Zenzile Miriam Makeba

Ɛfi Wikipedia
Zenzile Miriam Makeba (4 Oforisuo 1932 – 9 Ɔbɛnem 2008), a wɔtoo no din Mama Africa, yɛ South Africani odwontofoɔ, nnwom kyerɛwfoɔ, odiyifoɔ, ne ɔmanfoɔ hokwan ho ɔkannifoɔ. Esiane sɛ na ɔne nnwom ahorow a Afropop, jazz, ne wiase nnwom ka ho wɔ abusuabɔ nti, na ɔkamfo nnipa mu nyiyim ne aborɔfo kakraa bi nniso wɔ South Africa.[sesa]

Wɔwoo Makeba wɔ Johannesburg maa Swazi ne Xhosa awofoɔ, na ɔfirii aseɛ too dwom wɔ adwumayɛ mu wɔ 1950 mfeɛ no mu. Onyaa dwumadi tiawa bi wɔ sini a ɛko tia nnipa mu nyiyim a wɔfrɛ no Come Back, Africa, a ɛmaa amanaman ntam adwene baa ne so no mu. Wɔ New York Kuropɔn mu no, ohyiaa Harry Belafonte, na ɔkyeree ne nnwom nhoma a edi kan a ɔno nkutoo yɛe wɔ 1960 mu.

Makeba adwuma no nyaa nkɔsoɔ wɔ U.S. na ɔnyaa Grammy Award for Best Folk Recording. Odii adanse tiaa South Africa aban no na ɔde ne ho hyɛɛ ɔmanfo hokwan ahorow ho kuw no mu. Ɔwaree Stokely Carmichael na ɔhweree mmoa wɔ Amerikafo aborɔfo mu. Bere a wogyaee nnipa mu nyiyim wɔ 1990 mu akyi no, ɔsan kɔɔ South Africa na ɔkɔɔ so kyeree nnwom na ɔbɔɔ nnwom. Wohuu no sɛ Afrika nipadua ne ɔkwan a wɔfa so yɛ nneɛma ho agyiraehyɛde wɔ South Africa ne Atɔe Fam nyinaa. Bere a Nelson Mandela wui no, ɔkae sɛ ne nnwom no kanyan anidaso a tumi wom.

Mfitiase mfe[sesa]

Mmofraberem ne abusua[sesa]

Wɔwoo Zenzile Miriam Makeba wɔ afe 1932 mu wɔ Prospect, Johannesburg. Ná ne papa Caswell Makeba yɛ ɔkyerɛkyerɛfo na na ne maame Christina Makeba yɛ ofie adwumayɛfo. Miriam nanabea taa ka "uzenzile" kyerɛ ne maame bere a na ne ho retɔ no, na ɛno na ɛkanyan no ma ɔtoo ne babea din "Zenzile". Bere a Miriam dii nnafua dunwɔtwe no, wɔkyeree ne maame de no too afiase asram asia esiane sɛ ɔtɔn umqombothi nti. Ne papa wuo akyi no, Miriam tu kɔɔ ne maame nanabea fie wɔ Riverside Township a ɛwɔ Pretoria akyi.

Ɔka Afrika nnwontofo a wodii kan gyee wɔn tom wɔ wiase nyinaa no ho na ɔmaa wiase nnwom ne Afropop nnwom ahorow gyee din. Ɔbɛyɛɛ obi a ɔsɔre tia nnipa mu nyiyim ho sɛnkyerɛnne, titiriw bere a wotwaa hokwan a ɔwɔ sɛ ɔsan ba no mu akyi.

Wɔwoo Zenzile Miriam Makeba wɔ afe 1932 mu wɔ Prospect, Johannesburg. Ná ne papa Caswell Makeba yɛ ɔkyerɛkyerɛfo na na ne maame Christina Makeba yɛ ofie adwumayɛfo. Miriam nanabea taa ka "uzenzile" kyerɛ ne maame bere a na ne ho retɔ no, na ɛno na ɛkanyan no ma ɔtoo ne babea din "Zenzile". Bere a Miriam dii nnafua dunwɔtwe no, wɔkyeree ne maame de no too afiase asram asia esiane sɛ ɔtɔn umqombothi nti. Ne papa wuo akyi no, Miriam tu kɔɔ ne maame nanabea fie wɔ Riverside Township a ɛwɔ Pretoria akyi.

