Cecilia Koranteng-Addow

Ɛfi Wikipedia
Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu

Cecilia Koranteng-Addow (woo Gaisie, 24 May 1936 – 30 June 1982) yɛ asɛnnibea Kunini temmufo wɔ Ghana firi afe 1975 kɔsii sɛ wɔkyeree no na wɔkumm no wɔ 30 June 1982, wɔ Jerry Rawlings asraafoɔ nnisoɔ a ɛtɔ so mmienu mu.

Mfitiase asetra ne nhomasua[sesa]

Wɔwoo Cecilia Afran Gaisie wɔ Assin Nsuta, Gold Coast (mprempren Ghana) wɔ afe 1936 maa Philip Afran Gaisie a ɔyɛ aguadifo ne Mary Adwoa Kwansaa Boafo a ɔyɛ ofiehwɛfo ne Cecilia agya yerenom baanum no mu biako. Na ɔyɛ Adansi Medoma Ahemfo Asenie abusua no muni.

Cecilia kɔɔ mfitiase sukuu wɔ Roman Katolek Sukuu a ɛwɔ Assin Anyinabrim, ne Assin Edubiase Methodist Sukuu a ɛbɛn Assin Nsuta . Afei ɔkɔɔ ntoaso sukuu wɔ Cape Coast a ɛbɛn hɔ no, na odii kan kɔɔ mfinimfini sukuu wɔ Our Lady of Apostles (OLA) College of Education na afei owiee ne ntoaso sukuu wɔ Holy Child High School . Wɔ 1959 mu no, Cecilia tu kɔɔ United Kingdom baabi a osuaa LLB mmara wɔ Hull Sukuupɔn mu . Wɔfrɛɛ no kɔɔ asanombea a ɛwɔ Lincoln's Inn wɔ London wɔ afe 1963.

Adwuma[sesa]

Bere a Cecilia wiee ne sukuupɔn wɔ UK no, ɔsan kɔɔ Ghana wɔ afe 1964 mu na ofii ase yɛɛ adwuma sɛ mmaranimfo wɔ kokoam mmara adwumayɛbea a ɛwɔ Opoku Acheampong and Company. Awiei koraa no, Ghana Atemmu Dwumadibea no faa no sɛ ɔtemmufo . Bere a Cecilia yɛɛ adwuma mfe pii sɛ ɔtemmufo wɔ Ghana mantam asennibea ne ɔmansin asennibea no, wɔpaw Cecilia sɛ Asɛnnibea Kunini temmufo wɔ afe 1975 mu, saa dibea a odii mu kosii ne wu mu wɔ afe 1982.

Wɔ 1980 mu no, Cecilia buu atɛn de gyinaa aguadifo bi a wɔfrɛ no Owura Shackleford a wɔde no too afiase wɔ 1979 ɔman anidan a Jerry Rawlings dii anim no mu no akyi . Cecilia kae sɛ ntease biara nni hɔ a enti wɔde no too afiase na ɔhyɛɛ sɛ wogyae no. Cecilia ne ɔtemmufoɔ a ɔdi kan a ɔgyee nsakraeɛ nhyehyɛeɛ a ɛwɔ Armed Forces Revolutionary Council (AFRC) a wɔde hyɛɛ 1979 amansan mmara mu no ho kyim na ɔmaa AFRC deɛ wɔabu no fɔ no nyaa ahofadie. Ɔsan nso sii asɛm bi a ɛfa Ghana Industrial Holding Corporation (GIHOC) adwumayɛfo a wɔyɛ basabasa a wɔtow hyɛɛ mmrahyɛbagua so wɔ Ghana Third Republic no ho gyinae. Akyiri yi Joachim Amartey Quaye, adwumayɛfo a wɔyɛ basabasa no akannifo no mu biako bɛyɛɛ Rawlings Bere Tiaa mu Ɔman Bammɔ Bagua (PNDC) a na ɛyɛ kuw a edi tumi bere a wokum Cecilia wɔ 1982 mu no muni. Akyiri yi wodii Amartey Quaye asɛm na wobuu no fɔ wɔ dwuma a odii wɔ Cecilia kum no mu no ho

Ankorankoro asetra[sesa]

Cecilia kunu a odi kan ne Nicholas Liverpool, a ɔkɔɔ so yɛɛ Dominica ɔmampanyin a ɔto so asia fi afe 2003 kosi afe 2012. Cecilia ne Nicholas hyiae bere a na wɔresua ade wɔ Hull Sukuupɔn mu no na wɔwaree wɔ 1963 mu. Wɔboom woo mma baanan. Wɔ 1969 mu no, wogyaee aware, na wɔ 1974 mu no, Cecilia waree Gustav Koranteng-Addow, ɔtemmufo a ɔyɛɛ Ghana Mmaranimfo Panyin fi 1975 kosi 1979. Cecilia ne Gustav nam adwuma so hyiae na wɔkɔɔ so waree kosii sɛ Cecilia wui wɔ 1982 mu. Wɔannya mma abom.

