Charles de Graft Dickson

Ɛfi Wikipedia
Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu
Charles de Graft-Dickson
Minister for Defence (Ghana)
Bere
1960–1961
ƆmanpanyinDr. Kwame Nkrumah
OdikanfoDr. Kwame Nkrumah
AnanmusiniKofi Baako
Ashanti Regional Minister
Bere
1957–1960
ƆmanpanyinDr. Kwame Nkrumah
OdikanfoNew
AnanmusiniR. O. Amoako-Atta
Mmrahyɛbadwani ɛwɔ Ashanti-Akim
Bere
1956–1965
ƆmanpanyinKwame Nkrumah
Odikanfonew
AnanmusiniSerwaa Annin
Ne ho asɛm
Awo bere
Charles de Graft-Dickson

(1913-11-14)14 November 1913
Konongo-Odumase, Gold Coast
Owu bere19 November 1997(1997-11-19) (aged 84)
CitizenshipGhanaian
Sukuu a w'akɔAchimota School

Charles de Graft Dickson yɛ kane Ghanani nhomasa mu kunini ne amnyɔni. ɔsoom sɛ ɔman soafo ne mmarahyɛ baguani wɔ Ghana adehyeman a edikan no mu. Ansa na ɔde ne ho bɛhyɛ amanyɔsɛm mu no, na ɔyɛ ɔkandifo ma bɔɔl bɔ kuo a ne din de Asante Kotoko S.C.

Ne mmɔfrase ne Nhomasua[sesa]

Wɔ woo Charlse de Graft-Dicksoon wɔ November da ɛtɔ so 14, afe 1913 mu wɔ Konogo Odumase a ɛwɔ Asante mantam no mu. ɔhyɛɛ sukuu ase wɔ St. Peter’s Primary School a ɛwɔ Kumasi na ɔtoaa so kɔɔ Prince Wales Collge a ɛnnɛ wɔfrɛ no Achimota School no, ɛhɔ na onyaa ne ntoaso sukuu no.

Nnwuma ne Amanyɔsɛm[sesa]

Charlse hye adekeyerɛ ase wɔ st. Mary’s School wɔ Konongo firi afe 1934 kosii afe 1937.  ɔde mfie nsia kɔyɛɛ adwuma wɔ konogo agudietubea. ɔde ne ho kɔdɔɔm adwumakuo a ɛne C. F. A. O. na akyire yi, ɔbɛyɛɛ ɔkwankyerɛfo wɔ afe 1944 mu.  Wɔ afe 1949 mu no, wɔpaw no sɛ ɔkwankyerɛfo a ɔda bɔɔl bɔ kuo Asante Kotoko S.C ano a okuraa saa dibea no kosii afe 1953 mu. ɔka nnipa mienu a wɔpaw wɔn sɛ ananmusifo kɔɔ Puerto Rico wɔ bre a wɔreda ɔmanpanyin Luis Munoz Marin adi no. wɔ July da a ɛtɔ so 23 afe 1956 mu mu no, wɔpaw no sɛ Soafo abediakyire wɔ asoe a ɛhwɛ Nhomsua. Wɔ afe 1957 mu no, wɔpaw no se Soafoa ɔhwe Asante Mantam mu. Wɔ afe 1960 mu no, wɔpaw no sɛ Soafoa ɔhwɛ ahobanbɔ so. ɔkuraa saa dibea yi kosii afe 1961

N'asetena mu nsɛm[sesa]

Nneɛma a nani gye no ne dadepɔnkɔ ka ne afikyifuo mu adwumayɛ. Owui wɔ November da a ɛtɔ so 19, afe 1997.

Nkekaho[sesa]