Ná Makeba yɛ odwontofo a ne ho akokwaw a n’abusua nnwom ho anigye nyaa no so nkɛntɛnso. Ogyaee sukuu kɔhwɛɛ n’abusua na ɔyɛɛ adwuma sɛ ɔhwɛfo a ɔte ne nkyɛn ne obi a ɔhoro nneɛma maa adwumayɛfo a wofi amannɔne. Ne maame fii ase yɛɛ sangoma na ne papa nso bɛyɛɛ amammerɛ mu ɔyaresafo. Makeba waree James Kubay wɔ afe 1949 mu na ɔwoo ne ba koro pɛ, Sibongile "Bongi" Makeba, wɔ afe 1950. Wɔhunuu sɛ ɔwɔ nufu mu kokoram na wɔtwaa no awotwaa no.

Bere a odii nnafua dunwɔtwe no, wɔkyeree ne maame de no too afiase asram asia esiane sɛ ɔtɔn umqombothi nti. Ne papa wuo akyi no, abusua no tu kɔɔ ne maame nanabea fie wɔ Riverside Township a ɛwɔ Pretoria akyi. Wobuu Makeba sɛ Afrika nipadua ne ɔkwan a wɔfa so yɛ nneɛma ho agyiraehyɛde wɔ South Africa ne Atɔe Fam nyinaa. Ne wuo no, Nelson Mandela kaa sɛ ne nnwom no kanyan anidasoɔ a tumi wom wɔ yɛn nyinaa mu.

Adwuma a ɔyɛe mfiase[sesa]

Makeba fii ne nnwom adwuma a ɛyɛ adwumaden ase wɔ Cuba Anuanom, Manhattan Anuanom, ne Skylarks kuw no mu. Ɔkyeree ne nnwom a edi kan a ɛyɛ dɛ, "Lakutshn, Ilanga", wɔ afe 1953 mu na onyaa din wɔ ɔman no mu. Wɔ 1956 mu no, ɔde ne ho kɔbɔɔ Skylarks kuw no, na ɔtoo dwom a wɔde jazz ne South Africafo amammerɛ nnwom afrafra. Wɔ afe 1955 mu no, ohyiaa Nelson Mandela na ɔkyeree "Lovely Lies", a ɛbɛyɛɛ South Africa nnwom a edi kan a ɛkɔɔ United States Billboard Top 100. Wɔ afe 1957 mu no, wɔde ne ho too Drum nsɛmma nhoma no anim.

Wɔ 1959 mu no, Makeba too dwom sɛ ɔbea titiriw wɔ King Kong mu na ɔyɛɛ ahɔho bere tiaa bi wɔ Come Back, Africa, sini a ɛko tia nnipa mu nyiyim mu. Wohuu ne ba a ɔbae no sɛ ɛyɛ abibifo a wofi aman horow so ho sɛnkyerɛnne na ɛne abibifo a wɔyɛ adwuma wɔ abusuabɔ esiane sɛ na nkɔmmɔbɔ no wɔ Zulu kasa mu nti.

Makeba dwumadi wɔ Come Back, Africa mu no maa ogyee no toom wɔ aman horow so na otutuu kwan kɔɔ London ne New York kɔyɛɛ ne dwumadi. Ohyiaa Harry Belafonte na ɔyɛɛ ne solo nnwom a edi kan a ɔkyeree agu hama so, a "Pata Pata" ne "Qongqothwane" ka ho. Ɔwaree Sonny Pillay na otu kɔɔ New York, na ɔyɛɛ ne nnwom a edi kan wɔ U.S. nnwom mu wɔ The Steve Allen Show na ɔbɔɔ nnwom wɔ Village Vanguard. Onyaa sikasɛm mu ahobammɔ a enni mu na ɔyɛɛ adwuma sɛ nkokoaa hwɛfo bere bi.

