Benjamin Kofi Ayeh

Ɛfi Wikipedia
Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu

Benjamin Kofi Ayeh (wɔwoo no 16 Ɔbɛnem 1962) yɛ aguadifoɔ, Ghana amanyɔni ne akontabufoɔ. Na ɔyɛ mmrahyɛbadwani ma mmrahyɛbagua a Ɛto so Nsia a ɛwɔ Ghana Mantam a Ɛto so Anan ne mmrahyɛbagua a Ɛto so Anan a ɛwɔ Ghana Mantam a Ɛto so Anan no mu .[1] Ɔgyinaa Upper Denkyira West ananmu wɔ Central mantam muGhana .

Mfitiase asetra ne nhomasua[sesa]

Wɔwoo Benjamin Kofi Ayeh wɔ 16 Ɔbɛnem 1962 wɔ AyanfuriCentral mantam mu . Ɔnyaa ne Charted Accountant (Ghana) Intermediate wɔ afe 1986 mu na ɔnyaa ne EMGL wɔ afe 2008 mu wɔ Ghana Institute of Management and Public Administration . Ɔsan yɛ akontaabufo a ɔfata a wɔagye no atom .

Adwuma[sesa]

Benjamin Kofi Ayeh ne Fambenycold Limited, Accra yɛɛ adwuma sɛ adwumayɛfoɔ panin (CEO). Na ɔyɛ mmrahyɛbaguani ma Upper Denkyire West Constituency wɔ Central Region of GhanaNew Patriotic Party no tekiti so maa Ghana republic a ɛtɔ so nnan no mmrahyɛbagua a ɛtɔ so nnan wɔ 2004 Ghana amansan abatoɔ no mu Ɔyɛ aguadifo, akontaabufo ne amanyɔni. Ná ɔyɛ obi a na anka ɔyɛ nnipa kakraa bi mpire panyin abadiakyiri nso.

Amanyɔsɛm[sesa]

Ná Benjamin Ayeh yɛ obi a na anka ɔyɛ nnipa kakraa bi mpire panyin abadiakyiri na na ɔyɛ Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo no muni . Wɔ afe 2004 mu no, ɔsii akan wɔ Ghana amansan abatoɔ no mu wɔ New Patriotic Party no tekiti ase na ɔdii nkonim wɔ Upper Denkyira West mantam mu mmrahyɛbadwani, maa mmrahyɛbagua a ɛtɔ so nnan wɔ Ghana man a ɛtɔ so nnan no mu [2][3]

2004 Abatow a Wɔyɛe[sesa]

Wɔ afe 2004 Ghana amansan abatoɔ mu no, Ayeh nyaa abatoɔ 12,177 wɔ abatoɔ 18,017 a ɛfata a wɔtoo no nyinaa mu. Eyi gyina hɔ ma abatow a wɔtow no nyinaa mu 67.6%. Wɔpaw no sen Oduro-Bonsu Kwaku a ofi National Democratic Congress ne Thomas Maxwell Aidoo a ofi Convention People’s Party mu . Eyinom nyaa abatow a ɛfata a wɔtow no nyinaa mu 30.2% ne 2.2%.[4] Na Ayeh mantam no yɛ amansin 16 a New Patriotic Party dii nkonim wɔ Central mantam mu wɔ saa abatow no mu no fa. Sɛ yɛka ne nyinaa bom a, New Patriotic Party no nyaa mmrahyɛbagua nkongua 128 wɔ Ghana republic a ɛtɔ so nnan no mmrahyɛbagua a ɛtɔ so nnan no mu.

2008 Abatow no[sesa]

Wɔsan paw Ayeh sɛ mmrahyɛbadwani wɔ afe 2008 Ghana amansan abatow a wɔyɛ maa Upper Denkyira West mantam no mu. Ɔnam saayɛ so gyinaa amansin no ananmu wɔ Ghana republic a ɛtɔ so nnan no mmrahyɛbagua a ɛtɔ so 5 no mu. Wɔde abatow 9,339 na ɛpaw no wɔ abatow a ɛfata a wɔtow nyinaa mu 18,183 mu. Eyi ne abatow a ɛfata a wɔtow no nyinaa mu 51.36% yɛ pɛ. Wɔpaw no sen Yankey M. Ackah a ofi National Democratic Congress, George Mensah a ofi Democratic Freedom Party ne Dr. Thomas Maxwell Aidoo a ofi Convention People’s Party mu. Eyinom nyaa abatow a ɛfata a wɔtow no nyinaa mu 38.45%, 0.46% ne 9.73%.[5] Wɔsan paw Ayeh wɔ New Patriotic Party no tekiti so. Na ne mansin no yɛ amansin 8 a New Patriotic Party dii nkonim wɔ Central mantam mu wɔ saa abatow no mu no fa. Sɛ yɛka ne nyinaa bom a, New Patriotic Party no nyaa mmrahyɛbagua nkongua 107 wɔ Ghana republic a ɛtɔ so nnan no mmrahyɛbagua a ɛtɔ so 5 no mu.

2012 Abatoɔ[sesa]

Ɔsii akan wɔ afe 2012 Ghana amansan abatoɔ no mu na wɔsan paw no sɛ ɔnsom ne berɛ a ɛtɔ so mmienu sɛ mmrahyɛbadwani mma mmrahyɛbagua a ɛtɔ so nsia wɔ Ghana man a ɛtɔ so nnan no mu ama Upper Denkyira West mantam.

Ankorankoro asetra[sesa]

Benjamin Kofi Ayeh yɛ ɔwarefoɔ. Ɔyɛ Kristoni na ɔyɛ fekubɔ wɔ Yesu Kristo Asɔre a ɛwɔ Nna a Ɛdi Akyire Ahotefoɔ mu .

Nsɛm a wɔde gyinaa so[sesa]

  1. Ditchfield, G. M.; Hayton, David; Jones, Clyve (1 March 2008). "British Parliamentary Lists, 1660–1800: A Register". Parliamentary History. 13 (3): 388. doi:10.1111/j.1750-0206.1994.tb00312.x. ISSN 0264-2824.
  2. Elections 2004; Ghana's Parliamentary and Presidential Elections (PDF). Ghana: Electoral Commission of Ghana; Friedrich Ebert Stiftung. 2005. p. 147.
  3. Ghana Parliamentary Register, 2004-2008. Ghana: The Office of Parliament. 2004. p. 205.
  4. Elections 2004; Ghana's Parliamentary and Presidential Elections (PDF). Ghana: Electoral Commission of Ghana; Friedrich Ebert Stiftung. 2005. p. 147.
  5. Ghana Elections 2008 (PDF). Ghana: Friedrich Ebert Stiftung. 2010. p. 81.