Asiane a ɛde ba

Ɛfi Wikipedia

yaredɔm ho adesua mu no, asiane anaa ade a ɛkyerɛ biribi yɛ adeɛ a ɛsakra a ɛne asiane a ɛkɔ soro sɛ wobenya yareɛ anaa yareɛ mmoawa no wɔ abusuabɔ .  : 1 . 38. Ɔde ne nsa kyerɛɛ ne so 

Esiane sɛ nkyerɛkyerɛmu ahodoɔ no nhyia nti, wɔtaa de nea ɛkyerɛ biribi, wɔ ne nyansahu mu nteaseɛ a wɔgye tom kɛse mu no di dwuma sɛ asɛmfua a ɛne ne ho di nsɛ. Nsonsonoe titiriw no wɔ adwumayɛ mu: aduruyɛ ( ayaresabea adeyɛ ) ne ɔmanfoɔ akwahosan . Sɛ́ nhwɛsoɔ a efiri ayaresabea dwumadi mu no, vitamin C a wonya firi aduane mu a wɔnom kakraa bi no yɛ asiane a wɔnim sɛ ɛma obi nya skɛbi . Ɔmanfoɔ akwahosan ho nhyehyɛeɛ pɔtee, adeɛ a ɛkyerɛ ne akwahosan ho asian a ɛyɛ nea ɛfa biribiara ho, ɛnyɛ nea ɛfa biribiara ho, ɛfa pɛyɛ a enni hɔ ho, na ɛyɛ den ma ankorankorɛ sɛ obedi so. nhwɛsoɔ , wonim sɛ ohia na ɛkyerɛ ankorankorɛ akwahosan gyinapɛn .

Nkitahodi ne nea ɛde ba[sesa]

Asiane ahodoɔ anaa nneɛma a ɛkyerɛ no yɛ abusuabɔ na ɛnyɛ nea ɛde ba ankasa, efirisɛ abusuabɔ nkyerɛ deɛ ɛde ba .  nhwɛsoɔ , wontumi nka sɛ mmeranteɛ ne mmabaa de akisikuru ba, nanso mmeranteɛ ne mmabaa nya akisikuru kɛseɛ efiri sɛ ɛnyɛ den koraa sɛ wobenya ahoɔden a ɛko tia nyarewa wɔ yaredɔm bi a atwam no mu. Wɔtaa de akontaabu akwan di dwuma de hwɛ sɛnea fekubɔ bi mu yɛ den na wɔde adanseɛ a ɛkyerɛ sɛ ɛde ba,  nhwɛso , wɔ abusuabɔ a ɛda sigarɛtenom ne ahurututu mu kokoram ntam ho nhwehwɛmu mu . Akontaabu mu nhwehwɛmu abɔdeɛ a nkwa wɔ mu ho nyansahu ka ho betumi akyerɛ sɛ asian ahodoɔ na ɛde ba. Ebinom pɛ sɛ asɛmfua asiane a ɛde ba no kyerɛ nneɛma a ɛde yareɛ dodoɔ a ɛkɔ soro ba, ne sɛ wɔbɛfrɛ abusuabɔ a wɔankyerɛ sɛ ɛyɛ asian a ɛbɛtumi aba, fekuo, ne nea ɛkeka ho. </link>

Berɛ a wɔayɛ no yiye na egyina nhwehwɛmu so, asiane ahodoɔ a wobehu no betumi ayɛ ɔkwan a wɔfa so yɛ aduruyɛ mu nhwehwɛmu .

Nsɛmfua a wɔde kyerɛkyerɛ mu[sesa]

Wɔfa no titiriw firii nneɛma a ɛde nufoɔ mu kokoram ba mu, na wobɛtumi akyerɛkyerɛ asiane ahodoɔ mu wɔ ɔkwan a ɛne,nhwɛso

  • Asiane a ɛfa ho, te sɛ "Ɔbaa betumi anya nufu mu kokoram wɔ ne mfeɛ aduasia mu bɛboro mpɛn ɔha sen nea wadi mfeɛ aduonu."
  • Nsɛm a ɛsisi wɔ kuu a ɛwɔ asiane no su anaasɛ wɔde wɔn ho hyɛ mu no fa ketewaa bi, te sɛ "wɔhu nufoɔ mu kokoram ɔha nkyekyɛmu adoukron nkron wɔ mmaa mu."
  • Nkɔanim a ɛba wɔ nea ɛba a wɔde wɔn ho hyɛɛ mu no mu, te sɛ "nsa biara a wɔnom da biara no ma nufoɔ mu kokoram a ɛba no kɔ soro mpɛn dubaako wɔ mmaa apem biara mu."
  • Asiane dodoɔ, te sɛ "nufoɔ mu kokoram nyinaa ne nea ɛba mu nyinaa a ɛkɔ soro wɔ mmaa a wɔanhyɛ da sɛ wɔmfa aduro a ɛma nipadua no yɛ adwuma ne adeɛ a wɔde yɛ aduane mma wɔn mfe num mu, a asiane dodoɛ yɛ 1.24 bere a wɔde toto wɔn a wɔhwɛ so no ho no."