Nnommumfa mu[sesa]

United States[sesa]

Nkɔso a ɛbae

Makeba san kɔɔ South Africa wɔ Sharpeville okunkɛse no akyi wɔ 1960 mu, faako a wokunkum n’abusua mufo baanu no. Ɔtee nka sɛ ɛyɛ n’asɛyɛde sɛ ɔboa na ɔbɛyɛɛ obi a ɔkasa tia nnipa mu nyiyim ne aban a aborɔfo kakraa bi na wɔyɛ no pefee.

Miriam Makeba ne RCA Victor yɛɛ apam sɛ wɔbɛkyere nnwom agu hama so wɔ afe 1960 mu na oyii ne studio album a edi kan, Miriam Makeba adi. Album no mu bi ne ne nnwom a agye din sen biara no mu biako, "Qongqothwane". Time nsɛmma nhoma frɛɛ no ​​"nnwom ho nimdeɛ foforo a ɛyɛ anigye sen biara" na Newsweek de ne nne totoo Ella Fitzgerald ne Frank Sinatra ho. Wɔyii no fii RCA Victor mu bere tiaa bi, nanso wɔsan de ne nsa hyɛɛ ase wɔ ɛno akyi bere tiaa bi. Makeba ne Belafonte too dwom wɔ Kennedy awodadi apontow ase wɔ 1962 mu.

Wɔ afe 1964 mu no, Miriam Makeba yii ne nnwom nhoma a ɛto so abien, The World of Miriam Makeba, a ɛkɔɔ soro wɔ nea ɛto so aduɔwɔtwe asia wɔ Billboard 200. Ná ne nnwom no yɛ nea ɛfa mmusuakuw ahorow ho wɔ U.S., na onyaa fekuw wɔ Afrikafo afoforo a wɔatu wɔn nnommum ne atubrafo mu wɔ New York no. Ná ɔka abibifo anigyedefo, wɔn a wɔyɛ adwumaden, ne anyansafo a wogye di sɛ ɔmanfo hokwan ahorow ho kuw ne amammerɛ a agye din no betumi ama wɔanya amammui ne amammerɛ mu ahoɔden a ɛka bom ho adwene.

Akwantuo ne dwumadie[sesa]

Na Makeba nnwom agye din wɔ Europa na na ɔtaa tu kwan na ɔbɔ nnwom wɔ hɔ. Ɔkɔɔ Kenya wɔ 1962 mu na odii adanse wɔ Amanaman Nkabom Boayikuw Titiriw a ɛko tia Nnipa mu nyiyim no anim, na ɛmaa wɔbaraa no sɛ ɔnkɔ South Africa na onni ɔman biara. Wɔtoo nsa frɛɛ no ​​sɛ ɔmmɛto dwom wɔ Afrika Biakoyɛ Ahyehyɛde no mu na ɔbɛyɛɛ cause célèbre maa Atɔe Famfo a wɔpɛ ahofadi. Wɔ afe 1964 mu no, Kenyani sukuuni bi kyerɛɛ no ​​dwom "Malaika", na ɛbɛyɛɛ ne nnwom no mu ade titiriw.

Makeba hyɛɛ ne ho a ɔde hyɛɛ amammui akuw ahorow a wɔde wɔn adwene si abibifo so mu den, a ɔmanfo hokwan ahorow, nnipa mu nyiyim a wɔsɔre tia, Abibifo Nhumu, ne Abibifo Tumi akuw ka ho. Ohyiaa Stokely Carmichael na ɔkɔɔ abusuabɔ bi mu, mfiase no na ɔde siei. Ɔde ne ho hyɛɛ sika a wɔboaboa ano dwumadi ahorow mu maa ɔmanfo hokwan ahorow akuw ahorow, na ɔkasa tiaa King’s Southern Christian Leadership Conference wɔ sika a wɔde hyɛɛ South Africa nnwumakuw mu no ho. Ne ho a ɔyɛe sɛ Afrikani bea wɔ ɔmanfo hokwan ahorow ho kuw no mu no boa ma wonyaa ahofadi adwene a ɛreba a ɛko tia mmusua mu nyiyim a emu yɛ den.

