . a wɔankyerɛw wɔ [ɔhene] krataa no mu." [12] Sɛ nhwɛso no, na adehyeɛ ahemfie a ɛwɔ Earley a ɛwɔ Berkshire, nkuraa mpempem pii a wɔakyerɛɛ ho asɛm wɔ nwoma no mu no mu baako no wɔ 1086 mu "mpataayi 2 a ne bo [tua tow a ɛyɛ] 7s ne 6d [afe biara] ne wuram acre 20 [ma mmoa]. Kwaeɛ a wɔde [ma] mprako 70 aduane." [13] Nkɔsoɔ a ɛbaa mmoayɛn mu wɔ mfinimfini mmere mu wɔ Europa no ne nkɔsoɔ afoforɔ kɔe. Nkɔsoɔ a wɔnyaeɛ wɔ afie no mu no ma wɔtumi duaa asase no kɔduruu baabi a ɛmu dɔ kɛseɛ. Apɔnkɔ gyee adwuma firii anantwi nsam sɛ wɔn a wɔde twetwe nneɛma titiri, wɔyɛɛ adwene foforɔ wɔ nnɔbaeɛ a wɔsakra mu ho na nnɔbaeɛ a wɔdua de yɛɛ awɔ berɛ mu Aduane nyaa nkɔsoɔ. [14]

Peas, bankye ne vetches bɛyɛɛ nea abu soɔ; wɔman asase no mu nnɔbaeɛ kɔɔ soro denam nitrogen a wɔde si hɔ so, na ɛmaa wɔtumi tenaa mmoa pii. [15]

Columbiafo a wɔsesa wɔn ho wɔn ho[sesa]

Columbiafo nsakrae

Amerika Atifi ne Kesee Fam nhwehwɛmu ne atubrafo a wɔyɛeɛ no maa wɔde nnɔbaeɛ te sɛ atoko, ɛmo, ɛmo a ɛyɛ dɛ ne manioc baa Europa, bere a wɔde Wiase Dedaw no mmoa titiri – anantwi, apɔnkɔ, nguan ne mmirekyi – baa Wiase Foforo no mu maa bere a edi kan a awi, atoko, aburo ne turnips ka ho. [16]

Kuadwuma mu Nsakraeɛ[sesa]

Asɛm titiriw: Britania Kuadwuma mu nsakraeɛ

Lincoln Longwool Sheep
The Lincoln Longwool breed was improved by Robert Bakewell in the 18th century.

Lincoln Nnwan a Wɔde Nwoma Tenten

Robert Bakewell na ɔmaa Lincoln Longwool abusua no nyaa nkɔso wɔ mfeɛ ha a ɛtɔ so du - nwɔtwe mu.

Wɔde awo a wɔpa de hwehwɛ su ahodoɔ a wɔpɛ sii hɔ sɛ nyansahunu mu adeyɛ a Robert Bakewell yɛe wɔ Britania Kuadwuma mu Ɔsesɛw no mu wɔ afeha a ɛto so du- nwɔtwe mu. Na n’awo nhyehyɛe a ɛho hia sen biara no mu biako ne nnwan. Bere a ɔde kurom hɔ mmoa dii dwuma no, ɔtumi paw nnwan akɛse nanso wɔn nnompe yɛ fɛ, a wɔde aboa nwoma atenten a ɛhyerɛn. Bakewell na ɔmaa Lincoln Longwool no yɛɛ yie na ɛno nso de Lincoln dii dwuma de yɛɛ ɔkwan a ɛdi hɔ no, a wɔtoo din New (anaa Dishley) Leicester. Ná enni mmɛn na na ɛwɔ nipadua a ɛyɛ ahinanan a ɛyɛ nam a ɛwɔ soro nsensanee tẽẽ. [17] Wɔde nnwan yi kɔ amannɔne kɛse na wɔaboa ma wɔanya nnɛyi nnwan ahorow pii. Wɔ ne nkɛntɛnso ase no, Engiresi akuafo fii ase yɛɛn anantwi de dii dwuma titiri sɛ nantwinam. Wɔde anantwinini a wɔn mmɛn tenten ne "Westmoreland" nantwinini no twaa mu de yɛɛ Dishley Longhorn. [18]

Wɔnam adidibea ne nnua a wotwitwa so na ɛhwɛ adidibea a ɛnyɛ abɔde mu de a ɛnnɔɔso a wɔde atetesɛm mu kuayɛ akwan na ɛyɛeɛ wɔ Europa no so. Esiane sɛ asase sohwɛ ho nhyehyɛeɛ yi nkɛntɛnsoɔ a ɛwɔ abɔde a nkwa wom so no te sɛ nkɛntɛnso a abɔde mu basabasayɛ te sɛ wuram ogya nya nti, saa kuayɛ nhyehyɛeɛ yi ne abɔdeɛ mu atenaɛ bi wɔ su ahodoɔ pii a mfasoɔ wɔ so, a abɔde a nkwa wom a wɔbɛhyɛ ho nkuran ka ho. Saa kwan yi so retew wɔ Europa nnɛ esiane kuayɛ a wɔama ayɛ den nti. Mfiri ne nnuru akwan a wɔfa so yɛ adwuma no rema abodeɛ a nkwa wom so atew. [19]

