Kristoni

Ɛfi Wikipedia

Kristoni yɛ obi a ɔdi Kristosom akyi, a ɛgina Abraham abrabɔ ne Yesu Kristo nkyerɛkyerɛ som. Asɛmfua Kristo ne Kristoni firi Koine Greek title Christós (Χριστός), nkyerɛase a ɛfiri twerɛsem mu Hebrew asɛmfua mashiach (מָשִׁיחַ) (Yɛtae ka no messiah wɔ borɔfo kasamu ).[1] Sɛnneɛ yɛwɔ akwan ahodoɔ pii a ɛkyerɛkyerɛ Kristosom na ɛtɔ da mpo a ɛde ɔhaw ɛba , wɔkabom gyedi sɛ Yesu wɔ su sonoronko.[2] Asɛmfua kristoni yɛ adeɛ a ɛkyerɛkyerɛ biribi a ɛnnɛ kristosom wɔ ayonkofa "adeɛ biara ɛyɛ papa na Kristo su wɔ mu".[3] Ɛnkyerɛ Kristo yɛ anaa adeɛ bi a ɛne Kristo wɔ ayonko fa.[4]

Akristofoɔ
After the miraculous catch of fish, Christ invokes his disciples to become "fishers of men" (Matthew 4:19) by Raphael
Total population
c. 2.6 billion (worldwide, 2020)
Founder
Jesus Christ
Regions with significant populations
United States 246,790,000
Brazil 175,770,000
Mexico 107,780,000
Russia 105,220,000
Philippines 86,790,000
Nigeria 80,510,000
Ethiopia 80,180,000
India 70,000,000
China 67,070,000
DR Congo 63,150,000
Germany 58,240,000
France 40,000,000
Religions
Christianity
  • 50% Catholicism: Latin Church, Eastern Catholic Churches
  • 37% Protestantism: Adventism, Anglicanism, Baptist churches, Reformed churches, Lutheranism, Methodism, Pentecostalism and other denominations
  • 12% Orthodoxy: Eastern Orthodox Church and Oriental Orthodox Churches
  • 1% Other Christian traditions: incl. Assyrian Church of the East, Latter Day Saint movement, Jehovah's Witnesses, Unitarianism and Nondenominational churches
Scriptures
Bible (Old and New Testament)
Languages
  • Predominant spoken languages:
    • Spanish
    • English
    • Portuguese
    • Arabic
    • Russian
    • Mandarin Chinese
    • Italian
    • French
    • German
    • Polish
    • Ukrainian
    • Filipino
    • Igbo
    • other vernacular languages

Sacred languages:

  • Ecclesiastical Latin
  • Koine Greek
  • Syriac
  • Hebrew
  • Aramaic
  • Geʽez
  • Coptic
  • Old Church Slavonic and Church Slavonic
  • Old Georgian
  • Classical Armenian

Afe 2011 Pew nhwehwɛmu kyerɛ sɛ akristofoɔ ɔpepepe mmienu ne akyire pɔ mmienu (2.2) na ɛwɔ wiase nyinaa wɔ afe 2010, efiri ɔpepe aha nsia wɔ afe 1910.[5] Ɛnnɛ yi bɛyɛ 37% akristofoɔ na ɛte Americas, bɛyɛa 26% nso te Europe, 24% nso te live in sub-Saharan abibirem, bɛyɛ 13% nso te Asia ne Pacific, ne 1% te Middle East ne North Africa. Akristofoɔ na ɛyɛ kɛseɛ wɔ aman 158 ne atenaeɛ .Ɔpepe 280 akristofoɔ na ɛyɛ dɔm ketewa. Akristofoɔ no mu fa dodoɔ no yɛ Catholic, ɛnna Protestant nso yɛ (37%). Ɛnna nsɔre afoforɔ nso bɛyɛ 12% wɔ wiase akristofoɔ nyinaa. Akristofoɔ a aka nso afa deɛ aka. Nkɔ si afe 2050 deɛ na akristofoɔ bɛyɛ ɔpepepe mmiɛnsa na yɛrehwɛ anim. Wɔ Pew nhwehwɛ mu a ɔmo yɛɛ no afe 2012 mu kyerɛ sɛ kristosom bɛkɔ so ayɛ ɔsom kɛseɛ wɔ wiase wɔ afe 2050, sɛ deɛ ɔrekɔ so a na ɛrekɔ so dea. Wɔ ɛnnɛ yi Abakwasɛm mu no, ahyea ɔhaw bebree nkanka Middle-East, North Africa, East Asia, ne South Asia.