Makeba ne Belafonte nyaa Grammy Award for Best Folk Recording for An Evening with Belafonte wɔ 1966 mu, a ɛkaa amammui mu tebea a emu yɛ den a South Africafo abibifo wɔ wɔ nnipa mu nyiyim ase no ho dwuma. Ɛtɔn no kɛse na ɛmaa Makeba din kɔɔ soro wɔ U.S., na Swahili, Xhosa, ne Sotho kasa a ɔde dii dwuma no maa wohuu no sɛ Afrika "nokware" ananmusifo.

Guinea[sesa]

Makeba waree Carmichael wɔ afe 1968 mu, na ɛmaa n’ani gyee din wɔ U.S. no so tew. Wohuu no sɛ ɔyɛ ɔkofo ne obi a ɔyɛ katee, na U.S. aban no ani gyee ne dwumadi ahorow ho. Wɔbaraa no sɛ ɔnsan nkɔ U.S. na otu kɔɔ Guinea, faako a ɔbɛn Ɔmampanyin Ahmed Sékou Touré ne Kwame Nkrumah. Touré yɛɛ Afrika nnwom foforo, na Makeba kyeree nnwom maa ne nnwom kuw a wɔfrɛ no Syliphone. Bere a wɔpowee no fii U.S. akyi no, ofii ase kyerɛw nnwom a ɛkasa tiaa U.S. aban no mmusuakuw mu nyiyim ho nhyehyɛe ahorow tẽẽ kɛse.

Makeba bɛyɛɛ ɔman nanmusifo ne ɔnanmusifo wɔ UN mu wɔ 1975 mu, na ɔkamfoo South Africa ahofadi mfi nnipa mu nyiyim mu na ɔkɔɔ Mozambique de hyɛɛ Mozambique ahofadi a efi Portugal nsam no agyirae. Ɔkɔɔ so yɛɛ nnwom wɔ Europa ne Asia, nanso ɛnyɛ U.S., na wɔkaa ne ho asɛm sɛ ɔyɛ ade titiriw wɔ FESTAC 77, Pan-African adwinni afahyɛ bi a wɔyɛe wɔ Nigeria wɔ afe 1977. Ɔgyee din "Mama Africa", a wodii kan de maa no no denam ne babea Bongi so wɔ nsɛm a wobisabisaa no mu.

Sowetofo atuatew a ɛbaa afe 1976 mu no fi South Africa aban a ɛde Afrikaans sii Engiresi ne South Africa kasa a wɔka no ankasa ananmu. Hugh Masekela kyerɛw "Soweto Blues" de buae, a Makeba na ɔyɛɛ no. Ná ne babea Bongi ne ne mma baasa ne no te, nanso wɔn abusuabɔ mu yɛɛ den wɔ Bongi ba kumaa wu akyi.

Belgium[sesa]

Makeba babea Bongi wui wɔ awo mu wɔ 1985 mu, na ɛmaa ne mmanana baanu a wɔda so te ase no ho asodi too no so. Wɔ afe a edi hɔ no mu no, wɔde no kyerɛɛ Paul Simon na ofii Simon Graceland Tour ase. Ɔbubuu ne nan bere a na ɔretu kwan no, nanso ɔkɔɔ so yɛɛ ne dwumadi fii mmubuafo akongua mu. Ɔkyerɛw n’ankasa asetra ho asɛm na ɔde ne ho hyɛɛ Nelson Mandela 70th Birthday Tribute a wɔhwɛɛ mu kɛse wɔ U.S. no mu. Nhwehwɛmu bi daa no adi sɛ nnipa a wɔadi mfe du-nsia, di kc aduanannan no mu nkyem anan mu abiɛsa nim Mandela ho asɛm na wɔtaa akyi sɛ wobeyi no afi afiase.