Herdwick nnwan a wɔyɛn[sesa]

Herdwick nnwan a wɔwɔ nkoko so kuayɛ nhyehyɛeɛ a ɛtrɛ mu, Lake District, England

Sɛnea wɔtaa yɛ no, na mmoayɛn yɛ okuafo a ɔde ne ho to so no asetra kwan no fa, na ɛnyɛ aduane a abusua no hia nko na ɛma wonya, na mmom na wɔyɛ pɛtro, aduannuru, ntade, akwantu ne tumi a wɔde fa nsu mu nso. Na aboa no a wokum no de hwehwɛ aduane no yɛ ade a ɛtɔ so mmienu a ɛsɛ sɛ wosusuiɛ ho, na baabiara a ɛbɛyɛ yiye no, na wotwa ne nneɛma te sɛ aboa nwoma, nkesua, nufusuo ne mogya (a Maasaifo yɛe) bere a na aboa no da so te ase. [20] Wɔ atetesɛm nhyehyɛe a ɛne sɛ wɔde nnipa kɔ nnipa foforo mu no mu no, na nnipa ne mmoa tu kɔ baabiara wɔ ahohuru bere ne awɔw bere mu adidibea ahodoɔ a wɔahyɛ da ayɛ no ntam; wɔ mmepɔw so mmeaeɛ no na awɔ bere mu adidibea no wɔ soro wɔ mmepɔw so, na awɔw bere mu adidibea wɔ nkoko mu. [21]

Wobetumi de mmoa ayɛ wɔn kɛse anaasɛ wɔayɛ wɔn den. Nhyehyɛeɛ ahodoɔa ɛtrɛ fa mmoa a wɔkyinkyin sɛnea wɔpɛ, anaasɛ wɔhyɛ mmoahwɛfo hwɛ ase, mpɛn pii de bɔ wɔn ho ban firi mmoa a wɔkyere mmoa we ho. Mmoayɛ a wɔyɛ wɔ United States Atɔe Fam no hwehwɛ sɛ anantwi akuwakuw akɛse adidi kɛse wɔ ɔmanfo ne ankorankoro nsase so. [22] Wohu anantwi gyinabea a ɛte saa ara wɔ Amerika Kesee Fam, Australia ne mmeae afoforo a asase sõ na osu ntɔ pii. Wɔde mmoayɛn nhyehyɛe adi dwuma ama nguan, akraman, ostrich, emu, llama ne alpaca.

mmepɔw so no, wɔdan nnwan wɔ atɛkyɛ no so wɔ ahohuru bere mu na wodidi mmepɔw so sare pii a wɔnhwɛ so, na wɔde wɔn kɔ mmeaeɛ a ɛba fam wɔ afe no awiei, na wɔma wɔn aduane foforɔ wɔ awɔw bere mu. Wɔ nkuraase mmeae no, mprako ne nkokɔ tumi nya wɔn aduannuru pii fi nneɛma a wɔtow gu mu, na wɔ Afrika nkurow mu no, nkokɔ betumi atra ase asram pii a wɔmma wɔn aduan, na wɔda so ara yɛ nkesua biako anaa abien dapɛn biara.

Mprako a wɔwɔ adidibea bi

Mprako a wɔwɔ nhyehyɛeɛ a emu yɛ den mu, United States Mfinimfini Atɔe

Wɔ ɔkwan foforo so no, wɔ wiase mmeaeɛ a wɔanya nkɔsoɔ kɛse no, wɔtaa di mmoa so denneennen; wobetumi de anantwi a wɔma nufusu ahyɛ tebea horow a wonni adidibea biara mu a wɔde wɔn aduan nyinaa aba wɔn nkyɛn; wobetumi de anantwinini a wɔnam nam ahyɛ mmeaeɛ a wɔma wɔn Aduane pii;[27] wɔbɛtumi de mprako atra adan a wim tebea yɛ yiye mu na wɔnkɔ abɔnten da;[28] wɔbɛtumi ayɛn nkokɔ wɔ adidibea na wɔde wɔn ahyɛ afiri mu sɛ nnomaa a wɔtow wɔn ho wɔ tebea horow a kanea hwɛ so mu. Wɔ saa nneɛma mmienu a ɛtra so yi ntam no, mfuo a ɛyɛ fa bi, a mpɛn pii no abusua na wɔhwɛ so a mmoa didi wɔ abɔnten afe no fa kɛse no ara, wɔyɛ silage anaa sare de kata afe no mu mmere a sare no gyae nyin no so, ne nnuru a wɔde yɛ nnɔbae, aduan, ne nneɛma afoforo wɔde fi abɔnten ba afuw no mu.[29]

