Ɔtare Togo

Ɛfi Wikipedia
Ɔtare Togo
ɔtadeɛ
countryTogo Sesa
coordinate location6°15′0″N 1°25′0″E Sesa
Map
Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu 
Sɛnea wohu ɔtare a ɛwɔ Aného, Togo no

Ɔtare Togo ( Franse kasa mu: Lac Togo) yɛ ɔtare bi a ɛso sen biara wɔ Togo, na mpoano teateaa bi na ɛtetew ne ho fi Atlantic Po no ho. Ɛyɛ beae a emu nnɔ na ɛyɛ beae a nkurɔfo ani gye ho sɛ wɔyɛ nsu so agodie (water sports). Nkurow a ɛwɔ ɔtare no mpoano no bi ne Agbodrafo ne Togoville.[1] Mpɛn pii no, wɔde pirogue na ɛde kar fa ɔtare no so.[2]

Ɔtare Togo Mfiase[sesa]

Ɔtare Togo no bɛyɛ kilomita dunnum (15) (9.3) na ɛwɔ hɔ mi) tenten, kilomita nsia (6) (3.7) na ɛwɔ hɔ mi) ne tɛtrɛtɛ ne 64 km² wɔ ne kɛse mu. Ɛgye nsuo firi Sio Asubɔnten (Sio River) a ɛwɔ anafoɔ atɔeɛ ne nsubɔnten nketewa ahodoɔ foforɔ a ɛwɔ atɔeɛ ne apueeɛ na Haho Asubɔnten (Haho River) no firi atifi fam hyɛn mu. Anhwea a ne tɛtrɛtɛ yɛ kilomita biako (1) anaa nea ɛte saa na atew ɔtare no ne po no ntam. Nsu fi adi kɔ apuei fam fa ntrɛwmu bi a ɛte sɛ asubɔnten no mu baabi a enya nsu fi Ɔtare Vogan (Lake Vogan) a ɛbɛn hɔ a ɛyɛ ketewaa no mu, na ɛkɔ so kɔ ɔtare nhyehyɛe a ɛwɔ mpoano no mu.[3]

Ɔkwan kɛse bi fa mpoano kɔ ɔtare no anafo fam na mpɔtam hɔ akwan twa ɔtare no ho hyia, na ɛka nkuraa nketewa no bom. Nnipa pii nni mpɔtam hɔ na nsrahwɛfo kakraa bi na ɛwɔ hɔ. Sikasɛm gyina kuayɛ ne mpataayi a ɛkɔ akyiri so, na wɔde seine asau di dwuma na wɔtɔn mpataa wɔ mpɔtam hɔ nkurow mu. Wodua akutu wɔ ɔtare no ne mpoano ntam, na akutu ne ngodua mfuw wɔ mmeae a nsuyiri ayiri wɔ ɔtare no atifi fam no.[3]

Wuram mmoa[sesa]

Ɔtare Togo, ne Ɔtare ketewa Vogan a ɛbɛn hɔ ne mpoano atare ahorow no yɛ beae a ɛho hia ma nnomaa. Nsuyiri atwa wɔn ho ahyia a sare a ɛyɛ nsuyiri a ɛtaa ba no akata so, na Phragmites ne Typha ba wɔ mmeae a ɛhɔ yɛ nsu a ɛyɛ nwini. Mangrove nni hɔ efisɛ saa atare yi nyɛ asorɔkye. Ɛtɔ mmere bi a nsuyiri nsu wɔ atare no mu no, nsu mu kabege (water cabbage - Pistia stratiotes ) a enyin ntɛmntɛm no pue.[3]

Ɔtare, nsuten, atare ne mpoano anhwea a ɛwɔ saa beae yi ma nsu mu nnomaa ne nnomaa a wotu kɔtra mmeae foforo wɔ wɔn akwan a wɔfa so sian Afrika atɔe fam no nya mmeae a wogye wɔn ahome.[4] Mpataa a ɛwɔ ɔtare no mu no fi po ne asubɔnten mu, na nea wɔtaa yɛ ne Tilapia ne carfish Chrysichthys . Nnomaa a wonni akyi berɛmo no bi ne gastropod molluscs Pachymelania spp. ne Tympanotonos fuscatus, ne akraman a wɔfrɛ wɔn Farfantepenaeus duorarum ne Callinectes latimanus.[3]

Nsɛm a wɔde gyinaa so[sesa]

Coordinates: 6°15′N 1°25′E / 6.25°N 1.42°E / 6.25; 1.42

  1. Room, Adrian (1997). Placenames of the World. McFarland & Company. p. 360. ISBN 0-7864-1814-1.
  2. "Togoville". Togo Tourism. Retrieved 21 November 2016.
  3. 3.0 3.1 3.2 3.3 Hughes, R.H. (1992). A Directory of African Wetlands. IUCN. p. 443. ISBN 978-2-88032-949-5.
  4. "Togo: Important Bird Areas". African Bird Club. 25 January 2015. Archived from the original on 28 August 2017. Retrieved 21 November 2016.
Authority control
General
  • VIAF
    • 1
  • WorldCat (via VIAF)
Ɔman nhomakorabea ahorow (National libraries)
  • France (data)
  • Israel
  • United States