Sierra Leone

Ɛfi Wikipedia
Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu

Sierra Leone

Ahenkuro Freetown
Mpɔtɛm 71,740 km²
Nnipa dodoɔ 8,059,155 ab. (2015)

Sierra Leone(About this soundpronounciation of "Sierra Leone" ) yɛ ɔman bi a ɛwɔ Afrika Atɔe fam mpoano anafo fam atɔe.[1] Ɔman no ahenkuro ne Freetown. Ɛne Liberia bɔ hyeɛ wɔ anafoɔ apueɛ, na Guinea atwa ɔman no atifi fam fa ho ahyia. Sierra Leone a ne kɛse yɛ kilomita 71,740 (akwansin ahinanan 27,699) no wɔ wim tebea a ɛyɛ hyew, na mmeae ahorow fi savanna so kosi kwae a osu tɔ na owia bɔ kɛse wom so. Ɔman no mu nnipa dodoɔ yɛ 8,791,092 wɔ afe 2023 nnipakan mu.[2][3] Freetown yɛ ahenkurow ne kurow a ɛso sen biara. Wɔakyekyɛ ɔman no mu ayɛ no amansin anum a wɔhwɛ so, na wɔakyekyɛ mu ayɛ no amansin nkumaa 16.[4][5]

Sierra Leone yɛ ɔmampanyin man a mmarahyɛ bagua a ɛwɔ asɛnnibea biako ne ɔmampanyin a wɔpaw no tẽẽ. Sierra Leone yɛ ɔman a ɛnyɛ wiasefo (ɛne nyamesom anaa honhom mu nsɛm nni abusuabɔ) a mmarahyɛ bagua no kyerɛ sɛ wɔbɛtetew ɔman ne nyamesom mu ne ahonim mu ahofadi (a adwene ne nyamesom mu ahofadi ka ho).[3] Nkramofo yɛ nnipa dodow no mu bɛyɛ nkyem anan mu abiɛsa, ɛwom sɛ na Kristofo kakraa bi a wɔwɔ nkɛntɛnso wɔ hɔ de. Nyamesom mu abodwokyɛre a ɛwɔ Afrika Atɔe Fam man no mu no dɔɔso yiye na wɔtaa bu no sɛ ɛyɛ ade a wɔtaa yɛ ne Sierra Leone amammerɛ mu nipasu fa.[6]

Abakɔsɛm[sesa]

Nkukuo asinasin a wɔde yɛ nkuku a ɛwɔ hɔ ansa na abakɔsɛm reba a efi Kamabai Abotan Dabere
Alexander Anderson
Mfonini bi a wɔyɛe wɔ 1835 mu a ɛkyerɛ Afrikafo a wɔade wɔn ho a wɔreba Sierra Leone
Freetown atubraman no wɔ 1856 mu
Houses at Sierra-Leone (May 1853, X, p. 55)[7]

Abakɔsɛm a edi kan[sesa]

Nnipa a wotutu fam hwehwɛ tetefo nneɛma mu kyerɛ sɛ anyɛ yiye koraa no, nnipa atra Sierra Leone bere nyinaa mfe 2,500 ni;[8] a nnipa a wofi Afrika mmeae afoforo tu kɔɔ hɔ nnidiso kɔbɔ wɔn bra. Wɔfii ase de dade a wɔde di dwuma yɛɛ adwuma wɔ afeha a ɛto so akron no mu, na ebeduu afe 1000 Y.B.A, na wɔreyɛ kua wɔ mpoano. Bere kɔɔ so no, wim tebea sesae kɛse, na ɛsakraa ahye a ɛda mmeae ahorow a nneɛma a atwa yɛn ho ahyia no ntam, na ɛkaa atutra ne nkonimdi.[9] Wobuu Sierra Leone kwae a osu tɔ na owia bɔ kɛse wom ne atɛkyɛ a atwa yɛn ho ahyia no sɛ wontumi nkɔ mu; na ɛhɔ nso na tsetse nwansena a ɛde yare bi a ekum apɔnkɔ ne anantwi a wɔfrɛ wɔn zebu a nkurɔfo a wɔka Mande kasa de di dwuma no wɔ no. Saa tebea yi bɔɔ ne nkurɔfo ho ban fii nkonim a Mandinkafo ne Afrika ahemman afoforo bedi so, na ɛmaa Mali Ahemman no nkɛntɛnso ano hye kɔɔ fam. Susu aguadifoɔ, aguadifoɔ ne atubrafoɔ a wɔfiri atifi ne apueeɛ na wɔde Islam baeɛ, na wɔgye toom kɛseɛ wɔ afeha a ɛtɔ so dunwɔtwe mu.[10]

Europafo aguadi[sesa]

Europafo nkitahodi a ɛwɔ Sierra Leone mu no ka nea edi kan wɔ Afrika Atɔe fam wɔ afeha a ɛto so 15 mu no ho.

Beaɛ a menyaa mmoa fii[sesa]

  1. Sierra Leone | Culture, History, & People | Britannica (in English), 2023-09-13, retrieved 2023-09-21
  2. Population of Sierra Leone 1950-2023 & Future Projections (in English), retrieved 2023-09-21
  3. 3.0 3.1 Sierra Leone Population 2023 (Live), retrieved 2023-09-21
  4. Sierra Leone (in American English), retrieved 2023-09-21
  5. Freetown - ACRC (in British English), 2021-07-27, retrieved 2023-09-21
  6. Inter-religious cooperation can be vital asset for rebuilding Sierra Leone – UN expert | UN News (in English), 2013-07-05, retrieved 2023-09-21
  7. "Houses at Sierra-Leone". The Wesleyan Juvenile Offering: A Miscellany of Missionary Information for Young Persons. X: 55. May 1853. Retrieved 29 February 2016.
  8. Culture of Sierra Leone - history, people, clothing, traditions, women, beliefs, food, customs, family, retrieved 2023-09-21
  9. History - Sierra Leone - power, policy, Independence, retrieved 2023-09-21
  10. Francis Arthur James Utting (1971), The story of Sierra Leone, Internet Archive, Freeport, N.Y., Books for Libraries Press, ISBN 978-0-8369-6704-3, retrieved 2023-09-21