Aduan a wɔde ma

Asɛm titiriw: Mmoa aduan

Anantwi a wɔatwa abɔnten so aduanma ho ahyia

Anantwi a wɔatwa abɔnten so aduanma ho ahyia

Mmoa a wɔde di dwuma sɛ mmoa no di nhabannuru titiriw, nea ɛka ho titiriw ne mprako ne akokɔ a wodi biribiara. Wobetumi akyekyɛ mmoa a wodi nhabannuru no mu ayɛ wɔn "concentrate selectors" a wɔpaw sɛ wodi aba, nnuaba ne nhaban nketewa a ahoɔden wom kɛse, "grazers" a wodi sare titiriw, ne "intermediate feeders" a wɔpaw wɔn aduan fi afifide mu nneɛma a ɛwɔ hɔ nyinaa mu. Anantwi, nguan, mpapo, akraman ne akraman yɛ mmoa a wɔwea; wɔyam aduan wɔ anammɔn abien mu, wɔwe na wɔmene wɔ ɔkwan a wɔtaa fa so no so, na afei wɔsan de cud a wɔayam no fa bi no kɔ bio ma wɔsan me na wɔnam saayɛ so yi aduan bo a ɛsen biara a wobetumi afi mu.[30] Mmoa yi aduan ho ahiade dodow no ara nam sare a wodi so. Sare nyin fi ahaban-nkrante no ase, na ɛma etumi nyin yiye bere mpo a wɔawe anaasɛ wɔatwitwa no kɛse no.[31]

Wɔ wim tebea pii mu no, sare nyin yɛ bere bi mu, sɛ nhwɛso no, wɔ awɔw bere a ɛhɔ yɛ hyew anaa osutɔ bere a ɛhɔ yɛ hyew mu, enti wɔde nnɔbae no mmeae bi si hɔ sɛ wobetwitwa na wɔakora so, sɛ sare (sare a ayow), anaasɛ sɛ silage (sare a wɔayam). [32] . Wɔdua aduane nnɔbaeɛ foforɔ nso na wɔtumi de eyinom mu pii, ne nnɔbaeɛ nkaeɛ, ensiled di dwuma de ahyɛ nsonsonoeɛ a ɛwɔ mmoa aduane ahiadeɛ mu wɔ berɛ a wɔn ho yɛ den no mu.[33]

Anantwi ma pellets aduan

Anantwi ma linseed a wɔayam no pellets

Mmoa a wɔtete wɔn kɛse no betumi atra ase wɔ aduan a wodi nkutoo so, nanso mmoa a wɔtete wɔn kɛse no behia ahoɔden ne nnuan a protein pii wom de aka ho. Ahoɔden fi aburow ne aburow mu nneɛma a efi mu ba, srade ne ngo ne nnuan a asikre wom mu titiriw, bere a protein betumi afi mpataa anaa nam a wɔayam, nufusu mu nneɛma, atoko ne afifide mu nnuan afoforo mu, a mpɛn pii no ɛyɛ nea efi afifide mu ngo a woyi mu ba no mu. [34] . Mprako ne nkokɔ nyɛ mmoa a wɔwea na wontumi nwe cellulose a ɛwɔ sare ne aduan afoforo mu, enti wɔde aburow ne nnuan afoforo a ahoɔden wom koraa na ɛma wɔn. Wobetumi adua nneɛma a wɔde yɛ mmoa no aduan wɔ afuw no mu anaasɛ wobetumi atɔ, wɔ nnuan a wɔayɛ no titiriw ama mmoa ahorow no titiriw, wɔn nyin ne wɔn aduannuru pɔtee a wɔhwehwɛ. Wɔde vitamin ne minerals ka ho ma aduan no kari pɛ.[35] Wɔtaa ma mpataa a wɔyɛn wɔn kua no aduan a wɔde pelleted ayɛ.[35]

aduan a wɔde ma

Asɛm titiriw: Mmoa aduan

Anantwi a wɔatwa abɔnten so aduanma ho ahyia

Anantwi a wɔatwa abɔnten so aduanma ho ahyia

Mmoa a wɔde di dwuma sɛ mmoa no di nhabannuru titiriw, nea ɛka ho titiriw ne mprako ne akokɔ a wodi biribiara. Wobetumi akyekyɛ mmoa a wodi nhabannuru no mu ayɛ wɔn "concentrate selectors" a wɔpaw sɛ wodi aba, nnuaba ne nhaban nketewa a ahoɔden wom kɛse, "grazers" a wodi sare titiriw, ne "intermediate feeders" a wɔpaw wɔn aduan fi afifide mu nneɛma a ɛwɔ hɔ nyinaa mu. Anantwi, nguan, mpapo, akraman ne akraman yɛ mmoa a wɔwea; wɔyam aduan wɔ anammɔn abien mu, wɔwe na wɔmene wɔ ɔkwan a wɔtaa fa so no so, na afei wɔsan de cud a wɔayam no fa bi no kɔ bio ma wɔsan me na wɔnam saayɛ so yi aduan bo a ɛsen biara a wobetumi afi mu.[30] Mmoa yi aduan ho ahiade dodow no ara nam sare a wodi so. Sare nyin fi ahaban-nkrante no ase, na ɛma etumi nyin yiye bere mpo a wɔawe anaasɛ wɔatwitwa no kɛse no.[31]