San kɔ South Africa, mfe a etwa to ne owu[sesa]

De Klerk danee bara a wɔbaraa ahyehyɛde ahorow a wɔsɔre tia nnipa mu nyiyim no na wogyaee Mandela, na ɛmaa Makeba san kɔɔ South Africa.

Makeba yii ne album, Eyes on Tomorrow, adi wɔ afe 1991 mu na ɔkyinkyin wiase nyinaa de hyɛɛ ho nkuran. Wɔ 1992 mu no, ɔyɛɛ sini a wɔato din Sarafina! na wɔpaw no sɛ Amanaman Nkabom no Apɛde Pa Ɔnanmusifo. Wɔ afe 2000 mu no, wɔde ne nnwom nhoma a wɔato din Homeland no too gua sɛ wɔmfa mma Grammy Award. Ɔne Graça Machel-Mandela yɛɛ adwuma yiye, na ɔkamfoo mmofra a wɔwɔ HIV/AIDS, mmofra asraafo, ne wɔn a wɔadi dɛm wɔ nipadua mu, na ɔhyehyɛɛ Makeba Center for Girls. Wɔ afe 2004 mu no, ɔtintim n’abrabɔ ho asɛm a ɛtɔ so mmienu, Makeba: The Miriam Makeba Story, na ɔkɔɔ so yɛɛ nnwom kosii ne wuo wɔ afe 2005 mu.

Makeba nyaa komayare bere a na wɔreyɛ kɔnsɛt bi wɔ Castel Volturno, Italy, de aboa Roberto Saviano gyinabea a ɔde tia Camorra no. Wɔde no kɔɔ Pineta Grande ayaresabea, nanso nnuruyɛfo antumi annye no bio.

Nnwom ne mfonini

Nnwom kwan a wɔfa so bɔ

Makeba de mbube, ɔkwan a wɔfa so bɔ nnwom a ɛne ne ho hyia a ɛtwe adwene si Amerika jazz, ragtime, ne Anglikan asɔre nnwom so na efii n’adwuma ase. Wɔkaa ne nnwom ho asɛm sɛ "kurow mu nnwom a ɛkanyan ne balladry a jazz nya nkɛntɛnso afrafra soronko". Oyii nnwom bɛboro 30 adi wɔ n’adwuma mu, na bere kɔɔ so no, eyinom su titiriw sesae. Abakɔsɛm kyerɛwfo Ruth Feldstein kaa ne nnwom ho asɛm sɛ "ɛtwa ahye a ɛda avant-garde ne 'quality' amammerɛ ne aguadi titiriw ntam". Ná wonim no sɛ ɔwɔ nne a ɛyɛ nnam, na na otumi sesa ne nne kɛse.

Ɔtoo dwom wɔ Borɔfo kasa ne Afrika kasa ahorow pii mu, nanso ɔmfa Afrikaans, kasa a na nnipa mu nyiyim nniso a ɛwɔ South Africa no dwom da. Wɔaka ne nnwom a ɔkyerɛw wɔ Afrika kasa ahorow mu no ho asɛm sɛ ɛsan si abibifo ahantan so dua.

Amanyɔsɛm ne nsusuwii[sesa]

Ná Makeba yɛ nnwontofo a ɔte ase wɔ nnipa mu nyiyim bere mu wɔ South Africa. Ná wonim no sɛ ɔde ne nne ka amammui nkrasɛm a ɛne sɛ ɔsɔre tia nnipa mu nyiyim ho asɛm, na ɔyɛɛ adwuma kɛse na ɔtaa ma ɔmanfo hokwan ahorow ne ahyehyɛde ahorow a wɔsɔre tia nnipa mu nyiyim. Wobuu nnwom a enni amammuisɛm mu nkrasɛm a ɛda adi pefee mpo sɛ ɛyɛ ɔman anidan, esiane sɛ wɔbaraa wɔn wɔ South Africa nti. Ɔdaa n’amammui adwene ne ɔkasatia a ɔkasa tia nnipa mu nyiyim adi mpɛn pii wɔ mfe a edi hɔ no mu, na Atɔe Famfo atiefo taa ka sɛnea ɔde kliki a wɔtaa de di dwuma wɔ kasa te sɛ Xhosa ne Zulu mu no ho asɛm. Nsɛm a ɛho hia sen biara wɔ saa nkyerɛwee yi mu ne sɛ na wohuu Makeba sɛ ɔbarima ne ɔbea nna ho sɛnkyerɛnne, ɔkwan a wɔfa so yɛ ade ho sɛnkyerɛnne, ne ahoɔfɛ ho sɛnkyerɛnne.