Owu ne agyapade[sesa]

Wɔkyeree Cecilia na wokum no wɔ kokoam wɔ June 30, 1982, ne Asɛnnibea Kunini no atemmufo baanu foforo, Frederick Poku Sarkodee ne Kwadjo Adgyei Agyepong, ne asraafo panyin bi a wakɔ pɛnhyen, Sam Acquah, wɔ Rawlings asraafo nniso a ɛto so abien no mu. Na Rawlings atu Ɔmampanyin Hilla Limann afi n’ahenni so wɔ atuatew mu wɔ December 31, 1981 mu. Awudisɛm no sii wɔ Bundase asraafo atuo a wɔtow wɔ Accra Asasetaw so wɔ nnɔnhwerew a na wɔahyɛ sɛ wɔmfa nkɔ baabiara anadwo no mu. Wohuu wɔn afunu a wɔahyew no wɔ beae koro no ara da a edi hɔ no. Wɔ nhyɛso a emu yɛ den a ɛbaa Rawlings ne PNDC so akyi no, aban no hyehyɛɛ Nhwehwɛmu Bagua Titiriw bi sɛ wɔnhwehwɛ awudi ahorow no mu. Wɔ afe 1992 mu no, The Independent bɔɔ amanneɛ sɛ wohui wɔ nhwehwɛmu a Special Investigation Board no yɛe wɔ Ghana, a wɔkae sɛ ɛkamfoo kyerɛe sɛ wɔmfa nnipa 10 nkɔ asɛnnibea wɔ awudisɛm no ho, a Ghana ɔman ahobammɔ so panyin a na ɔwɔ hɔ saa bere no Kojo Tsikata ka ho. Tsikata a na ɔyɛ Rawlings nsa nifa no de asɛm kɔdan The Independent wɔ March 26, 1993 mu sɛ ɔbɛsɛe ne din, na ɔpenee so sɛ obegyae bere a The Independent tintim nteɛso asɛm bi wɔ September 1998 mu, a wɔmaa emu daa hɔ sɛ na ɛnyɛ wɔn adwene sɛ wɔbɛkyerɛ saa Tsikata dii fɔ wɔ nsɛmmɔnedi no ho. Wɔbɔɔ Lance Corporal Amedeka, Michael Senyah, Tekpor Hekli, Johnny Dzandu ne Joachim Amartey Quaye sobo wɔ awudisɛm no ho wɔ afe 1983 mu. Wɔ June 1983 mu, ansa na wɔrewie asɛnni no, Amedeka guan fii Nsawam ne Ussher Fort afiase a na wɔde wɔn gu mu no mu na ofii Ghana. Wobuu Senya, Hekli, Dzandu ne Amartey Quaye fɔ sɛ wɔadi awu, wobuu wɔn kumfɔ na wɔde atuo kum wɔn.

Wɔkae Cecilia ne atemmufo baanu a aka a wokunkum wɔn no wɔ afe afe atemmu dwumadi bi mu wɔ wɔn wu afeda a wɔfrɛ no Agyidifo Da, wɔ Ghana. Mmara nniso no Nkaedi a atemmufo baasa a wokunkum wɔn no nyinaa ahoni ka ho no gyina Ghana Asɛnnibea Kunini no adan anim nnɛ.

Wɔde Esi Afran Fapem no sii hɔ de kaee Cecilia wɔ afe 2011 mu, ne mmofraberem adamfo Josephine van Lare ne ne mma baanu, Philip Liverpool ne Nana Ama Brantuo (née Liverpool), a wɔn botaeɛ ne sɛ wɔbɛma mmabaa asetena atu mpɔn denam nwomasua ne nteteeɛ so . Mprempren fapem no reyɛ adwuma de ama nhomasua gyinapɛn atu mpɔn wɔ Ghana denam sika fam mmoa ne afotu a wɔde ma ahyehyɛde afoforo a wɔde wɔn adwene si nhomasua so no so.

Nsɛm a wɔde gyinaa so[sesa]