Wɔ wim tebea pii mu no, sare nyin yɛ bere bi mu, sɛ nhwɛso no, wɔ awɔw bere a ɛhɔ yɛ hyew anaa osutɔ bere a ɛhɔ yɛ hyew mu, enti wɔde nnɔbae no mmeae bi si hɔ sɛ wobetwitwa na wɔakora so, sɛ sare (sare a ayow), anaasɛ sɛ silage (sare a wɔayam). [32] . Wɔdua aduane nnɔbaeɛ foforɔ nso na wɔtumi de eyinom mu pii, ne nnɔbaeɛ nkaeɛ, ensiled di dwuma de ahyɛ nsonsonoeɛ a ɛwɔ mmoa aduane ahiadeɛ mu wɔ berɛ a wɔn ho yɛ den no mu.[33]

Anantwi ma pellets aduan

Anantwi ma linseed a wɔayam no pellets

Mmoa a wɔtete wɔn kɛse no betumi atra ase wɔ aduan a wodi nkutoo so, nanso mmoa a wɔtete wɔn kɛse no behia ahoɔden ne nnuan a protein pii wom de aka ho. Ahoɔden fi aburow ne aburow mu nneɛma a efi mu ba, srade ne ngo ne nnuan a asikre wom mu titiriw, bere a protein betumi afi mpataa anaa nam a wɔayam, nufusu mu nneɛma, atoko ne afifide mu nnuan afoforo mu, a mpɛn pii no ɛyɛ nea efi afifide mu ngo a woyi mu ba no mu. [34] . Mprako ne nkokɔ nyɛ mmoa a wɔwea na wontumi nwe cellulose a ɛwɔ sare ne aduan afoforo mu, enti wɔde aburow ne nnuan afoforo a ahoɔden wom koraa na ɛma wɔn. Wobetumi adua nneɛma a wɔde yɛ mmoa no aduan wɔ afuw no mu anaasɛ wobetumi atɔ, wɔ nnuan a wɔayɛ no titiriw ama mmoa ahorow no titiriw, wɔn nyin ne wɔn aduannuru pɔtee a wɔhwehwɛ. Wɔde vitamin ne minerals ka ho ma aduan no kari pɛ.[35] Wɔtaa ma mpataa a wɔyɛn wɔn kua no aduan a wɔde pelleted ayɛ.[35]

Awo a wɔwo

Asɛm titiriw: Mmoa a wɔwo wɔn

Mmoa a wɔyɛ mfuw no ntaa mma wɔn ankasa nanso akuafo na wɔhwɛ so a adwene no ne sɛ wɔbɛhyɛ su horow a wohu sɛ ɛyɛ nea wɔpɛ ho nkuran. Eyinom bi ne ahoɔden a wɔde gyina ano, awo a ɛyɛ den, osetie, ɛna a otumi yɛ, onyin ntɛmntɛm, aduan a wɔmfa nni dwuma pii wɔ onyin biako biara mu, nipadua no dodow a eye, nnɔbae a ɛkɔ soro, ne nhama a eye. Wɔpaw su a wɔmpɛ te sɛ akwahosan mu sintɔ ne basabasayɛ tia.[36][37]

Awo a wɔpaw wɔn na ama aba a wonya no anya nkɔanim kɛse. Sɛ nhwɛsoɔ no, wɔ afe 2007 mu no, na akokɔ a wɔtaa yɛ no adapɛn awotwe mu duru sene anomaa a wadi mfeɛ a ɛte saa ara wɔ 1957 mu mmɔho 4.8,[36] berɛ a wɔ mfeɛ aduasa kɔsi afe 2007 mu no, sɛ wɔkyekyɛ mu a, na nantwi a wɔma nufusuo nya nufusuo wɔ United Ɛkame ayɛ sɛ aman no bu bɔɔ ho abien.[36]

Mmoa akwahosan

Nsɛm foforo: Mmoa ho aduruyɛ

Vaccination a wɔde ma abirekyi

Wɔde nnuru a wɔde bɔ abirekyi bi ho ban, Niger

Mfuw pa, aduan a ɛfata, ne ahotew ne nneɛma atitiriw a ɛma mmoa nya akwahosan wɔ afuw no mu, na ɛde sikasɛm mu mfaso ba denam nneɛma a wɔyɛ no kɛse so. Sɛ, ahwɛyiye ahorow yi nyinaa akyi no, mmoa da so ara yare a, wɔde mmoa nnuru sa wɔn yare, a okuafo ne mmoa ho ɔyaresafo no na ɛyɛ wɔn yare. Wɔ Europa Aman Nkabom Kuo no mu no, sɛ akuafoɔ sa wɔn ankasa mmoa yareɛ a, wɔhwehwɛ sɛ wɔdi akwankyerɛ a wɔde sa wɔn yareɛ no akyi na wɔkyerɛw ayaresa a wɔde ama wɔn no.[38] Mmoa tumi nya nyarewa ne tebea horow bi a ebetumi aka wɔn akwahosan. Ebinom, te sɛ mprako atiridiinini a wɔtaa de di dwuma[39] ne scrapie[40] no yɛ mmoa bi pɔtee, bere a afoforo te sɛ anan ne ano yare ka mmoa a wɔn nan ase apaapae nyinaa.[41] Mmoa a wɔte tebea horow a emu yɛ den mu no taa nya mmoawa a wɔsɛe nnɔbae wɔ wɔn mu ne wɔn akyi; po mu nwansena dodow a ɛrekɔ soro no rehaw salmon a wɔyɛn wɔn kua wɔ Scotland.[42] Sɛ wɔtew mmoa a wɔde mmoawa a wɔsɛe nnɔbae so no so a, ɛma nnɔbae ne mfaso a wonya no kɔ soro.[43]

