Juliet Asante

Ɛfi Wikipedia
Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu

Juliet Yaa Asantewa AsanteGhana sini twafo, ɔyɛfo ne ɔkwankyerɛfo ne ɔyamyefo . Ne sini a ɛtwa to, Silver Rain, na wɔyii no sɛ "Best Film in West Africa" ne "Best costume" maa afe 2015 wɔ Africa Magic viewer's choice awards (AMVCA) ne 2015 nso "Best Overall Film In Africa". Wɔ afe 1999 mu no, Asante fii ase yɛɛ adwumayɛbea a wɔyɛ nneɛma a wɔfrɛ no Eagle House Productions. Saa afe no ara mu no ɔsan nso hyɛɛ aseɛ "Save Our Women International", adwumakuo a ɛnyɛ adwuma a wɔde hwehwɛ mfasoɔ a ɛtwe adwene si mmaa nna ho nkyerɛkyerɛ so na ɔde nnoɔma foforɔ bi a ɛyɛ sini ntiantiaa ma mobile phone wɔ Afrika wɔ afe 2014 mu a wɔfrɛ no Mobile Flicks. Ɔsan nso yɛ Black Star Amanaman Ntam Sini Afahyɛ no Fapemfo ne ne kwankyerɛfo panyin . Eagle Productions aboa ama wɔatete agodie ne agodiefoɔ binom wɔ Ghana denam ne nteteeɛ basa, Eagle Drama Workshop so.[1]

Mfitiase asetra[sesa]

Wɔwoo Asante wɔ Ghana na ɔyɛ mmofra baanum mu nea ɔto so abien. Ɔwɔ Ɔman Adwumayɛ mu abodin krataa a ɛkorɔn (MPA) ne Ɔmanfo Nhyehyɛe mu abodin krataa a ɛkorɔn (MPP) wɔ Harvard Kennedy Aban Sukuu mu . Ɔsan nso wɔ bachelor’s degree abien. Owiee sukuu wɔ Cape Coast Sukuupɔn mu, na owiee Ɔman Sini ne Television Asoɛe nso .

Adwuma[sesa]

Asante yɛ National film Authority of Ghana CEO, National Film and Television Institute (NAFTI) board chair ne Black Star International Film Institute no Titenani a Ɔhyehyɛɛ, Black Star International Film Festival (BSIFF) ho nhyehyɛefo.

Ɔyɛ Adebɔ ho Adwinni Sukuu, nhomasua ho adwene a ɛsakra nsakrae a Nhomasua Dwumadibea no de mae no Adesua Boayikuw no guamtrani. Ɔno na ɔhyehyɛɛ Yaa Asantewa Nhomakorabea adwuma no, ɔkyekyee nhomakorabea ahorow na ɔde sie wɔ Ghana mpɔtam hɔ. Ɔyɛ adwumayɛfoɔ ho ɔfotufoɔ, nsakraeɛ ho ɔnanmusifoɔ ne ɔkwankyerɛfoɔ a ɔdwene akwan ho a ɔwɔ osuahu a ɛfa nsasepɔn mmienu so bɛboro mfeɛ aduonu. Asante afi ase, aboa ma wɔakyekye, akyekye na wɔahwɛ ahyehyɛde ne nneɛma so wɔ wiase nyinaa.Asante nyaa abasobɔde sɛ 'Best Actress' wɔ Ghana wɔ afe 2001. Akyiri yi ɔkɔɔ National Film and Television institute of Ghana, faako a onyaa ne class anuonyam a edi kan wɔ Film Directing mu.

Sini ahorow a wayɛ agoru wom no bi ne Twin Lovers, Fresh Blood, Tears of Blood, Ripples, ne Thread of Ananse. Ɔdaa ne ho adi wɔ 1996 sini a wɔato din Deadly Voyage mu sɛ Albert Mensah yere. Ɔakyerɛw, akyerɛ kwan na wayɛ dwumadi ahorow wɔ Ghana television so, te sɛ Obaby, dating show, ne Secrets, drama series a ɔno nso yɛ executive producer.

Ne sini a ɛtwa toɔ, Silver Rain, na wɔyii no sɛ "Best Film in West Africa" ne "Best costume" maa afe 2015 wɔ Africa Magic viewer's choice awards (AMVCA) ne 2015 nso "Best Overall Film In Africa". Silver Rain kɔɔ so nyaa nnipa bɛboro 13 a wɔde wɔn din too gua wɔ wiase nyinaa.

Sɛ́ Adwumayɛfo ne Siniyɛfo no, Asante hyehyɛɛ Eagle Productions Limited wɔ afe 1999 mu, na ɔde adebɔ dii adwumakuw no anim ma wɔyɛɛ dwumadi ahorow a edii yiye sen biara wɔ Ghana Television so wɔ afe 2001 ne 2010 ntam no bi

Asante yɛ nnipa a wodii kan yɛɛ akwampaefo wɔ adwene a ɛne sɛ wɔbɛyɛ sini ntiantiaa a wɔayɛ ama wo fon a wokura kyin titiriw no mu biako. N’adwumakuw, Mobilefliks ne MTN yɛɛ adwuma yiye de yɛɛ sini ntiantiaa a atiefo betumi anya denam telefon a wokura kyin so.

Ɔyɛ ɔkyerɛwfo ne blogger daa ma The Huffington Post na wasom sɛ Ɔfotufo wɔ Adwumayɛ ho wɔ Massachusetts Institute of Technology (MIT), Sloan sukuu a ɛhwɛ adwumayɛ so fi afe 2013 de besi nnɛ, ɔsan nso ma Mass Communication kasa wɔ Webster Sukuupɔn, Ghana sukuupɔn mu wɔ 2017.

Sini ho mfoniniyɛ[sesa]

  • Akwantu a Edi Owu
  • Adɔfo a Wɔyɛ Nwansena
  • Mogya a Ɛyɛ Foforo
  • Mogya Nusu
  • Asorɔkye a ɛyɛ hu
  • Nsaawa a ɛyɛ Ananse
  • Dwetɛ Osu a Ɛtɔ
  • Screen Abien a Ɛto so Abien
  • Tinsel na ɔkyerɛwee

Nidi a wɔde ma[sesa]

  • Hollywood Amanneɛbɔfo ′s "Awo Ntoatoaso a Edi Hɔ Amanaman Ntam TV" (2009)
  • The '"Wiase a Nsonsonoeɛ 100 Mmea a Wɔnya Nkɛntɛnso Kɛseɛ" a Alliance for Women (TIAW) (2009) yɛeɛ.
  • Ghana Assoc. a Mmea Adwumayɛfoɔ akannifoɔ (2009)
  • Ghana Oyikyerɛfo a Ɔsen Biara Abasobɔde (2009)

Nsɛm a wɔde gyinaa so[sesa]

  1. "The International Alliance for Women" (PDF). Retrieved 26 November 2014. {{cite journal}}: Cite journal requires |journal= (help)