South Africa sukuufo mmeawa a nnipa mu nyiyim nniso no hyɛɛ wɔn ma wɔyɛɛ wɔn ti nhwi tiaa no huu no sɛ obi a ɔyɛ ahoɔfɛ. Wɔaka ne ho a ɔde kyerɛe no ho asɛm sɛ ɔpow ahoɔfɛ gyinapɛn ahorow a na aborɔfo titiriw na wɔkura mmea a wɔwɔ U.S. no mu, na ɛmaa otumi guanee nna mu ɔbrasɛe a wɔde kyerɛ mmea a wɔyɛ agoru wɔ saa bere yi mu no fã bi. Nanso, wɔahu nsɛmfua a wɔde kaa ne ho asɛm wɔ U.S. nsɛm ho amanneɛbɔ mu no sɛ wɔtaa de di dwuma de "nya nna mu kyɛfa, yɛ nkokoaa, na wɔyɛ mmoa" nnipa a wofi Afrika agyapade mu.

Agyapadeɛ[sesa]

Nnwom nkɛntɛnso

Na Makeba yɛ Afrikani a wagye din wɔ U.S., na ɛmaa wɔtoo no din "Mama Africa" ​​na wɔkaa ne ho asɛm wɔ akwan horow so sɛ "Afrika Dwom Hemmaa", "South Africa nnwom Hemmaa", ne Afrika "nsoromma kɛse a odi kan". Wɔ ne kurom akyi no, wɔkyerɛ sɛ ɔno na ɔmaa wiase nnwom su no gyee din, nanso na n'ani nnye saa nnwom yi ho, na ogye di sɛ ɛde nnwom a efi "wiase a ɛto so abiɛsa" no too nkyɛn. Wɔ South Africa akyi no, wɔakyerɛ sɛ onyaa adwumfo te sɛ Thandiswa Mazwai ne ne nnwontofo kuw Bongo Maffin, Simphiwe Dana, Lira, ne Angélique Kidjo so nkɛntɛnso. Wɔ obi wu ho krataa bi mu no, nhomanimfo Lara Allen kaa Makeba ho asɛm sɛ "ɛbɛyɛ sɛ South Africa nnwom a agye din sen biara a wɔde kɔ amannɔne".

Nnipa a wɔyɛ adwumaden[sesa]

Na Miriam Makeba yɛ nnipa a wotumi hu wɔn kɛse a wɔreyɛ ɔsatu atia nnipa mu nyiyim nhyehyɛe wɔ South Africa no mu biako, na ɔno na ɔmaa nnwom pii a ɛko tia nnipa mu nyiyim no gyee din. Ɔbɛyɛɛ Afrikafo a wɔte nniso ahorow a ɛhyɛ nkurɔfo so ase no kasamafo bi, na ɔne kuw a wɔsɔre tia atubrafo, ɔmanfo hokwan ahorow ne abibifo tumidi akuw a ɛwɔ U.S., ne Pan-African kuw no wɔ abusuabɔ. Ɔkae sɛ biakoyɛ nyɛ abibifo a wofi Afrikafo ntam wɔ wiase nyinaa, na ɔde ne dibea sɛ nnwontofo a wagye din no dii dwuma de gyinaa ɔmanfo hokwan ahorow akyi. Ne kasatia a ɔkasa tiaa mmea ho asorɔkye a ɛto so abien sɛ ɛyɛ nea efi ahonyade mu ba no maa wɔn a wɔhwɛ no ampɛ sɛ wɔbɛfrɛ no mmea ho ɔpɛfo, na abakɔsɛm kyerɛwfo Jacqueline Castledine kaa ne ho asɛm sɛ "nne a ɛyɛ pintinn sen biara ma asetra mu atɛntrenee" no mu biako.