Baabi a tebea no mu yɛ den no, aban ahorow de mmara ahorow hyɛ nneɛma a wɔde ba amannɔne ne nea wɔde kɔ amannɔne, nneɛma a wɔde kɔ baabi foforo, anohyeto ahorow a wɔde ma wɔ nnipa a wɔayi wɔn afi nnipa mu ne nnipa a wosusuw sɛ wɔanya bi ho amanneɛbɔ ho. Wɔwɔ nnuru a wɔde ko tia nyarewa bi, na wɔde nnuru a ekum ɔyare mmoawa di dwuma kɛse wɔ baabi a ɛfata. Bere bi na wɔtaa de nnuru a ekum ɔyare mmoawa ka nnuan bi a wɔde afrafra ho de hyɛ onyin ho nkuran, nanso mprempren wɔmpɛ saa adeyɛ yi animtiaa wɔ aman pii mu esiane asiane a ɛwɔ hɔ sɛ ebetumi ama mmoa ne nnipa atumi ako atia mmoawa a wɔko tia ɔyare mmoawa nti.

Nsu mu mfonini a wɔde ayɛ afuw gyaade a nantwi, ɔpɔnkɔ, mprako, ne nkokɔ wɔ so

Mmoa a wonim wɔn yiye: ink ne nsu mfonini a wɔde ayɛ afuw gyaade a nantwi, ɔpɔnkɔ, mprako, ne nkokɔ wɔ mu, 1869

Nniso ahorow dwen zoonoses, nyarewa a ebia nnipa benya afi mmoa mu no ho. Wim mmoa dodow betumi akora nyarewa a ebetumi aka afieboa a ebetumi anya bi esiane biosecurity a ɛnnɔɔso nti. Wohuu Nipah mmoawa a ɛpae gui wɔ Malaysia wɔ 1999 mu no fi mprako a wɔyaree bere a wɔne akraman a wotu a wodi nnuaba, wɔn nsu ne wɔn nsu dii nkitaho akyi. Mprako no nso de ɔyare no maa nnipa.[45] Nnomaa atiridii H5N1 wɔ wuram nnomaa dodow mu na nnomaa a wotu kɔ mmeae foforo betumi de akɔ akyirikyiri. Ɛnyɛ den sɛ mmoawa yi betumi akɔ afieboa nkokɔ mu, ne nnipa a wɔte bɛn wɔn no mu. Nyarewa afoforo a ɛde ɔyare mmoawa ba a ɛka wuram mmoa, afuw mu mmoa ne nnipa bi ne rabies, leptospirosis, brucellosis, nsamanwaw ne trichinosis.[46]

Nneɛma ahorow a ɛwɔ hɔ

Nsɛm titiriw: Mmoa § Ahorow, Nsu mu mmoa § Nnomaa ahorow akuw, ne Entomophagy

Nkyerɛase biako biara nni hɔ a amansan nyinaa pene so wɔ mmoa ahorow a wɔyɛ mmoa ho. Mmoa ahorow a wogye tom kɛse no bi ne anantwi a wɔde yɛ nantwinam ne nufusu, nguan, mpapo, mprako, ne nkokɔ. Ɛtɔ da bi a wobu nnomaa ahorow afoforo sɛ mmoa, te sɛ apɔnkɔ,[47] bere a ɛtɔ mmere bi a wɔyi nkokɔ nnomaa fi mu. Wɔ wiase mmeae bi no, mmoa ahorow te sɛ anantwinini, ne Amerika Kesee Fam yoma, alpaca ne llama ka ho.[48][49][50] Atumfoɔ binom de nkyerɛaseɛ a ɛtrɛ kɛseɛ di dwuma de mpataa ka nsuo mu mmoa ho, mmoa nketewa te sɛ kraman ne mpɔtorɔ te sɛ guinea mprako, ne nkoekoemmoa a ɛfiri ɛwoɔ ntɛtea so kɔsi kriket a wɔtete wɔn ma nnipa di so.

