Shanakdakhete

Ɛfi Wikipedia

Na Shanakhdakheto anaa Shanakdakhete yɛ Kush Ahemman no Hemmaa, bere a na amammuisɛm no gyina Meroë, tete kurow bi a ɛwɔ Sudan atifi fam no. Ɔno ne Afrika hemmaa a odi kan a wonim no sɛ odi tumi wɔ tete Nubia, [1] na odii hene fi c. 170–150 A.Y.B., [3] ɛwom sɛ wɔaka bere 170–160 A.Y.B. [1] Wɔkyerɛ sɛ ɔde tumi koraa dii tumi wɔ Meroë Ahemman no mu. Wɔkyerɛ nso sɛ odii ade a na onni ɔhene. [3] Wɔsan nso ka sɛ sɛ́ ɔhemmaa no odii dwuma titiriw wɔ Meroitic som mu. [5] Wɔ afeha a ɛtɔ so mmienu A.Y.B. [6]

Nsɛm a wɔaka abom[sesa]

Shanakdakheto pyramid a ɛwɔ Meroë (N11) no .

Wɔakyerɛw Shanakdakheto din sɛ adehye hemmaa wɔ Misrifo Meroitic nkyerɛwde mu . Saa nkyerɛwee yi ne nea wohu wɔ afɔremuka a ɛwɔ Asɔredan F a ɛwɔ Naqa no apon ano . [1] Shanakdakheto frɛɛ ne ho sɛ: Re ba, Asase Abien no Awurade, Shanakdakheto (Sa Re nebtawy, Shanakdakheto).[1] Nkyerɛwee no kenkan sɛ: [1]

Ahemfo-waab-sɔfo a Ɔba Re: Shanakdakheto a wɔmaa no nkwa da biara da 'Ma'at dɔfo' te sɛ... , . Re ba, ..Asase Abien no Awurade (Misraim): Shanakdakhete.

Meroitefo kyerɛw ankasa kasa wɔ afeha a ɛto so [8] A.Y.B wɔ Asɔredan F a ɛwɔ Naqa no mu. [9]

Ahotɔ a efi Shanakdakhete ayiyɛ asɔredan no mu. afeha a ɛto so 2 A.Y.B. Efi Pyramid N.11 a ɛwɔ Meroe, Sudan no so. Britania Tete Nneɛma Akorae

Ɛwom mpo sɛ n’abusua anim nsɛm da so ara yɛ nea wontumi nhu de, nanso wɔ ne nsusuwso biako a ɛwɔ akyi odum bi so no, wɔada no adi sɛ wɔde dibea agyiraehyɛde bi a ɛwɔ ne moma so ne abotiri a ɛte sɛ nea ahemfo a wɔredi tumi no hyɛ a wɔde owia-disk asiesie no asiesie no ne ntakra atenten. Wɔatwe atade a wɔde siesie no, a ɛte sɛ nea wohu wɔ Faraon adwinni mu, te sɛ Uraeus, no sɛ adehye atade a ɛwɔ afa abiɛsa. Kɔnmuade no ne n’asomuade no wɔ abirekyi ti asiesie, onyame Amun aboa kronkron bi a wɔde di dwuma wɔ Kushitefo ahosiesie atetesɛm a na agye din wɔ Nubia no mu. Wɔde ɔheneba a ogyina ne nkyɛn, a ɔhyɛ atade a wɔde abɔ ne mmati benkum ho no, a wɔde abɔso a ɛyɛ mpapahwekwa akyerɛ sɛ abotiri. Wɔde wɔn nan benkum akɔ anim akyerɛ mfonini abien no. Sɛ́ Afrikani ahoɔfɛfo no, wɔda ɔhemmaa no adi sɛ ne honam ani yɛ den, na ɔde aboɔden abo ayɛ no, su a ɛkyerɛ ahonyade, tumi ne yiyedi, ne awo tumi. [1]

Wɔ n’asɔredan a wɔde afunu gu mu no asiesie mu no, adansi ho nneɛma yɛ adwinni kɛse. [1] Wɔ mfonini biako a akɔ fam mu no, wɔayɛ ɔhemmaa no ho mfonini sɛ ɔhyɛ atade a wɔasiesie na wɔde aboɔden abo ayɛ, a ɔte adehye nkongua a wɔayɛ no sɛ gyata so, a okura peaw ne nsateaa nkorabata wɔ ne nifa so, a ne nsa benkum ama ne nsa benkum so. [10]

Wɔkyerɛ sɛ cartouche abien a wohuu wɔ Naqa no yɛ afeha a ɛto so abien A.Y.B. [11] Nanso, wɔfrɛ hieroglyphic cursive a ɛwɔ Ɔhemmaa no cartouche so no "classical" wɔ style mu, a wonhu wɔ Jebel Barkal slab a ɛwɔ Tanyidamani ’s cartouche a wobuu no sɛ Shanakdakhete adedifo no so. Wɔkyerɛɛ ne pyramid no wɔ Meroë, a ɛbɛn Tanyidamani de no nanso wɔansi so dua efisɛ wɔankora ne din so. [12] Wɔ Ɔhemmaa Shanakdakhete ɔdamoa asɔredan mu mfonini ahorow mu no, mfonini ahorow no kyerɛ mmarima a wokurakura agyan sɛ Meroifo amusiei amanne. [13] Wɔ anhweatam a wɔde ayɛ mfonini (mfonini no) a wɔde akyerɛ wɔ Britania Tete Nneɛma Akorae a ɛyɛ amusiei a ɛwɔ Meroe no pyramid ahorow a ɛso yɛ toro no fasu no fa no, wogye di sɛ wɔakyerɛ Ɔhemmaa Shanakdakhete sɛ ɔte ahengua so a ɔheneba bi gyina ne nkyɛn no wɔ Isis a ɔwɔ ntaban ahobammɔ ase. Wɔayɛ nyamesom afɔrebɔ ahorow, sɛnea ɔhemmaa no susuw nneɛma ho wɔ Osiris anim, ne nnipa dodow bi a wɔsoa akyɛde a wɔahyehyɛ wɔn ho wɔ anim a wokurakura akyɛde ho mfonini wɔ mfonini ahorow no mu.

Nsɛm a wɔde gyinaa so[sesa]

  1. László Török, The kingdom of Kush: handbook of the Napatan-Meroitic Civilization, 1997