Askia Ɔboda

Ɛfi Wikipedia
Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu

Wogye di sɛ Askia Ɔboda a ɛwɔ Gao, Mali no ne baabi a wosiee Askia Mohammad I a ɔyɛ Songhai Ahemman no mu ahemfo a wɔdɔɔso sen biara no mu biako . Wosii no wɔ afeha a ɛto so dunum awiei na wɔakyerɛ sɛ ɛyɛ UNESCO Wiase Agyapade Beae .

UNESCO ka ɔdamoa no ho asɛm sɛ ɛyɛ Afrika Atɔe Fam Sahel atetesɛm a ɛyɛ nkaedum a ɛfa atɛkyɛ a wɔde si dan ho no ho nhwɛso pa . Nea ɛka complex no ho ne pyramidal ɔdamoa, asɔredan abien, amusiei ne nhyiambea. Esiane sɛ ne sorokɔ yɛ mita 17 nti, ɛyɛ adansi nkaedum a ɛso sen biara a na ɛwɔ Gao ansa na wɔredi atubrafo no. Ɛyɛ Nkramofo adansi kwan a akyiri yi ɛtrɛwee wɔ ɔmantam no mu nyinaa ho nhwɛso a ɛda nsow.

Abakɔsɛm[sesa]

Askia Mohammed ne Askia ɔhempɔn a odi kan na ɔtrɛw Songhai Ahemman no mu . Sɛ́ Nkramofo a ɔde ne ho ama no, ɔtee nka sɛ ɛyɛ n’asɛyɛde sɛ ɔyɛ n’akwantu kɔ Mecca, a ɔsan fii hɔ wɔ 1495 mu no. Ɔde nneɛma a wɔde bɛyɛ n’adamoa no san bae; atɛkyɛ ne nnua no nyinaa fi Mecca . Wɔkyerɛ sɛ na “yoma mpempem pii” na ɛwɔ akwantufo no mu. Wɔhyehyɛɛ no sɛ ofie, na ɛwɔ adan ne akwan pii na wɔsɔɔ ano bere a Askia Mohammed wui no.

Abɔnten so nkitahodi ahorow[sesa]

  • Wiase Agyapade Ho Wɛbsaet
  • UNESCO Nhwehwɛmu a Ɛfa Askia Ho (wɔ Borɔfo ne Franse kasa mu) .