Merino nguan a wɔyɛ sheering

Merino oguan bi a wɔretwitwa de ahwehwɛ ne nwi

Nneɛma a wɔyɛ

Asɛm titiriw: Mmoa mu nneɛma

Wɔtete mmoa de nya nneɛma ahorow pii, titiriw nam, aboa nhoma, nufusu, ne nkesua, nanso ɛka ho ne tallow, isinglass ne rennet nso.[52][53] Wɔsan nso de mmoa sie ma atirimpɔw titiriw bi, te sɛ sɛ wɔbɛyɛ nnuru a wɔde bɔ nkurɔfo ho ban[54] ne antiserum (a nnuru a ɛko tia nyarewa wom) a wɔde bedi dwuma wɔ aduruyɛ mu.[55] Baabi a wodua aduan anaa nnɔbae afoforo ka mmoa ho no, nwura betumi ayɛ ade a wɔde yɛ aduannuru, asan de aboɔden abo ne nneɛma a nkwa wom akɔ asase no mu wɔ abɔde mu nneɛma a wɔato mu fa bi mu.[56]

Baa dwumadibea ahorow

Nwoma

Asɛm titiriw: Nufusu a wɔyɛ

Rotary nufusu dan a wɔde ma

Nnɛyi baabi a wɔyɛ nufusu a wɔdannan mu, Germany

Ɛwom sɛ mmoa a wɔnom nufusu nyinaa ma nufusu de ma wɔn mma aduan de, nanso wɔde nantwi no di dwuma titiriw wɔ wiase nyinaa de yɛ nufusu ne nneɛma a wɔde nufusu yɛ ma nnipa di. Mmoa afoforo a wɔde di dwuma kakraa bi ma saa atirimpɔw yi bi ne nguan, mmirekyi, yoma, anantwinini, yak, akraman, apɔnkɔ ne mfurum.[57]

Wɔde mmoa yi nyinaa ayɛ afieboa wɔ mfehaha pii mu, na wɔayɛn wɔn ama su horow a wɔpɛ te sɛ awo, aba a wotumi yɛ, osetie ne tumi a wotumi di yiye wɔ tebea horow a ɛwɔ hɔ no mu. Bere a bere bi a atwam no na anantwi wɔ dwumadi ahorow pii no, nnɛyi anantwi a wɔma nufusu no ama wɔanya mmoa titiriw a wɔte sɛ Holstein Friesian a wɔma nufusu pii wɔ sikasɛm mu. Wɔde afiri a wɔde hyɛ mu wɔ baabiara na ama akuafoɔ atumi apaw su pɔtee a ɛfata wɔn tebea.[58]

Bere a bere bi a atwam no na wɔde anantwi gu akuw nketewa mu wɔ abusua mfuw mu, didi adidibea na wɔma wɔn sare wɔ awɔw bere mu no, nnɛyi su bi wɔ hɔ sɛ wɔbɛma nguankuw akɛse, nhyehyɛe a emu yɛ den, silage a wɔde ma wɔn aduan ne "zero grazing", nhyehyɛe a sare wom wotwitwa na wɔde ba nantwi no nkyɛn, na wɔde no sie afe mũ no nyinaa.[59]

Wɔ mpɔtam pii no, nufusu a wɔyɛ no yɛ atirimpɔw a wɔde hwɛ aboa bi a wobetumi nso de adi dwuma sɛ aboa a ɔde adesoa anaasɛ wɔde atwe afuw, anaasɛ wɔde ayɛ nhama, nam ne aboa nhoma, a wɔde nwura no yɛ pɛtro no fa bi pɛ anaasɛ sɛnea ɛbɛyɛ a asase no mu nnɔbae atu mpɔn. Ebia wɔbɛpɛ nguan ne mpapo ma nufusu wɔ wim tebea ne tebea horow a ɛnyɛ nea ɛfata anantwi a wɔma nufusu.[57]

Nam

Hereford nantwi a ɔyɛ ɔbarima

Hereford yɛ anantwinini a wɔyɛn wɔn a wɔyɛ den, na mprempren wɔyɛn wɔn wɔ aman pii so wɔ wiase nyinaa.

Nsɛm titiriw: Nam adwuma, Anantwi, Nguan a wɔyɛn wɔn, Mprako a wɔyɛn wɔn, ne Nnuanyɛ

Nam, titiriw a efi mmoa a wɔyɛn wɔn kua mu no, yɛ aduan mu protein ne aduannuru a ɛho hia fibea titiriw wɔ wiase nyinaa, sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, ɛyɛ bɛyɛ 8% wɔ ahoɔden a onipa di mu.[60] Ahorow ankasa a wodi no gyina nea mpɔtam hɔfo pɛ, nea ɛwɔ hɔ, ɛka ne nneɛma afoforo so, na anantwi, nguan, mprako ne mpapo ne mmoa titiriw a wɔde wɔn ho hyɛ mu. Mpɛn pii no, anantwi wo mma biako afe biara a egye bɛboro afe ansa na wɔanyin; nguan ne mpapo taa nya mmanoma na eyinom yɛ krado sɛ wobekum wɔn wɔ nea ennu afe biako mu; mprako dɔɔso, na wɔwo mprako mma bɛboro nwura biako a ɛkɔ bɛyɛ 11[61] afe biara.[62] Wɔyɛ apɔnkɔ, mfurum, akraman, anantwinini, llamas, alpaca, guanacos ne vicunas kua de yɛ nam wɔ mmeae ahorow. Mmoa a wɔtete wɔn de hwehwɛ nam no su ahorow bi a wɔpɛ ne sɛ wotumi yɛ awo, wotumi gyina pintinn, wonyin ntɛmntɛm, ɛnyɛ den sɛ wobedi ho dwuma na wotumi dannan aduan yiye. Wɔyɛ wiase nam bɛyɛ fa fi mmoa a wodidi wɔ mmeae a ɛhɔ yɛ petee anaa adidibea a wɔato mu mu, na wɔyɛ fa a aka no kɛse wɔ adwumayɛbea ahorow mu kuayɛ nhyehyɛe ahorow mu; eyinom dodow no ara yɛ anantwi, mprako anaa nkokɔ, na wɔtaa tete wɔn wɔ dan mu, mpɛn pii no wɔ dodow a ɛkɔ soro.[63