Abasobɔde ne agyede a wɔde ma

Miriam Makeba ne Afrikani a ɔdi kan a ɔkyere nnwom gu kasɛt so a onyaa Grammy Award wɔ afe 1965 mu, ɔne Sofia Gubaidulina kyɛe 2001 Polar Music Prize, na onyaa Dag Hammarskjöld Asomdwoe Nkonimdi wɔ afe 1986 mu ne Otto Hahn Asomdwoe Abasobɔde a ɛyɛ Sika kɔkɔɔ a Amanaman Nkabom Fekuw a ɛwɔ Germany de mae (DGVN) (DGVN) a ɛwɔ hɔ. Ɔsan nso nyaa oduruyɛfo abodin ahorow pii a wɔde nidi ma no na wɔtow aba paw no sɛ ɔto so 38 wɔ nhwehwɛmu bi a wɔyɛe de kyerɛɛ South Africafo akɛse 100 wɔ afe 2004. Wɔ afe 2009 mu no, wɔyɛɛ television so dwumadi bi a wɔde hyɛ Makeba anuonyam wɔ Cirque d’hiver wɔ Paris, na woyii sini bi a wɔde kyerɛw nsɛm a wɔtoo din Mama Africa adi wɔ afe 2011. Wɔ 4 Oforisuo 2013, ne bio wɔ Amanaman Ntam Mmea Da wɔ afe 2017 mu no, Google de Google Doodle hyɛɛ no ​​anuonyam wɔ wɔn homepage so, na wɔ afe 2014 mu no, wɔhyɛɛ no ​​anuonyam wɔ Belgium kuropɔn Ghent, a wɔde ne din too abɔnten so, " Miriam Makebaplein a ɔyɛ ɔbarima a ɔyɛ ɔdefo". Time nsɛmma nhoma no bɔɔ no din sɛ 1967 "ɔbea a ɔsen biara" wɔ afe 2020. Jain yii asɛm bi a wɔde hyɛ Miriam Makeba anuonyam adi wɔ afe 2016 mu; Mama Africa, nnwom a ɛfa ne ho no, dii kan wɔ Cape Town wɔ afe 2016 mu; Dreaming Zenzile, agoru bi a ɛfa ne ho no, wodii kan yii no adi wɔ afe 2021 mu; Somi kyerɛw agoru bi faa ne ho wɔ afe 2021 mu; ne Zenzile: The Reimagination of Miriam Makeba no, woyii no adi wɔ afe 2022 mu.

Nnwom ne album ahorow a ɛda nsow[sesa]

Wɔatwe adwene asi Miriam Makeba nnwom nhoma ne ne nnwom ho wɔ nkyerɛkyerɛmu a ɛfa ne nnwom ne amammui kuw ahorow ho mu. Eyinom bi ne Miriam Makeba (1960), Miriam Makeba nne pii (1962), Anwummere bi a ɔne Belafonte/Makeba yɛe (1965), Comme une symphonie d’amour (1979), Afrika Nnwom Hemmaa (1987), Sangoma (1988 ), Welela (1989), Aniwa a Ɛhwɛ Ɔkyena (1991) ne Ɔman (2000).[sesa]

Nnwom ahorow a Miriam kyere ye
Miriam Makeba (1960)
  • The Many Voices of Miriam Makeba (1962)
  • An Evening with Belafonte/Makeba (1965)
  • Comme une symphonie d'amour (1979)
  • The Queen of African Music (1987)
  • Sangoma (1988)
  • Welela (1989)
  • Eyes on Tomorrow (1991)
  • Homeland (2000)
Nnwom a ɛne[sesa]
  • "Lakutshn
  • Ilanga/Atoro a Ɔdɔ"
  • , "Sophiatown akɔ"
  • "Pata Pata"
  • "Lumumba"
  • "Malcolm X"
  • "Soweto Blues"
  • "Thula Sizwe/Mebɛyi Me Ho"
  • "Malaika"