Nhwɛsoɔ[sesa]

Wɔ ayeforohyia bi ase no, nnipa aduoson nson dii akokɔ na wɔn mu aduonu mmienu  yareeɛ, berɛ a nnipa aduasa a wodii mpataa anaa afifideɛ aduane no mummienu pɛ na wɔyaree. So akokɔ no maa nkurɔfoɔ no yaree?

nnipa dodoɔ a wɔrehyia adeyɛ (aduane mu awuduru) . nnipa dodow a wɔde wɔn ho hyɛ asiane mu (aduane) mu .[1]

Enti asiane a ɛwɔ wɔn wɔdii akokɔ no mu = 22/74 = 0.297</br> Na asiane a ɛwɔ wɔn a wɔnni akokɔ so = 2/35 = 0.057.

Wɔn a wodii akokɔ no wɔ asiane a ɛboro wɔn a wɔanni no so mmɔho num, kyerɛ sɛ, asiane a ɛwɔ hɔ no bɛboro num. wei kyerɛ sɛ akokɔ a wɔdi na ɛde yareɛ no bae, nanso wei nyɛ adanseɛ.

Wɔkyerɛkyerɛ asiane bi ho nhwɛsoɔ yi mu wɔ asiane a ɛfa ho a ɛde ba no mu a, wɔde asiane a ɛwɔ wɔn a wɔde wɔn ho to asiane a ebetumi aba no mu ne wɔn a wɔmfa wɔn ho nhyɛ mu no toto ho so na ɛsɔ hwɛ.

Nneɛma a ɛkyerɛ nneɛma nyinaa[sesa]

Mpɛn pii no, sɛnea ebetumi aba sɛ nea ebefiri mu aba no gyina nkitahodie a ɛda nneɛma pii a ɛbata ho ntam so. Sɛ wɔreyɛ yaredɔm ho nhwehwɛmu de asusu adeɛ baako anaa nea ɛboro saa a ɛkyerɛ nea ebefiri mu aba pɔtee bi ho a, nneɛma afoforɔ a ɛkyerɛ no betumi ayɛ adwuma sɛ nneɛma a ɛma adwene tu fra, na ɛsɛ sɛ wodi so ma, s.e., denam biribi a wɔkyekyɛ mu yɛ no ntoatoaso . Nneɛma a ebetumi ama adwene atu afra no gu ahodoɔ wɔ nea efi mu ba a wɔsua ho adeɛ, nanso nneɛma a ɛma adwene tu fra wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so yi na ɛtaa ba wɔ yaredɔm ho fekuo dodoɔ no ara mu, na ɛno ne nneɛma a wɔtaa di so wɔ yaredɔm ho nhwehwɛmu mu: </link>

  • Mfeɛ (mfeɛ 0 kosi 1.5 ma nkokoaa, mfeɛ 1.5 kosi 6 ma mmɔfra nkumaa, ne nea ɛkeka ho. ) .
  • Bɔbea ne awusou (Ɔbarima anaa ɔbea)  : 20. Ɔde ne nsa kyerɛɛ ne
  • Mmusuakuw (Egyina abusuaku so [2]

Afoforɔ a wɔntaa nyɛ nsakrae wɔ nneɛma a ebetumi ayɛ basaa ho ne:

  • Asetra mu gyinabea/sika a wɔnya  : 
  • Asase so beae a ɛwɔ
  • Awosu mu nneɛma a ɛma obi yɛ adeɛ tra so
  • Bɔbeasu ho nkyerɛkyerɛmu
  • Adwuma
  • Adwuma a wɔyɛ boro so
  • Ɔbarima ne ɔbaa nna ho akɔnnɔ
  • ɔbrɛ a yɛntumi ntu aseɛ nnidisoɔ
  • Adidie
  • Apɔmu tenetene dodoɔ
  • Nsa a wɔnom ne tawanom
  • Nneɛma afoforɔ a ɛkyerɛ akwahosan wɔ asetra mu

Asiane agyiraehyɛde yɛ ade a ɛsakra a ɛne yare bi anaa nea efi mu ba no wɔ abusuabɔ wɔ dodow mu, nanso asiane agyiraehyɛde no mu nsakrae tẽẽ nsakra asiane a ɛwɔ nea ebefi mu aba no mu. Sɛ nhwɛso no, karka a wɔabow (DWI) abakɔsɛm yɛ asiane agyiraehyɛde ma wimhyɛnkafo efisɛ ɔyaredɔm ho nhwehwɛmu kyerɛ sɛ wimhyɛnkafo a wɔwɔ DWI abakɔsɛm no taa de wɔn ho hyɛ wimhyɛn akwanhyia mu kɛse sen wɔn mfɛfo a wonni DWI abakɔsɛm.[3]

Abakɔsɛm[sesa]

Kan Framingham Koma Adesua kwankyerɛfo, William B. Kannel na ɔde asɛmfua "asiane a ɛde ba" bae wɔ 1961 asɛm bi mu wɔ Annals of Internal Medicine .

Hwɛ nso[sesa]

References[sesa]

  1. Tenny (2020), "Relative Risk", StatPearls, StatPearls Publishing, PMID 28613574, retrieved 2020-06-10
  2. Mash, Eric J. (2019). Abnormal child psychology. Wolfe, David A. (David Allen), 1951- (Seventh ed.). Boston, MA. ISBN 9781337624268. OCLC 1022139949.
  3. Li G., Baker S. P., Qiang Y., Grabowski J. G., McCarthy M. L. Driving-while-intoxicated history as a risk marker for general aviation pilots. Accid Anal Prev. 2005;37(1):179-84./McFadden K. L. Driving while intoxicated (DWI) convictions and job-related flying performance – a study of commercial air safety. J Oper Res Soc. 1998;49:28–32