nkokɔ nam

Battery nkokɔ

Nkokoaa a wɔde batere ayɛ, Brazil

Asɛm titiriw: Nkokoaa a wɔyɛn wɔn

Nkokoaa a wɔkora so ma wɔn nkesua ne wɔn nam no bi ne nkokɔ, akokɔ, akɔre ne ananse. Nnomaa a wɔtow nkesua a wɔde yɛ nkesua no mu dodow no ara yɛ nkokɔ. Akwan a wɔfa so de layers sie no fi free-range systems, baabi a nnomaa no tumi kyinkyin sɛnea wɔpɛ nanso wɔde wɔn sie anadwo de bɔ wɔn ankasa ahobammɔ, denam semi-intensive nhyehyɛe a wɔde wɔn gu adidibea ahorow mu na wɔwɔ perches, nwura ne ahofadi bi a wɔde tu kwan so , kɔ nhyehyɛe ahorow a emu yɛ den a wɔde sie wɔ afiri mu no so. Wɔahyehyɛ batere afiri no toatoa so atenten wɔ ntoatoasoɔ pii mu, a abɔnten so aduane, anonneɛ, ne mmeaeɛ a wɔboaboa nkesua ano. Eyi ne ɔkwan a wɔfa so yɛ nkesua a ɛmma adwumayɛfo nsɛe na ɛho nhia pii nanso wɔakasa atia no wɔ mmoa yiyedi ho efisɛ nnomaa no ntumi nna wɔn nneyɛe a ɛfata adi.[64]Wɔ aman a wɔanya nkɔso mu no, wɔtete nkokɔ a wɔtete wɔn de yɛ nam no mu dodow no ara wɔ adan mu wɔ adan akɛse mu, na wɔde mfiri a wɔde yɛ adwuma wɔ tebea horow a ɛmma nneɛma a atwa yɛn ho ahyia mu. Wonim nkokɔ a wɔtete wɔn saa kwan yi so sɛ nkokɔnam, na awosu mu nkɔso ama wɔatumi anyin ma wɔakum wɔn mu duru wɔ adapɛn asia anaa ason akyi bere a wɔatow. Wɔde nkokɔ mma a wɔawo wɔn foforo no hyɛ baabi ketewaa bi na wɔma wɔn ɔhyew foforo. Nwura a ɛwɔ fam no twetwe nsu a ɛyɛ fĩ no na baabi a ɛwɔ no trɛw bere a enyin no. Wɔde aduan ne nsu ma ara kwa na wɔhwɛ kanea no so. Wobetumi atwa nnomaa no mpɛn pii anaasɛ wobetumi aprapra ɔdan no nyinaa mu bere koro mu.[65]

Wɔtaa de ntetee nhyehyɛe a ɛte saa ara di dwuma ma akokɔ, a wɔnyɛ den kɛse te sɛ nkokɔ, nanso egye bere tenten ansa na wɔanyin na wɔtaa de kɔ srade akuw a ɛtetew mu de wie.[66] Ananse yɛ nea nkurɔfo ani gye ho titiriw wɔ Asia ne Australia na wobetumi akum wɔn wɔ adapɛn ason mu wɔ aguadi tebea horow mu.[67]

Nsu mu mmoa a wɔyɛn wɔn

Nsu pa mu mpataa afuw

Nsu pa mu mpataa a wɔyɛn wɔn, France

Asɛm titiriw: Nsu mu mmoa a wɔyɛn wɔn

Wɔakyerɛ nsuo mu mmoa ase sɛ "nsu mu mmoa a mpataa, nwansena, akraman ne nsuo mu afifideɛ ka ho a wɔyɛ kua na ɛkyerɛ sɛ wɔde wɔn ho bɛhyɛ nteteeɛ kwan bi mu de ama nneɛma a wɔyɛ no akɔ anim, te sɛ mmoa a wɔde ma daa, aduane a wɔde ma, ahobanbɔ firi mmoa a wɔkyere mmoa we, ne nea ɛkeka ho. Kuayɛ nso kyerɛ." ankorankoro anaa adwumakuw bi wurayɛ wɔ stock a wɔreyɛ no so."[68] Wɔ nneyɛe mu no ebetumi akɔ so wɔ po mu anaa nsu pa mu, na ɛtrɛw anaasɛ ɛyɛ den. Wobetumi de mpoano, atare anaa atare mũ nyinaa ama nsu mu mmoa, anaasɛ wobetumi de aboa a wɔayɛ no kua no asie wɔ afiri mu (mpataa), abon a wɔde nsa ayɛ, racks anaa nhama (shellfish). Wobetumi adua mpataa ne mpataa wɔ aburow mfuw mu, sɛ ɛba fi abɔde mu anaasɛ wɔde ba, na wobetumi abom atwa nnɔbae abien no nyinaa.[69]