Abɔseɛ[sesa]

Greek asɛmfua Χριστιανός (Christianos), kyerɛ sɛ Kristo akyidifoɔ, efiri Χριστός (Christos), kyerɛ deɛ wɔasera no ne edin nkyerɛkyerɛ mu a ɔfɛm firii Latin, wɔ Greek Septuagint, yɛde christos kyerɛkyerɛ Hebrew מָשִׁיחַ (Mašíaḥ, messiah), kyerɛ sɛ deɛ wɔasera no ngo.[6] Wɔ European kasa mu, aseɛmfua a ɛbɛn kristoni yɛtae nya firi Greek, sɛ ebia, Chrétien wɔ French ne CristianoSpanish.

Wɔn a ɔdii kan de yɛɛ adwuma[sesa]

Saint Peter som a ɛben Antioch (ɛnne yi ne Antakya), kuro a wɔfrɛ asuafoɔ no akristofoɔ.

Deɛ edi kan a wɔde dii dwuma wɔ kasa ahodoɔ mu wɔ apam foforɔ mu wɔ asomafoɔ nwoma eti du-baa (11) berɛ Barnabas de Saul (Paul) baa Antioch ɛhɔ na ɔkyerɛkyerɛ asuafoɔ no bɛyɛ afe a twerɛsɛm no see ɛhɔ na ɔdii kan de kristofoɔ no frɛ wɔn,(Acts 11:26). Deɛ ɛtɔ so mmienu a wɔfrɛ wɔn akyidifoɔ wɔ Asomafoɔ 26, ɛwɔ na Herod Agrippa II bua ɔsomafoɔ Paul, "Agrippa ka kyerɛɛ Paul, ɛkaa kumaa bi nka worema me ayɛ kristoni." (Asomafoɔ 26:28). " Sɛ obi hunu amane sɛ kristoni a, mma nakoma ntutu na mmom ɔnhyɛ Awurade animonyam." (1 Petro 4:16).

Kenneth Samuel Wuest kura sɛ twerɛsɛm mmiɛnsa nyinaa twe adwene si asɛmfua kristoni a ɛkyerɛ sɛ obi a ɔdi kristo akyidini ɔmfa Rome nhyehyeeɛ nnyɛ adwuma. Kuro Antioch, ɛhɔ na obi de edin kristofoɔ ɛna wonyaa din foforɔ.[7] Na Peter pɛ sɛ ɔde saa edin no bɛfrɛ wɔn sene sɛ ɔbɛfrɛ "Nazarenes" Petro nwoma a edi kan no kyerɛ sɛ ɛno na ɛyɛɛ adwuma nsafo a edi kan.

Nazaretefoɔ[sesa]

Edin foforɔ a apue wɔ apam foforɔ mu ne "Nazaretefoɔ". Wɔfrɛ Yesu nazareteni Matthew 2:23, sɛdeɛ wɔfrɛɛ Paul nso Nazareteni wɔ Asomafoɔ 24:5. Twerɛsɛm nkae dan adi sɛ Nazareteni nso kyerɛ sɛ ɛyɛ ɛfa bi sane nso yɛ kuro Nazareth.[citation needed]

Asɛmfua Nazarene nso na Jew mmara nim ni Tertullus nso de dii dwuma (Against Marcion 4:8) ɛkyerɛ sɛ Jewfoɔ no frɛ yɛn Nazaretefoɔ." Wɔ afe 331 AD Eusebius twerɛɛ sɛ na wɔfrɛ Yesu Kristo Nazareteni a ɔnya firii asɛmfua din Nazareth ɛnna berɛ bi a atwam na wɔfrɛ kristofoɔ no Nazaretefoɔ.[8]

Beaɛ a menyaa mmoa

  1. https://en.m.wikipedia.org/wiki/Christians#cite_note-10
  2. https://en.m.wikipedia.org/wiki/Christians#cite_note-Woodhead_2004_n.p-11
  3. https://en.m.wikipedia.org/wiki/Christians#cite_note-12
  4. https://en.m.wikipedia.org/wiki/Christians#cite_note-CCEL-13
  5. https://en.m.wikipedia.org/wiki/Christians#cite_note-Global_Christianity-3
  6. https://en.m.wikipedia.org/wiki/Christians#cite_note-17
  7. https://en.m.wikipedia.org/wiki/Christians#cite_note-22
  8. https://en.m.wikipedia.org/wiki/Christians#cite_note-28