Mpataa a wɔtow mpataa ma mpataa a wɔyɛ nwansena ne mmofra, crustaceans ne shellfish, ma wɔde di dwuma wɔ nsu mu mmoa nhyehyɛe mu. Sɛ ɛsõ sɛnea ɛsɛ a, wɔde eyinom kɔ nsukorabea a enyin wɔ so na wɔtɔn ma mpataa mfuw ma ɛbɛyɛ otwa kɛse. Nnomaa ahorow bi a wɔtaa tete wɔn wɔ mmeae a wɔtow mmofra no bi ne shrimps, prawns, salmon, tilapia, oysters ne scallops. Wobetumi de mmeae a ɛte saa ara ayɛn mmoa ahorow a ɛho hia sɛ wogyae mmoa a wɔkora wɔn so no kɔ wuram, anaasɛ mpataa a wɔkyere wɔn we de san hyehyɛ nsu kwan so. Nneɛma a ɛho hia wɔ mfuwyɛ mu wɔ saa mfiase yi bi ne mmoa a wɔpaw wɔn, nsu pa ne aduannuru a wɔhwɛ so. Wɔ wuram no, nnipa pii wuwu wɔ mmofra dan mu; akuafo hwehwɛ sɛ wɔbɛtew eyi so bere a bere koro no ara wɔma nkɔso dodow no ara yɛ kɛse.[70]

Nkoekoemmoa

Kriket a wɔyɛ

Wɔretete kriket ma nnipa adi, Thailand

Nsɛm foforo: Ntɛtea a wɔyɛn wɔn, Entomophagy, Nkoekoemmoa a wɔyɛn wɔn, ne Sericulture

Anyɛ yiye koraa no, wɔde ntɛtea ahyɛ ntɛtea ntɛtea mu fi Misraim Ahemman a Edi Kan no mu, mfe mpem anum a atwam ni,[71] na na onipa retwa ɛwo afi wuram bere tenten ansa na ɛno reba. Wɔde fixed comb hives di dwuma wɔ wiase mmeae pii na wɔde nneɛma biara a ɛwɔ mpɔtam hɔ na ɛyɛ.[72] Wɔ aman a sikasɛm anya nkɔso kɛse mu, baabi a wɔapaw nnɛyi afie mu ntɛtea ahorow sɛnea ɛbɛyɛ a ɛbɛyɛ osetie ne nea ɛsow aba no, wɔde ntɛtea a wɔde yɛ ntɛtea ho nhyehyɛe ahorow a ɛma wotumi yi ntɛtea no fi hɔ de yɛ ɛwo ho adwuma na woyi fi mu no di dwuma. Sɛ ɛwo ne wax a wɔyɛ no da nkyɛn koraa a, ɛwo ntɛtea yɛ nneɛma a ɛho hia a ɛma nnɔbae ne wuram afifide nya nsu mu nsu, na wɔ mmeae pii no wɔde akutu twa nkuraase de boa ma wonya nsu mu nsu.

Sericulture, sirikyi nwansena a wɔtete no, na Chinafo dii kan gye toom wɔ Shang ahemman no mu.[74] Nnomaa a wɔyɛn wɔn de di gua nkutoo ne silkmoth a wɔyɛn wɔn wɔ fie. Sɛ ɔkyinkyin ne ntontom a, ntontom biara ma sirikyi asaawa tenten a ɛyɛ tratraa dodo. Nwansena no di mulberry nhaban na wɔ Europa no, wɔtaa tete awo ntoatoaso biako pɛ afe biara efisɛ eyi yɛ dua a nhaban gu. Nanso wɔ China, Korea ne Japan no, awo ntoatoaso abien yɛ nea ɛfata, na wɔ mmeae a osu tɔ na owia bɔ kɛse no, wɔhwɛ kwan sɛ awo ntoatoaso pii bɛba. Silk a wɔyɛ no mu dodow no ara kɔ so wɔ Apuei Fam Akyirikyiri, na wɔde aduan a wɔayɛ no tete sirikyi nwansena wɔ Japan.[75]

Nkoekoemmoa yɛ nnipa aduan fa wɔ amammerɛ pii mu.[76] Wɔ Thailand no, wɔyɛn kriket de yɛ saa atirimpɔw yi wɔ ɔman no atifi fam, na wɔyɛn palm weevil nwansena wɔ anafo fam. Wɔde kriket no sie kyerɛwdua, nnaka anaa drawer mu na wɔma wɔn nkokɔ nnuan a wɔtɔn no pelleted, bere a palm weevil larvae no te kabege palm ne sago palm nnua so, na ɛno ma wɔn nnɔbae wɔ mmeae a saa nnua yi nyin no. Saa ɔmantam yi mu aduan foforo a ɛyɛ dɛ ne bamboo caterpillar, na wɔresua akwan a eye sen biara a wɔfa so tete ne otwa wɔ mmeae a ɛnyɛ abɔde mu de.[77]